Striptérka Zuzana Rossi: Robím to isté čo herečky, len mám smolu, že sa to volá striptíz

Ako si sa dostala ku striptízu a vlastnej agentúre?

Ku striptízu som sa dostala ešte ako 17 ročná, keď som odpísala na inzerát klubu v Bratislave. Pár dní na to, ako som napísala, pre mňa prišli dvaja chlapi z klubu a dali mi možnosť ísť sa tam len pozrieť. Nemusela som hneď tancovať, ak by som nechcela. Takto som v priebehu dvoch rokov obiehala takmer všetky kluby v Bratislave, po Slovensku a aj v zahraničí. Neskôr som začala robiť vystúpenia pre iné agentúry. Keď sa to začalo kopiť, založili sme si s mojim mužom agentúru, ktorá sa v priebehu roka postarala o to, že sme sa stali najúspešnejšou striptízovou agentúrou. Medzi tým som stihla vyskúšať ešte európsku súťaž v striptíze Queen of strip a skončila som druhá.

Aké vekové kategórie si ťa objednávajú?

Objednávajú si ma všetky vekové kategórie. Chodím tancovať na 18-tky, kde si ma často objednávajú rodičia oslávencov, ale tak isto chodím aj na 60-tky, ktoré sú už viac rodinné oslavy a samozrejme aj väčšie ako 18-tka.
Ak by som to ale mala brať z pohľadu rozlúčiek so slobodou, tak je to prevažne vek medzi 25-40.
Plus samozrejme veľké akcie, teda festivaly, koncerty, tancovala som aj v divadle a podobne. Tam sú všetky vekové kategórie naraz.

Čomu sa venuješ mimo svojej práce?

Mimo mojej práce sa plne venujem zachraňovaniu zvierat. Sama ich mám doma veľa, ale chodím pomáhať s prevozmi, odchytmi, robím často aukcie pre útulky a podobne. Tam vlastne končí aj značná časť peňazí z mojej práce. Ja som veľký introvert, čiže absolútne sa v súkromí nestretávam s ľuďmi. Pre niekoho možno nuda, ale ja milujem svoj pokoj.

Spomenula si, že máš manžela. Ako vníma tvoju prácu on?

Sme spolu takmer 15 rokov. Spoznal ma ako striptérku, čiže už od začiatku vedel, do čoho ide. Čo sa týka práce, sme v nej nonstop spolu, keďže máme agentúru a robí mi zároveň ochranku a šoféra. Je na každom jednom vystúpení so mnou. Vie, čo robím a že svoje hranice nikdy neprekročím.

zdroj: Zuzana Rossi

Zmenila ti táto práca pohľad na mužov?

Áno, určite. 90 percent chlapov má naučené rovnaké frázy na balenie žien. Podľa mňa na to majú nejakú tajnú školu (smiech). Samozrejme nájdu sa horší, ale aj úžasní klienti, od ktorých sa mi ťažko odchádza, pretože sa tam cítim super. Moja práca ma naučila ako na nich. Keďže som vyrastala v čisto chlapčenskom kolektíve, vždy som si s mužmi rozumela. Chlapi sú zlatíčka, len ich treba usmerniť a ukázať im hranice. 

Na aký zážitok zo svojej práce nikdy nezabudneš?

Za tie roky toho bolo veľa. Asi úplne top zážitok, ktorý ma vyviedol z miery bol v party autobuse, kde som tancovala zahraničným klientom na rozlúčke so slobodou. Budúci ženích mal na sebe svadobné šaty. Oni sa často obliekajú do smiešnych kostýmov a ja zase väčšinou dávam oslávencovi dole tričko. No tomuto som vyzliekla tie šaty a on zostal sedieť nahý. Nemal pod nimi nič. Tancovala som ďalej, ako keby sa nič nedialo. Často nosím na vystúpenia šľahačku. V ten osudný deň som si ju položila do hornej priehradky v autobuse. Kamarát oslávenca ju vzal a nastriekal ženíchovi do rozkroku. Už som čakala, že čo bude odo mňa chcieť a mala som v hlave scenár, ako ho pošlem kade ľahšie. Ale v tom sa stalo niečo, pri čom som zamrzla. Ten kamarát začal tú šľahačku z budúceho ženícha olizovať. Zostala som vtedy stáť a nemala som absolútne slová. Skončila som vystúpenie a šokovaná som vystúpila von z autobusu, kde už čakal môj muž.

zdroj: Zuzana Rossi

Veľa ľudí porovnáva striptíz s pornom. Ako to vidíš ty?

Áno, má to k sebe veľmi blízko, ale aj tak je to niečo celkom iné. V skratke, moji klienti ma nikdy nevideli nahú a to je pre mňa zásadný rozdiel medzi pornom a striptízom. Každopádne poznám pornoherečky a absolútne neodsudzujem čo robia. Je úplne každého vec, čo so svojim telom robí. Všetci máme jedno svoje. A to, aké si určí hranice, je na každom z nás.

Aká by mala byť striptérka?

Mala by v prvom rade mať rada tú prácu. Ak ju to nebaví a robí to len pre peniaze, nikdy striptíz nebude kvalitný a dá do toho maximálne len svoje pekné telo. Psychicky musí byť odolná voči občasným urážkam a narážkam od blbých chlapov a aj žien. Musí byť nad vecou a vedieť reagovať tak, aby nespôsobila konflikt, ale zároveň aby dokázala ukázať svoje hranice.

Čo sa týka kostýmov, mal by v prvom rade byť zaujímavý, skladať sa z viacerých dielov, aby mala striptérka čo zhadzovať počas vystúpenia. Ja si veľmi zakladám na kostýmoch a naozaj si dávam záležať, aby boli iné. Samotná show musí mať svoju tému. Osobne nemám rada tie sladučké školáčky, policajtky a podobne. Pre mňa to je nuda. No a prezentovať by sa mala striptérka milo. Klientov nezaujíma, že máš zlú náladu. Oni si platia zážitok, ktorý im treba dať. Samozrejme, zažila som aj extrémne vystúpenia, keď boli klienti naozaj nepríjemní. Vtedy vystúpenie ukončujem skôr, bez možnosti vrátenia peňazí. Klientov na ich správanie upozorňujem už pri objednávke. Pretože to, že si za niečo zaplatia im nedáva právo sa správať voči nám zle.

zdroj: Zuzana Rossi

Ako vyzerá tvoje bežné vystúpenie?

Moje vystúpenie trvá približne 12 minút. Ak je to verejné vystúpenie pre stovky až tisícky ľudí, show má príbeh a prepracovanejší kostým. Pri rozlúčke so slobodou pracujem v prvom rade s oslávencom a zapájam ho do show. Svoje finty neprezradím, lebo sa mi často stáva, že baby po mne kopírujú každý jeden krok a aj keď by mi to malo lichotiť, tak mi to skôr prekáža, nakoľko tým pádom moje vystúpenie stráca svoju originalitu. 

Stretávaš sa s odsudzovaním?

Vyslovene s úplným odsudzovaním ani moc nie. Skôr na internete sa občas nájdu ľudia, ktorí si rypnú. Beriem to s rezervou. Tí ľudia o mne nevedia absolútne nič. Netušia, aký som človek a reagujú len na moju prácu. Osobne sa často stretávam s tým, že mi ľudia po mojom vystúpení povedia, že zmenili vďaka mne názor na striptíz. A som za to veľmi vďačná.

Ako vnímaš celkové povedomie ľudí? Máš pocit, že sa mentalita ľudí a postoje voči striptízu menia k lepšiemu?

Určite sa to za tie roky posunulo k lepšiemu, ale žiadna sláva to ešte nie je. Slovensko je v tomto veľmi pozadu. Na jednej strane pozerajú slovenskú filmovú tvorbu, kde sa známe slovenské herečky vyzlečú pre svoju rolu a nikto sa nad tým nepozastaví. A ja robím úplne to isté čo oni, len mám tú smolu, že sa to volá striptíz. Jedno je herecké umenie a druhé je podradná práca, hodná basy pomaličky.

Ako to vnímaš v iných krajinách?

V iných krajinách je to oveľa otvorenejšie a berú to ako normálnu vec. U susedov v Česku to je úplne inak ako u nás. Ale opäť sme len pri tej mentalite. Niekde sa nerieši, čo má človek na sebe na ulici a každý si dáva na seba to, čo chce. Tu si dáš len pančušky s iným vzorom, aký je bežný a už je problém.

Od dievčat vyžaduješ, aby sa nenechali obchytkávať. Aké ďalšie zásady máš?

Pre mňa je základ na prijatie baby do agentúry to, aby sa nenechávala obchytkávať, aby v žiadnom prípade neukazovala rozkrok a aby bola dochvíľna. Na to som naozaj veľmi citlivá.

Ako vidíš svoju budúcnosť?

Vidím sa niekde na lazoch, v staršom peknom domčeku s históriou, veľkým pozemkom, kde môžem mať vlastný azyl pre zvieratá všetkého druhu. Všade naokolo nič, len lúka, žiadni susedia, lebo tie zvieratá. Agentúra bude šliapať s babami aj bez mojej maličkosti. To je moja vysnívaná predstava budúcnosti. Je otázne, či sa mi to splní. Ak by aj nie, vždy moja budúcnosť bude spojená so zvieratami.