Socialistické potraviny by boli dnes nepredajné. Boli poctivejšie, ale na bezpečnosť sa veľmi nepozeralo

  • Zrejme každý máme vo svojom okolí kamaráta alebo babku, ktorá ospevuje ceny a kvalitu výrobkov za socializmu
  • O tom, čo sa v nich mohlo skrývať, však nikto nehovorí
  • Článok bol pôvodne vydaný v decembri 2018
retro socializmus
Reprofoto: Vzpomínky na socialismus
  • Zrejme každý máme vo svojom okolí kamaráta alebo babku, ktorá ospevuje ceny a kvalitu výrobkov za socializmu
  • O tom, čo sa v nich mohlo skrývať, však nikto nehovorí
  • Článok bol pôvodne vydaný v decembri 2018

Mnohí to poznáme, v supermarketoch na nás často číhajú pofidérne paradajky bez chuti, vypestované v Španielsku a dozreté v skladoch na Slovensku. Už sme vás informovali aj o kauzách týkajúcich sa prebaľovania potravín, ktoré síce nespĺňali štandardy kvality, no aj tak sa dostali na pulty obchodov. A to bez hanby a s obrázkom slovenskej vlajky.

V tomto momente nastupujú naše babičky s rečami plnými pochvál a tí, ktorí mali tú česť kúpiť si v obchode mlieko za korunu. Boli však potraviny v minulosti naozaj kvalitnejšie? Ak sa rozprávame o možnosti výberu z ponuky tuzemských obchodov za komunizmu a v súčasnosti, je celkom jasné, že nemáme čo porovnávať. Na exotické ovocie sa stáli nekonečné rady a takisto iné druhy tovaru sa v prípade výpadku produkcie v socialistických štátoch stávali nedosiahnuteľným luxusom.

Mnoho ľudí ale stále hovorí o tom, že „za komunistov“ boli výrobky, a predovšetkým potraviny, kvalitnejšie, než ako je tomu dnes. Jedná sa však o názor, ktorý je prinajmenšom veľmi sporný. Glorifikácia vtedajších výrobkov totiž značne súvisí s nostalgiou i s prístupom k informáciám, ktorý je v dnešnej dobe aj vďaka rozvoju internetu s minulosťou neporovnateľný.

Mnohí na komunistické potraviny spomínajú s láskou, lebo mlieko chutilo ako mlieko a aj lacná saláma voňala luxusne. Čo sa týka noriem, skutočne sa do potravín pridávalo menej „éčok“ ako je tomu dnes a výrobky boli oproti mnohým dnešným skutočne poctivejšie.

Kým kedysi bolo zvykom znepokojujúce informácie o obsahu škodlivín v jedle držať pod pokrievkou, v súčasnosti Štátna veterinárna správa a ďalšie organizácie, ktoré majú na starosti kontrolu kvality, upozorňujú, kedykoľvek sa na trhu vyskytne podozrivý výrobok.

Divokým debatám o tom, aké jedy jeme dnes a ako sa na trh dostávajú za rovnakú cenu horšie potraviny ako v zahraničí, to síce nezabráni. Keď sa však na pultoch objaví niečo skutočne závadné, pozornosti to neujde. Ako tomu ale bolo v minulosti? Čo všetko sa ľuďom mohlo dostať do tela a s akými následkami?

Benzén

Predtým bol benzén považovaný za konzervant s vynikajúcimi účinkami a ako taký bol pridávaný napríklad do horčice. Dnes už sme o niečo múdrejší a vieme, že to s ním až tak skvelé nie je. Je to totiž karcinogén prvej skupiny, spôsobuje predovšetkým rakovinu pľúc a leukémiu.

PCB

Polychlórované bifenyly začali byť hojne využívané ako aditíva vo farbách a lakoch v tridsiatych rokoch v Amerike, odkiaľ sa vďaka antikoróznym vlastnostiam rýchlo rozšírili do celého sveta.

O 30 rokov neskôr sa začali objavovať prvé náznaky o ich škodlivosti, látky sa totiž dokázali dostať napríklad do organizmov dobytka. Odtiaľ sa ďalej šírili napríklad v mlieku a kontaminované sliepky jedy ďalej prenášali pri produkcii vajec. Hodnoty PCB však boli zaznamenané aj u rýb. Chronické vystavenie sa dávkam bifenylov, ktoré boli za socializmu prítomné v mnohých potravinách, viedlo k rakovine pečene či pankreasu. Okrem toho spôsobujú PCB aj poruchy vnímania, napríklad zníženú schopnosť čítať s porozumením.

Prišlo sa na to v roku 1983, kedy USA vrátilo do východného bloku zásielku prvotriednej šunky. Hodnoty PCB boli privysoké. Až neskôr sa začal obsah týchto látok v potravinách monitorovať a napokon sa prestali úplne používať. Ich stopy sú tu však s nami dodnes.

Mňamky 😊

Posted by Vzpomínky na socialismus on Monday, 1 March 2021

DDT

Ďalší objav modernej vedy dvadsiateho storočia, ktorý sa nakoniec obrátil proti ľudstvu. Insekticíd DDT bol ospevovaný pre jeho účinnosť celým svetom, kým sa zopakoval starý známy scenár. Látky sa začali ukladať v pôde a rastlinách, odkiaľ sa dostali do tela zvierat. S mäsom potom aj do tela človeka. Ušetrení však nezostali ani vegetariáni, pretože škodliviny boli aj v zelenine. A čo látky s názvom DDT spôsobujú? Okrem rakovinotvorných účinkov znižujú plodnosť a narušujú hormonálny systém. Jednoducho nič, čo by sme si do tela chceli dobrovoľne dávať.

Zdroj: Respekt

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá