Čaká nás ďalšia bublina? Realita, či hlúposť?

  • V čase ozrutných akvizícií a IPO v miliardových sumách, sa neraz vynára otázka reálnej hodnoty týchto akvizícií. Prečo sú vlastne spoločnosti vôbec ochotné tieto megalomanské sumy zaplatiť? Nepripomína vám to niečo?
image_1411385962.jpeg
  • V čase ozrutných akvizícií a IPO v miliardových sumách, sa neraz vynára otázka reálnej hodnoty týchto akvizícií. Prečo sú vlastne spoločnosti vôbec ochotné tieto megalomanské sumy zaplatiť? Nepripomína vám to niečo?

Pokojne si môžeme uviesť aj živé príklady, tak napr. Facebook, keď už o ňom tak často píšeme. V máji 2012 pri vstupe na burzu, bol valuovaný na galaktických 104$ miliárd. Čo si taký bežný človek o tom môže pomyslieť? Hneď na to nadväzuje ďalšia pecka z Facebookáckej kuchyne – akvizícia Whatsapp za 19$ miliárd.

Čo dodať, kto by ho nepredal? Tu sa Koumovi nedá veľa vyčítať. A top správa posledných dní, vstup Alibaba na burzu, čo prinieslo absolútne rekordný IPO. Vďaka tomuto vstupu sa jeho hodnota vyšplhala na mastných 168$ miliárd – len podotýkam ročné HDP Slovenska je okolo 72 miliárd eur. Prvým, kto určite otváral šampus, bola Marissa Mayer. Yahoo totiž vlastní 22,4%-tný stake v Alibabe – doprajme im aspoň túto jednu vydarenú investíciu (po toľkých failoch).

 Bežným ľudom sa musia oči prevracať, hlavne keď vidia sumy, ktoré sú rádovo dlhšie, ako je ich telefoné číslo. V tomto zmysle sa mi kladie otázka, ČO SÚ TO ZA MILIÁRDY, čo tu lietajú luftom? Hovorí vám niečo spojenie slov Dot-com bublina? Každý, čo sa aspoň trocha zaujíma o históriu musí vedieť, že dejiny sa ľúbia opakovať. Aj keď priebeh je zväčša iný, výsledok je skoro vždy rovnako bolestivý. Či už sa jednalo o IT bublinu v roku 2000, kedy bolo super cool investovať do IT spoločností. Je jedno o akú bublinu ide, pointa je tá, že vždy praskne. A otázne je, či sa momentálne nenafukuje ďalšia obria bublina – „technologická startup bublina“.

 Prečo bublina? Základ zdravého podnikateľského prostredia by mala tvoriť ponuka a dopyt. Tieto dve premenné určujú aj samotné ceny produktov, služieb a kapitálu. To je síce fajn, ale je určite rozdiel medzi sumou, za ktorú chcem niečo kúpiť a jej reálnou hodnotou. Dnes je trend vo VC taký, že nikdy nebolo financovanie vášho projektu flexibilnejšie, ako je dnes. Nikdy neboli investori v USA, ale aj v Európe, ochotnejší investovať, či už rizikový alebo rozvojový kapitál do mladých spoločností (startupov), ako dnes – aspoň podľa analýzy PWC. V reálnych číslach to znamená, že ak porovnáme iba 2Q 2013 s 2Q 2014 v absolútnej hodnote preinvestovaných peňazí (seed stage, early stage a expansion stage), zistíme, že došlo k slušnému nárastu, konkrétne až o +55%.

Komu sa to nezdá byť nič extra, tak verte mi, je to mega veľa. Trend je jasne daný. Dostupnosť peňazí bola v minulosti reálnym issue, čo dnes už úplne neplatí. Trh s inováciami a startupmi je zaplavený voľným cashom. Preto zrazu aj startup, ktorého pridanú hodnotu je niekedy ozaj problematické nájsť, môže raisnúť peniaze, na ktoré si iný podnikateľ (nie startup alebo tech firma) môže ísť akurát tak vystáť radu do banky.

 

Či sa to niekomu páči alebo nie, dnes je v kurze podporovať startupy a nie vždy je za touto podporou úplne racionálny dôvod, aj keď si investori veľakrát myslia, že ho majú. Medzi špekuláciou a racionálnou investíciou, je vo veľa prípadoch len tenká čiara. V čom je teda problém? Je paradoxom, že keď sa vyriešil jeden problém – nedostatok financií, vznikol druhý – nedostatok – kvalitných projektov. Je to klasická polemika o tom, čo bolo prvé? Kura, či sliepka?

Majú tu byť najprv kvalitné projekty, ktoré by potrebný kapitál už nejakým spôsobom získali, alebo najprv kapitál a potom snáď tu vznikne niečo zmysluplné. Každý kto podniká alebo podnikal, by mal vedieť ktorá odpoveď je správna. Je to presne to – PENIAZE SAMÉ O SEBE NETVORIA HODNOTU! To, že dáte startupu 200k pri valuácii povedzme 1 mil., môže dopadnúť tak, že za pol roka, bude mať hodnotu len tých 200k, alebo 0 – samozrejme je to riziko VC. Teším sa na prvé slovenské BIG success stories :). A hlavne na tie projekty, ktoré ich prinesú.

 

Pre koho to je teda problém a pre koho nie? Pre individuálneho investora to problém byť môže. Pre spoločnosť ako takú, byť nemusí. Hodnoty (pridané hodnoty v spoločnosti) sa netvoria strednodobými investíciami – čo VC vo väčšine prípadov je, ale dlhodobými investíciami hlavne do vedy a výskumu.

Veď aj samotný IT rozmach koncom 90 rokov v USA, bol len vyústením desiatok rokov neustálej podpory štátu a hromady peňazí preinvestovaných do vedy a výskumu. Preto aj zamýšľané kroky vlády SR v investovaní do startupov sú skvelé a vítané, ale len ak sa bude investovať na správnych miestach a so správnym úmyslom.

Na záver asi toľko: Nechajme sa prekvapiť. Na Slovensku sa obzvlášt oplatí na prekvapenia počkať. :)

 

Zdroj: theguardian, BI, wikipedia…

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá