Cake dizajnérka Dominika Hitková: Najväčšia torta, ktorú sme vyrobili bola dva metre vysoká a stála 25-tisíc eur

Alexandra Valková / 10. októbra 2018 / Rozhovory

zdroj: Dominika Hitková
  • Štu­do­vala v Nitre a cez za­stávky Ta­lian­sko a Grécko skon­čila v jed­nej z najp­res­tíž­nej­ších cuk­rární vo Viedni
  • Aj na­priek nu­lo­vému ovlá­da­niu ne­mec­kého ja­zyka skú­sila prácu, kde ešte ni­kdy ne­pra­co­val žia­den Slo­vák
  • Práca v cuk­rá­ren­skom prie­mysle bola skôr snom jej mamy

Do­mi­nika, si je­diná Slo­venka, kto­rej sa po­da­rilo do­stať do pre­stíž­nej cuk­rárne DE­MEL vo Viedni. Pre­zraď nám, ako sa dievča z Mar­tina nad Ži­ta­vou do­stalo až sem?

Z po­vr­chu by sa mohlo zdať, že je môj ži­vot vo Viedni ako na ru­žiach ustlaný. Čo asi aj je, s tým, že každá ruža má veľa tŕ­ňov po ce­lom svo­jom po­vr­chu. Až na špici je jej krásny kvet, ktorý každý ob­di­vuje a presne taká bola moja cesta k tomu, kde som dnes. Prvé tri roky boli sl­zavé údo­lie, ale zá­ro­veň plné bo­ha­tých skú­se­ností, ktoré som na­do­bú­dala v gas­tro­nó­mii po boku le­gen­dár­neho ra­kús­keho ku­chára Hel­muta Ös­ter­re­i­chera, vďaka kto­rému som vstú­pila do sveta gas­tro­no­mic­kých pro­fe­si­oná­lov.

Práve on bol ten, ktorý ma pri­jal do svojho tímu na miesto pa­tis­se­rie a tak som sa stala jed­nou z tímu. Po nie­koľ­ko­roč­nej fan­tas­tic­kej spo­lu­práci som po­cí­tila, že je čas po­ďa­ko­vať sa a ísť ďa­lej, hľa­dať nové vý­zvy. Mu­sím sa pri­znať, že po tejto skú­se­nosti a s jeho od­po­rú­ča­ním som si mohla vy­brať, akú novú vý­zvu príj­mem. Tou vý­zvou bola me­dzi­ná­rodná ca­te­rin­gová spo­loč­nosť Do&Co, kde mi po­núkli pre nich pra­co­vať me­dzi­ná­rodne a až tak som po pr­vý­krát po­čula o cuk­rárni De­mel, ktorá tejto spo­loč­nosti patrí a ktorá má hneď oča­rila.

Ako vy­zerá pra­covný po­ho­vor na miesto cake di­zaj­nérky? Prečo si sa vô­bec roz­hodla ísť na po­ho­vor do Viedne, keď si vô­bec ne­o­vlá­dala ne­mecký ja­zyk?

Ni­kdy som ne­plá­no­vala ísť a už vô­bec nie žiť v ne­mecky ho­vo­ria­cej kra­jine. Bol to kom­pro­mis, na kto­rom sme sa do­hodli ešte s vte­daj­ším snú­ben­com. Ne­bolo to prí­liš ďa­leko a predsa to bolo ďa­leko od môjho do­mova. Od za­čiatku som mala veľké šťas­tie na ľudí a v prí­pade pri­ja­tia do De­melu tomu ne­bolo inak. Keď som sa chcela ne­chať pre­ra­diť v rámci firmy do tejto cuk­rárne, tak som do­stala úsmevnú od­po­veď, že to ani ne­mu­sím skú­šať, že ne­mám šancu do­stať sa tam. Jedna zlatá ma­na­žérka mi však po­mohla a po­ve­dala, aby sme moje port­fó­lio po­slali a uvi­díme.

A tak mi o pár dní za­zvo­nil te­le­fón a po­zvali ma hneď na skú­šobný deň. Ne­mala som ani len tu­še­nie, o aké miesto ide. Keďže som ni­kdy pred­tým ne­ro­bila v cuk­rárni, chcela som to zo zve­da­vosti skú­siť. Mali pre mňa pri­pra­vené presné úlohy, aby vi­deli, čo vlastne do­ká­žem. Na konci dňa som šla do­mov s tým, že to šéf vy­hod­notí a že sa mi ozvú. Od­chá­dzala som smutná, pre­tože som tu­šila, čo to asi zna­mená, no o tri dni ma po­zvali na osobný po­ho­vor a po tomto po­ho­vore na­sle­do­val ďalší te­le­fo­nát, v kto­rom mi šéf ozná­mil, že ma pri­jí­majú. Až po na­stú­pení som zis­tila, že bu­dem pra­co­vať na od­de­lení de­koru a všetko okolo ce­lej slávy De­melu som sa do­zve­dela za chodu.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (9)
zdroj: Do­mi­nika Hit­ková

Bolo pre teba ná­ročné za­pad­núť me­dzi ko­lek­tív plný cu­dzin­cov?

Zo za­čiatku to bolo veľmi ťažké, keďže som pra­co­vala len s Ra­kú­šanmi a Ne­mcami a celé me­siace som ne­po­čula ani jedno slo­ven­ské slovo. Mala som však šťas­tie, že boli ku mne veľmi ohľa­du­plní a sna­žili sa mi do­konca po­má­hať lep­šie po­ro­zu­mieť a čosi sa na­učiť.

Ako vní­maš ži­votnú úro­veň vo Viedni? Je to v po­rov­naní so Slo­ven­skom veľký roz­diel?

Z môjho po­hľadu je to veľký roz­diel, nie­len ži­votná úro­veň, ale aj cel­kový po­stoj k ži­votu a ná­zoru na ži­vot.

Zme­nil sa ti po pri­jatí do tejto práce ži­votný štýl alebo si stále to skromné dievča z Mar­tina nad Ži­ta­vou?

Celé by­tie v tomto meste be­riem ako ce­lok. Takže celé toto ma na­viedlo k tomu, ako chcem žiť. Moja práca ma veľmi ovplyv­nila, na­učila som sa sprá­va­niu, ktoré sa vy­ža­duje a uží­vať si mož­nosti, kto­rých sa mi na­skytá. To, od­kiaľ po­chá­dzam a aká vo svo­jej pod­state som, sa ne­mení.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (9)
zdroj: Do­mi­nika Hit­ková

Líši sa práca cake di­zaj­nérky vo Viedni a na Slo­ven­sku? Sú zá­kaz­níci vo Viedni ná­roč­nejší?

Ne­viem po­rov­nať prácu cake di­zaj­nérky kde­koľ­vek inde, keďže De­mel je je­diná cuk­rá­reň, pre ktorú za­tiaľ na­vrhu­jem. Stre­tá­vam sa s rôz­nymi zá­kaz­níkmi, nie­ktorí sú me­nej ná­roční, ale väč­šina z nich vy­ža­duje vlastne to, čo po­nú­kame a to, čím je De­mel známy, teda tou naj­lep­šou kva­li­tou a ori­gi­nál­nou tvor­bou, ktorú inde ne­dos­tanú.

Ako vy­zerá vý­roba torty od sa­mot­ného stret­nu­tia s ob­jed­ná­va­te­ľom, cez ná­vrhy, pre­zen­tá­ciu ná­vrhov až po sa­motné zdo­be­nie?

Keď ide o väčší pro­jekt, tak skôr, ako sa čo­koľ­vek za­čne pro­du­ko­vať, je po­trebné ab­sol­vo­vať je­den, až nie­koľko osob­ných stret­nutí so zá­kaz­ní­kom a vy­pra­co­vať de­tailné ná­vrhy, skice a presnú kal­ku­lá­ciu. Po od­sú­hla­sení zá­kaz­níka vy­pra­cu­jem pra­covné po­stupy a roz­hod­nem o tech­ni­kách a ma­te­riály, ktorý sa po­u­žije a pre­roz­de­lím úlohy me­dzi nás všetky. Po­čas vy­rá­ba­nia som diev­ča­tám stále po­ruke a učím ich mo­de­lo­vať a po­u­ží­vať rôzne tech­niky a všetko, čo je po­trebné. Jed­not­livé za­da­nia osobne skon­tro­lu­jem a ak je to v po­riadku, tak sa po­kra­čuje vo fi­na­li­zá­cii pro­jektu.

Koľko ľudí sa po­dieľa na tvorbe jed­nej torty? Akú naj­väč­šiu a najd­rah­šiu tortu ste za­tiaľ spra­vili?

Je to in­di­vi­du­álne, každé od­de­le­nie sa ve­nuje svo­jej časti. To zna­mená, že na jed­nom od­de­lení na­pečú kor­pusy, na ďal­šom na­pl­nia a na ďal­šom do­ho­to­via. Naj­väč­šia torta, ktorú sme vy­ro­bili bola dva metre vy­soká a stála 25-ti­síc eur, čiže bola zá­ro­veň aj najd­rah­šia.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (9)
zdroj: Do­mi­nika Hit­ková

Ako je to s in­gre­dien­ciami? Od­kiaľ ob­jed­ná­vate su­ro­viny, z kto­rých torty vy­rá­bate? Sú tieto su­ro­viny kva­lit­nej­šie ako tie, z kto­rých pečú cuk­rári na Slo­ven­sku?

Čo­ko­ládu si De­mel cuk­rá­reň vy­rába vlastnú a skoro všetky su­ro­viny, ktoré po­u­ží­vame, sú ra­kúske, aj práve kvôli tra­dí­cii. Na de­ko­ra­tívne účely v sú­čas­nosti po­u­ží­vame tie naj­lep­šie ma­te­riály, aké sa dajú na svete zo­hnať.

Je tvoja práca roz­poz­na­teľná od práce iných cake di­zaj­né­rov?

Som pre­sved­čená o tom, že každý má svoj vlastný ru­ko­pis, ktorý v tom svo­jom diele za­ne­chá.

Ob­jed­ná­vajú si tvoje torty aj zá­kaz­níci mimo cuk­rárne De­mel?

Nie, to sa ne­stáva. Raz som však na Slo­ven­sku už pre jednu cuk­rá­reň niečo vy­ro­bila v rámci dob­rých vzťa­hov s ma­ji­teľmi.

Mo­men­tálne ži­ješ vo Viedni už 7 ro­kov. Pred tým si však žila v Ta­lian­sku a Grécku. Čo si tam ro­bila a prečo si od­tiaľ od­išla?

V oboch prí­pa­doch som išla za ses­ter­ni­cami, ktoré tam žijú. Ta­lian­sko bola moja úplne prvá kra­jina, v kto­rej som chvíľu žila a pra­co­vala v ma­lom ro­din­nom ho­teli na pláži. V Grécku som zase obe­rala hrozno a trá­vila čas s ro­di­nou. Boli to len pre­chodné ob­do­bia, kedy som hľa­dala a spoz­ná­vala ži­vot. No môj se­dem­ročný ži­vot vo Viedni som na 8 me­sia­cov pre­ru­šila po­by­tom v Aus­trá­lii, kde som nav­šte­vo­vala ja­zy­kovú školu.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (9)
zdroj: Do­mi­nika Hit­ková

Máš stále zá­lusk na ne­jaký ty­pický slo­ven­ský ko­láč alebo ne­dáš do­pus­tiť už iba na tie ra­kúske?

Je pa­ra­do­xom, že torty a ko­láče veľmi ne­mu­sím. Mám však sla­bosť na čerstvo gla­zú­ro­vanú Sa­che­rovu tortu, ale na naše ho­ralky aj tak ne­dám ni­kdy do­pus­tiť.

Jed­nou z po­sled­ných tort, ktoré si zdo­bila bola torta pre fut­ba­lový klub Ba­y­ern Mní­chov. Stretla si sa aj s nie­kto­rými hráčmi tohto tímu alebo s inými sláv­nymi osob­nos­ťami? Koľko stála táto torta?

Boli to vlastne dve úplne rov­naké torty a každá stála pri­bližne 5000 eur. Áno, stretla som sa so všet­kými hráčmi, keďže som bola aj na ich oslave maj­strov po zá­pase v ten deň, ale keďže nie som fut­ba­lová nad­šen­kyňa, tak mi tie tváre nič ne­ho­vo­rili. Je však pravda, že sa na nich prí­jemne po­ze­ralo. Inak som už vďaka mo­jej práci stretla veľa zná­mych ľudí, ako te­ni­sové hviezdy na ATP v Mad­ride, fut­ba­lis­tov na Cham­pi­ons le­a­gue fi­nále, Gé­rard De­par­dieu, Na­omi Camp­bell, Vik­tó­rii Swa­rov­skej som bola na svadbe v Ta­lianku od­pre­zen­to­vať jej sva­dobnú tortu a ne­dávno som opäť na jed­nej pre­stíž­nej svadbe zdie­ľala pó­dium s Bo­ney M.

Spo­mí­nala si, že miesto v cuk­rá­ren­skom prie­mysle bolo skôr snom tvo­jej mamy. Te­raz si však vďaka tomu úspeš­nou cake di­zaj­nér­kou. Roz­mýš­ľala si nie­kedy nad inou kre­a­tív­nou prá­cou alebo nad ot­vo­re­ním vlast­nej cuk­rárne vo Viedni alebo na Slo­ven­sku?

Nad ot­vo­re­ním vlast­nej cuk­rárne ur­čite ne­uva­žu­jem, práve na­opak. Chcem vy­me­niť cu­kor za iný ma­te­riál, ale ešte pred­tým by som chcela odo­vzdať čo naj­viac z toho, čo som sa na­učila ďa­lej, pro­stred­níc­tvom kur­zov či se­mi­ná­rov o di­zaj­no­vaní tort a plá­no­vaní veľ­kých pro­jek­tov tým, ktorí sa to tiež chcú na­učiť a skú­siť pra­co­vať na nie­čom veľ­kom. Inej kre­a­tív­nej tvorbe sa ve­nu­jem v pod­state celý čas. Nav­šte­vo­vala som ate­liér jed­ného umelca, ktorý ma na­učil mo­de­lo­vať, skú­sila som si aj ume­lecké rez­bár­stvo a kres­lím a ma­ľu­jem prak­ticky od stred­nej školy.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (9)
zdroj: Do­mi­nika Hit­ková

Pridať komentár (0)