Česko ich získalo za uplynulý rok až dve. Prečo michelinskú hviezdu na Slovensku stále nemáme?

  • Značku pneumatík Michelin poznajú ľudia po celom svete
  • Vedel si však, že presne táto značka stojí aj za udeľovaním michelinských hviezd pre reštaurácie?
  • Vymysleli ju, aby ľudia viac cestovali a používali ich pneumatiky
reštaurácia
Unsplash/Ye Massa, Unsplash/Casey Lee
  • Značku pneumatík Michelin poznajú ľudia po celom svete
  • Vedel si však, že presne táto značka stojí aj za udeľovaním michelinských hviezd pre reštaurácie?
  • Vymysleli ju, aby ľudia viac cestovali a používali ich pneumatiky

Michelinská hviezda je prestížne ocenenie, po ktorom túžia mnohé reštaurácie po celom svete. Je však iba hŕstka vyvolených, ktorým sa podarí získať aspoň jednu. Tento symbol kvality sa často spája s luxusom, drahými jedlami a malými porciami. Vedel si ale, že na samom počiatku to tak vôbec nebolo?

Pokazené koleso bicykla

Koncom 19. storočia bratia André a Éduard Michelin z Francúzska stretli istého cyklistu, ktorému sa pokazila pneumatika na kolese. Keďže viedli spoločnosť zdedenú po svojom starom otcovi, kde pracovali s kaučukovou gumou, pneumatiku sa rozhodli opraviť. V tomto období to však znamenalo, že pneumatiku museli z ráfiku kolesa vyrezať a potom ju nanovo nalepiť, čo so samotným schnutím zabralo celý deň.

zdroj: Unsplash/Ye Massa

Bratov oprava pneumatiky natoľko zaujala, že začali pracovať na jej vylepšenej verzii a prišli s nápadom vyrábať pneumatiky, ktoré by nebolo treba lepiť na ráfik. V roku 1989 založili spoločnosť Michelin a o dva roky neskôr získali patent na odnímateľnú pneumatiku.

Príručka na cesty

Písal sa začiatok 20. storočia a na európskych cestách sa premávalo ešte stále veľmi málo áut. Ak však autá málo jazdia, je logické, že pneumatiky tak skoro neopotrebujú, a biznis dvoch bratov by natoľko neprosperoval. Rozhodli sa preto vydávať príručku, vďaka ktorej by motorizmus spopularizovali.

Spočiatku červený bedeker obsahoval prevažne zoznam autoservisov, mapy, čerpacie stanice či reštaurácie a vydávaný bol iba pre Francúzsko.  

Traduje sa, že André Michelin raz navštívil autoservis a videl, že si ich príručkou majiteľ podopiera stolík. Začali sa tak riadiť heslom „Človek naozaj oceňuje len to, za čo zaplatí“ a bedeker sa rozhodli predávať za 7 frankov.

Reštaurácie neskôr zoradili do kategórií, vďaka čomu si ľudia mohli lepšie vybrať, ktorá by im viac vyhovovala a popularita  sprievodcu rástla práve kvôli tejto časti.

zdroj: guide.michelin.com

Bratia Michelinovci tak zamestnali sieť inšpektorov, ktorí navštevovali konkrétne reštaurácie a kontrolovali ich. Na základe toho začali neskôr reštauráciám za ich výborné služby udeľovať ocenenie v symbole hviezdy. Neskôr mohli reštaurácie získať až tri hviezdy – rovnako, ako je tomu dnes.

Inšpektori sú prísne anonymní

Ak podnik dostal jednu hviezdu, znamenalo to, že reštaurácia je vo svojej kategórii veľmi dobrá. Keď mu boli pridelené dve, reštaurácia mala výbornú kuchyňu a stála za obchádzku mimo hlavného plánu cesty. Maximálny počet hviezdičiek značil, že podnik má výbornú kuchyňu a stojí za to, aby človek vycestoval už len kvôli samotnej návšteve danej reštaurácie.

Po druhej svetovej vojne sa postupne hodnotenie reštaurácií a zapisovanie do červeného bedekra rozmohlo po väčšine Európy.

Slovenský mäsiar sa pustil do biznisu s farebnými burgrami: Zaskočilo ma množstvo hejtu okamžite po otvorení

Aj dnes reštaurácie hodnotia anonymní recenzenti. Podniky nikdy nevedia, či k nim niekto z Michelinu nezavítal, pretože dotyčná osoba sa nesmie nechať prezradiť. Za jedlo vždy platí spoločnosť a dokonca inšpektorom odporúča, aby o svojej práci nehovorili ani svojim rodičom, ktorí by sa mohli úspechom svojho dieťaťa chváliť. Recenzenti majú dokonca zákaz rozprávať sa s novinármi.

O tom, že ich inšpektor navštívil, sa reštaurácie dozvedia až vtedy, keď sa v červenom bedekri ich podnik ocitne. Hviezdu z nich pritom dostane iba minimum.

Aj Michelin kráča s dobou

Od roku 2020 tiež Michelin rozdáva aj zelené hviezdy, ktoré majú značiť udržateľnosť podniku. Počet príborov pri hodnotenej reštaurácii zase znamená, nakoľko je formálna. Jeden príbor značí neformálnu večeru, päť znamená luxus.

Aj keď sú michelinské hviezdy často spájané s predraženými jedlami a malými porciami, nie vždy je tomu tak. Svetoznámy sa stal prípad malajzijského kuchára Chan Hon Menga, ktorý vedie pouličný stánok v Singapure. Michelinskú hviezdu získal v roku 2016 a prekvapený zostal nielen celý svet, ale aj samotný Meng. Svoje jedlo totiž predáva v prepočte za 1,70 eur.

zdroj: Malajzijčan Chan Hon Meng pracuje v streetfoodovom stánku v Singapure. V roku 2016 získal Michelinovskú hviezdu a prekvapil celý svet. Zdroj:carbonated.tv

Známy je aj príbeh sushi baru v Tokiu, ktorý je momentálne držiteľom dvoch hviezd. Do podniku sa totiž zmestí iba 10 ľudí a podnik sídli v stanici metra. Kedysi ho navštívil aj bývalý prezident USA Barack Obama a označil ho za najlepšie sushi, ktoré jedol. 

Slovensko stále nič

Podľa posledného vydania Michelinského bedekra je v Európe najviac reštaurácií ocenených hviezdou vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku.

Slovensko sa, ako každoročne, ani minulý rok v zozname neobjavilo. Najbližšie sa tak do michelinských reštaurácii môžeš ísť najesť k našim susedom. Minimálne vo Viedni ich nájdeš naozaj dosť. Blízko je tiež Poľsko, kde po najnovšom pribudla hviezda aj reštaurácii Bottiglieria 1881 v Krakove.

Poznáš na Slovensku reštaurácie, ktoré by si zaslúžili Michelinskú hviezdu?

Česko získalo za uplynulý rok 2 hviezdy. Reštaurácia Field obhájila titul z minulého roka, rovnako ako aj La Dégustation Bohême Bourgeoise. Paradoxom je, že tieto dve reštaurácie sa nachádzajú len 300 metrov od seba. Michelinské reštaurácie sa tiež nachádzajú aj u našich južných susedov v Maďarsku. Slovensko je tak jedinou krajinou z V4, ktorá takéto prestížne kulinárske ocenenie nevlastní.

Kvalitných kuchárov je ale u nás dosť

Nie je to však o tom, že na Slovensku by sme nemali kvalitných kuchárov. Mnohí, ktorí v zahraničí v michelinských reštauráciách pracovali, sa neskôr vrátili domov s ambíciami získať toto prestížne ocenenie aj u nás.

Napríklad 25-ročná Petra Švehlíková bola súčasťou tímu michelinskej reštaurácie na francúzskom Azúrovom pobreží či Michal Kordoš varil v kodanskej Nome, ktorá je ocenená dvoma hviezdami. Bratislavčan Pavol Sekerka zase pôsobil na pozícii sous-chef vo francúzskej Ze Kitchen Galérie ocenenej jednou michelinskou hviezdou.

Bratislavčan Pavol uspel v michelinskej reštaurácii v Paríži. Naplno tu pracuje aj 16 hodín denne

Najväčší úspech však dosiahol slovenský šéfkuchár Peter Duranský, ktorý velí viedenskej reštaurácií Das Loft. Peter sa totiž stal prvým Slovákom, ktorý michelinskú hviezdu získal. Bohužiaľ, v minulom roku sa mu ju obhájiť nepodarilo.

„Prvé dva dni boli zlé, to vám poviem na rovinu. Bol som chvíľu ozaj dole, ale dnes už vidím veci aj v inej perspektíve,“ vyjadril sa k strate hviezdy pre magazín Forbes Duranský.

„Už to však berieme tak, že po každej búrke vyjde slnko,“ dodáva „Je to skúsenosť, ktorá síce teraz nevyzerá nejako pozitívne, ale zase ma to vnútorne aj naštvalo a možno práve to som potreboval. Aby som sa niekam odrazil a myslím, že sa aj odrazíme.“

Známy kuchár Gordon Ramsay, ktorý je držiteľom mnohých hviezd ich stratu tiež prirovnal k rozchodu s priateľkou. Keď jeho reštaurácia prišla v roku 2013 o dve hviezdy, dokonca sa rozplakal.

Jediný slovenský šéfkuchár s Michelinskou hviezdou: Slováci sa za svoju kuchyňu hanbia

Nie sme dostatočne zaujímaví

U viacerých milovníkov gastra sa tak vynárajú otázky, prečo Slovensko ešte stále nie je držiteľom žiadneho ,,Michelina“, aj keď u nás varia mnohí špičkoví kuchári. V tatranskom hoteli Lomnica dokonca varil aj svetoznámy šéfkuchár Enrico Bartolini, ktorý získal už osem michelinských hviezd.

Šéfkuchári Vojtech Artz a Marek Harbuľák v rozhovore pre Hospodárske noviny povedali, že pravdepodobne k nám ešte poslovia od Michelina nezavítali. Faktom je, že inšpektorov je skutočne málo a európske metropoly treba obísť v priebehu niekoľkých mesiacov.

Slovákom tiež dlhú dobu predražené, malé a luxusné porcie nič nehovorili a cieľom našej kuchyne bolo skôr nakŕmiť masy ako priniesť gastronomický zážitok. Ako však mnoho šéfkuchárov dodáva, slovenské gastro sa už posunulo a aspoň jednu červenú hviezdu by si určite zaslúžilo.

Zdroje: Michelin guide, New Yorker, BBC, Startitup, Savoy restaurant, Hospodárske noviny

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech