Prečo Izrael potrebuje veľké spoločnosti, ktoré sa stanú priemyselnými lídrami?

  • Spoluzakladateľa a riadiaceho partnera spoločnosti Pitango Venture Capital podnecovala myšlienka o „národe startupov“ – koncept, ktorý vysvetľuje, ako sa z malinkého Izraela stala superveľmoc startupov, kde Pitango investuje už 21 rokov a pomáha premeniť ich víziu na skutočnosť.
image_1416079176.png
  • Spoluzakladateľa a riadiaceho partnera spoločnosti Pitango Venture Capital podnecovala myšlienka o „národe startupov“ – koncept, ktorý vysvetľuje, ako sa z malinkého Izraela stala superveľmoc startupov, kde Pitango investuje už 21 rokov a pomáha premeniť ich víziu na skutočnosť.

 

Pitango je jedným z najstarších izraelských investorov rizikového kapitálu. Od roku 1993 investovali už do mnohých technologických spoločností a momentálne prostredníctvom svojich fondov riadia 1,6 miliardy dolárov, investovaných do približne 180 izraelských technologických spoločností. Niektoré spoločnosti boli kúpené, niektoré mali IPO, a iné ešte stále čakajú na svoj vytúžený exit. Posledná investícia od Pitango bola vo výške 270 miliónov dolárov a za posledné roky je to najvyššia investícia, ktorá v Izraeli prebehla.

Tak, či onak, Peres radšej zľahčuje význam konceptu Izraela ako národu startupov. „Národ startupov je iba malá časť Izraela. Mladá generácia vytvorí nové pracovné miesta tak, že vybuduje nové odvetvia a spoločnosti,“ dodáva.

Chemi Peres

„Globes“: Nie každý startup je schopný vytvoriť dostatok pracovných miest. Existuje veľa high-tech podnikateľov, ktorí vybudujú svoju spoločnosť iba preto, aby ju hneď dali na exit, nejde im o vytváranie miest.

Chemi Peres: „To je síce pravda, ale takíto ľudia netvoria celý izraelský priemysel. Niektorí, alebo aspoň drvivá väčšina tých, ktorých poznám, chcú vybudovať veľké spoločnosti a ovplyvniť svet okolo. Pitango zvažuje investíciu pre tisíc spoločností ročne, avšak skutočne investuje iba do desiatich, čo je 1% a väčšina z nich chce budovať veľkú spoločnosť.“

 

Čo sa teda deje s tým ich chcením? Nemáme tu práve veľa veľkých spoločností.

„Túžba po tom je stále tu. Izraelský high-tech priemysel je pomerne mladý, má viac-menej 20 rokov. Nepochybujem o tom, že je ťažké v Izraeli vybudovať veľkú spoločnosť, pretože je to malá krajina, ktorá nemá dosť pracovnej sily. Okrem toho existujú aj iné prekážky, prečo je ťažké ju vytvoriť, jednou z nich je jazyk, ale aj kultúrne rozdiely a časový posun. Tieto faktory podmienky na rýchle vybudovanie veľkej spoločnosti dosť sťažujú. Bez ohľadu na to však to, čomu hovoríte „beh za exitom“, je už otázkou minulosti.

 

Áno, z vášho pohľadu je to úplne logické, pretože keď chce od vás podnikateľ získať peniaze, samozrejme povie, že chce budovať veľkú spoločnosť, nie, že mu ide len o rýchly exit. Z jeho pohľadu to teda vyzerá úplne inak.

„Na exite nie je nič zlé, avšak exit nie je ten dôvod, prečo by mal do toho človek ísť. A ak je, nebude existovať žiadne odvetvie high-tech, žiadny rizikový kapitál, ani zdravá ekonomika.

Mnoho ľudí sa dalo na exit, pretože si mysleli, že je to spôsob ako sa meria úspech. Stali sa hrdinami v médiách, ale to všetko bolo iba povrchné. V high-tech priemysle existuje veľké množstvo ľudí, ktorí chcú zmeniť svet, ktorí chcú prejsť celou tou cestou až do úplného konca, a my sme svedkami takýchto zmien v správaní. Keď sa udeje takáto veľká zmena, nie vždy si to uvedomíme.“

 

Skúste nejaký príklad.

„Napríklad Mobileye. Predpokladám, že majitelia ho mohli predať už dávno, ale neurobili to. Po 15 rokoch, napriek všetkým vzostupom a pádom, vytvorili spoločnosť, ktorá má dnes hodnotu 11 miliárd dolárov. To je skutočný priemysel. Priemysel, ktorý mení svet, a to je iba jeden príklad. Existuje množstvo spoločností, ktoré sa snažia vybudovať zo seba silného a dôležitého hráča.“

 

Aj tak, o akom čísle vlastne hovoríme?

„O malom, pretože väčšina spoločností sa predá, a to nie len v Izraeli. Z 1000 startupov nemôžu mať všetky potenciál stať sa veľkými firmami. To sa jednoducho nedá. Ak podnikateľ dostane dobrú ponuku na akvizíciu, len veľmi ťažko také niečo spolu so svojimi investormi odmietne.“

 

Prečo je to také ťažké, keď hovoríte, že túžba vytvoriť veľkú silnú spoločnosť je taká veľká?

„Pretože súčasne s víziou je tu množstvo rizík, a keď podnikateľ dostane ponuku na odkúpenie jeho prvej spoločnosti a on teda dostane prvú možnosť zarobiť peniaze, je len pochopiteľné, že to vezme.“

A vy ako investor? Tiež ste za to, aby to zobral?

„Vždy idem do toho s podnikateľmi a nie proti nim. Podnikateľ, ktorý chce predať svoju spoločnosť, do ktorej som ja investoval, a pritom máme na veci iný názor, vo mne nájde partnera, ktorý s ním kráča po rovnakej ceste.“

 

Už ste sa niekedy s niektorým podnikateľom pohádali ohľadne takejto situácie?

„My sa nehádame, diskutujeme. Pokiaľ je podnikateľ skutočne presvedčený o tom, že chce svoju spoločnosť predať, pôjdeme s ním, pretože on je ten, kto je za volantom. My iba sedíme na strane spolujazdca a veríme, že vidí dopredu lepšie ako ktokoľvek iný.“

 

Sedíte na strane spolujazdca? Veď ho financujete.

„No a? Do startupov ľudia dávajú najlepšie roky svojho života a veľa riskujú. Sú v tom zahrnutí zamestnanci, zákazníci a strategickí partneri. Skrátka celý samostatný vesmír. Keď investujeme do spoločnosti, investujeme do podnikateľa a on šoféruje.“

 

Koľkokrát sa za posledné roky stal opak, a teda, že aj keď podnikateľ dostal ponuku, odmietol ju?

„Každý rok je takýchto prípadov viac.“

 

Pretože chce podnikateľ posunúť svoju spoločnosť dopredu alebo preto, že čaká na lepšiu ponuku?

„Pretože chce svoju spoločnosť posunúť dopredu a spraviť z nej skutočne veľkú vec, a to naozaj veci nijako neprikrášľujem. Nie som zástancom rýchlych exitov a verím, že existujú podnikatelia, ktorí chcú vybudovať veľké spoločnosti.“

„Verejnosť ani len netuší, aké je ťažké byť podnikateľom.“

Ako príklad vyberá Peres bývalého izraelského zakladateľa spoločnosti SanDisk, ktorý nedávno získal Národné ocenenie za technológiu a inováciu, ktorú mu odovzdal prezident Barack Obama. „Sme nadšení, musíme si Harariho dobre obzrieť, pretože potrebujeme viac ľudí ako je on.“

 

Ale SanDisk nie je izraelská spoločnosť. Väčšina zamestnancov nepracuje v Izraeli a Harari sám odišiel z Izraela do Spojených štátov.

„Z môjho pohľadu z Izraela neodišiel. Založil a vybudoval SanDisk v Izraeli a do Izraela veľa investoval. Stále je Izraelčan, aj keď tu nežije a do ľudí ako on rád investujem.

 

Ale Izrael z ľudí ako on nič nemá. Faktom ostáva, že ocenenie dostal v USA a nie v Izraeli.

„Koľkokrát ste videli izraelského štátneho úradníka, že by zavolal developerovi ktorý vybudoval veľkú spoločnosť a nepredal ju, aby mu zagratuloval k jeho úspechu?“

Iba keby sa mu podaril skutočne veľký exit a zaplatil by z neho daň do štátnej kasy.

„To je pravda. Pre dotyčného CEO jednej zo spoločností, do ktorých sme investovali a tento rok mali IPO (Peres nechcel zverejňovať jeho meno), bolo veľmi dôležité, že mu niekto z izraelskej vlády zavolal a pochválil ho. Pre Izrael je dôležité, aby v ňom pôsobili veľké firmy a je správne, keď niekto urobí také gesto.“

 

Takže takto sa správne namotivuje podnikateľ? Že za ním príde minister financií Yair Lapid a potľapká ho po pleci?

„Bolo by to od Lapida alebo akéhokoľvek iného vyššieho úradníka veľmi pekné gesto. Také poučné, čo môže vytvoriť zmenu v tom, ako to ľudia vnímajú.

 

Takže v podstate hovoríte, že podnikatelia sú podceňovaní.

„Nie tak úplne. Verejnosť nechápe aké náročné je byť podnikateľom. Všetkých zaujímajú ba správy o veľkých exitoch a o tom, ako spoločnosti rýchlo zarobili množstvo peňazí, a preto sa zdá akoby high-tech priemysel tvorila skupina chamtivcov.“

 

Nemajú ale Izraelčania práve to v krvi? Čo najrýchlejšie a najviac zbohatnúť?

„Nie, väčšina tých, ktorých poznám má svoje hodnoty a chcú len vytvoriť dobrý produkt, ktorý by bol prospešný pre ľudstvo. Neženú sa bezhlavo za peniazmi.“

 

Podnikateľ nezávisí iba na sebe. Keď chce vytvoriť veľkú spoločnosť, v určitom bode sa začnú veci poriadne komplikovať. Myslíte, že by mohli utekať práve kvôli tomu?

„Existuje také príslovie: Ak chceš ísť rýchlo, choď sám. Ak chceš ísť ďaleko, choď s niekým. Ak máte v pláne vybudovať celú veľkú spoločnosť, potrebujete vybudovať celý systém: investorov, partnerov, zákazníkov, zamestnancov, a ak tento systém riadite správne, bude napredovať. „

„Inštitúcie by mali investovať do rizikového kapitálu“

Národ startupov znamená infláciu startupov. Má táto inflácia nejaké negatívne aspekty?

„Samozrejme, za najväčší považujem stratu technologického potenciálu premietnutú na ľudský kapitál. Rozvediem to: žijeme v dobe, kedy technológie napredujú veľmi rýchlo, vytvárajú nové odvetvia a ničia tie tradičné. Zabezpečiť si prácu je čoraz náročnejšie. Čoraz menej ľudí si dokáže plánovať dlhodobú kariéru, a preto si stále viac ľudí zakladá startupy. Stupeň rizika pri zakladaní startupu začína byť ekvivalentný tomu pri hľadaní si bežnej práce na 30 rokov. Takto vzniká startupovská inflácia a je to určitý všeobecný verejný fenomén, nielen u ľudí, ktorí odišli z univerzít ako napríklad Steve Jobs a jemu podobní. Títo ľudia, ktorí sami o sebe zarábajú len málo, v podstate preskočili proces technologickej inovácie, pretože sa neskutočne ponáhľajú, len aby prenikli na trh.

Výsledkom je neuveriteľné množstvo schopností a neuveriteľné množstvo technologického know-how, ktoré sa rozšíri do viacerých startupov. Z toho každý startup sám o sebe zarobí len málo peňazí a má len malú šancu na úspech. Miesto toho, aby sa talentovaní ľudia koncentrovali len do pár spoločností, sú roztrúsení po rôznych startupoch, z ktorých väčšina neuspeje. To je cena, ktorú platíme.“

 

Dá sa to zmeniť?

„Nie, taký fenomén sa nedá riadiť.“

 

Myslíte, že táto inflácia skončí?

„Aby som bol úprimný, neviem. Predpokladám, že v určitom bode začne počet startupov klesať, ale ten fenomén zostane, pretože dnešná mladá generácia má iba tri možnosti: vyštudovať univerzitu, zamestnať sa v rodinnom biznise alebo už existujúcej spoločnosti alebo si založiť startup. Tento trend sa nedá zastaviť.“

 

Možno existuje zopár šťastlivcov, ktorým sa to podarilo, ale keď hovoríme o inštitúciách v Izraeli – o tých, ktoré spravujú naše peniaze – stále sa vyhýbajú riziku, aké predstavuje investovanie do fondov rizikového kapitálu ako Pitango.

„Správne, a presne tento prístup musíme zmeniť. Verím, že s postupom času sa do investičného cyklu s rizikovým kapitálom zapoja aj takéto inštitúcie, a to z veľmi jednoduchého dôvodu: žijeme v dobe, kedy už neexistuje rozdiel medzi low tech, mid tech a high tech. Neexistuje žiadna spoločnosť, ktorá by nepotrebovala technologickú inováciu.“

 

Keď získate peniaze na nový fond a začnete zvažovať izraelské inštitúcie, kto komu zavolá?

„Zvyčajne je medzi týmito dvoma stranami nejaký sprostredkovateľ.“

 

Prečo taká významná osoba z oblasti rizikového kapitálu, ako vy, potrebuje sprostredkovateľa?

„V podstate ho nepotrebujem, ale keď mám pocit, že investičné inštitúcie v Izraeli nechcú investovať do rizikového kapitálu, radšej nasadnem do lietadla a získam peniaze od nejakých zahraničných investorov.“

 

Takže si vyberiete ľahkú cestu von.

„Nie, len sa to ešte nikdy predtým nestalo, že by investičné inštitúcie v Izraeli chceli investovať do môjho fondu.“

 

A chcú?

„Áno, momentálne sa o to celkom zaujímajú.

 

Pred rokom ste povedali: „Berte ma za slovo –až doteraz, tí ktorí investovali do našich fondov neprišli o žiadne peniaze.“ Otázkou je, či boli viac alebo menej ziskoví v porovnaní s inými fondmi na podobnej úrovni ako Pitango.

„Nepochybujem o tom, že existujú fondy lepšie ako tie naše, ale aj horšie.“

 

A kde medzi nimi sa nachádzate?

„Sme na dobrej pozícii odkiaľ môžeme stále investovať.“

Tel Aviv

Zdroj: globes-online.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá