Čím si ženy samy kom­pli­ku­jú kari­ér­ny postup?

Alexandra Dulaková / 27. augusta 2015 / Tools a produktivita

Aj keď sa rov­no­vá­ha v pra­cov­nom uplat­ne­ní obo­ch pohla­ví už neja­ví ako čis­tá fik­cia, ešte stá­le nám k cie­ľu veľa chý­ba. Prob­lé­mom nie sú len pred­sud­ky mužov, či ostat­ný­ch žien, kto­ré nad sebou nech­cú ženu šéf­ku. Prob­lém pred­sta­vu­jú aj samot­né ženy, pre­to­že si neúmy­sel­ne ces­tu na vrchol sťa­žu­jú.

 

Možno je to výchovou, možno mentalitou, ktorú nám všetkým do hláv vtĺkali už od útleho veku. Nasledujúce spôsoby správania možno veľa žien považuje za správne a normálne, no pritom im rešpekt a uznanie kolegov tak ľahko neprinesú. Počas svojej kariéry si ich všimla Wendy Capland, CEO Vision Quest Consulting, ktorá na danú tému dokonca napísala k nihu. Toto sú jej hlavné body a veci, ktorým by sa ženy konečne mali vyvarovať, ak chcú nerušene stúpať nahor:

 

1. Zbytočné „zdrobneniny“

Nie, nehovorím o „kávičke“ a „projektíku“, hovorím o malých rečových vadách, ktorými znehodnocujeme vlastné výkony. Napríklad slovo „len“. „Len som ti chcela povedať...“ Už len to vysiela signál, že čokoľvek príde nie je až tak veľmi dôležité, lebo je to „len“ nejaká malá rada alebo poznámka. Alebo keď sa ženám niečo nepáči a namiesto toho aby proste povedali „Nepáči sa mi to“ a bodka, budú používať okľuky typu: „Len si nie som celkom istá, či sa mi to pozdáva...“ Skutočne? Buď sa to pozdáva, alebo nie. Ak majú ženy názor a je relevantný, von s ním!   

 

2. Nekonečné ospravedlňovanie

„Prepáč, môžem len dodať, že...“ Ešte vylepšená verzia zdrobnenín. Pokiaľ zrovna žena nevyrobí prúser za ktorý jednoznačne môže len a len ona, načo to ospravedlňovanie? Za to, že ide vôbec niečo povedať alebo dodať? Poprípade niekoho opraviť? Caplans sa pozastavila aj nad tým, ako ženy už pri odkazovke začínajú svoju nahrávku šýlom: „Prepáčte, nemôžem sa vám teraz venovať, ozvem sa neskôr.“ Načo? Zrejme robí niečo dôležité a ozve sa predsa neskôr.

 

 

3. Pýtajú si povolenie

Aj keď ho nepotrebujú a vopred vedia odpoveď. Je to zvytočné, lebo v porovnaní s nimi to muži robia oveľa menej a nič sa im za to nestane. Neubudne z nich ani kúsok.

 

4. Myslia si, že na to, aby sa do niečoho pustili, sa v tom musia perfektne vyznať

Nie je to vždy ten správny prístup, pretože ľudia sa len zriedka cítia pripravení na niečo, čo by s trochou improvizácie kľudne zvládli. A zatiaľ čo budú nervózne zvažovať pre a proti, predbehne ich dravý kolega, ktorý na danú vec tiež nie je expert, zato si dôveruje natoľko, že sa prihlási.

 

5. Chcú radšej spolupracovať než súperiť

Bohužiaľ, nie vždy je to v práci o harmonickom kolegiálnom vzťahu a niekedy jednoducho príde na to, že zatiaľ čo jeden zamestnanec postúpi, druhý ostane v ústraní. Väčšina moderných korporácií predsa nie je detské ihrisko, ale hierarhicky usporiadané pracovné prostredie, v ktorom sa dá stúpať na vyššie pozície. Pokiaľ sa budú ženy snažiť len spolupracovať, ďaleko to nedotiahnu.

 

 

6. Pochybujú o svojej práci

Veľa žien má o správnosti svojho pracovného nasadenia pochybnosti. Čo ak začne jej ambicióznosť vadiť partnerovi, najmä ak sa stane úspešnejšou? A čo okolie, bude si o nej myslieť že je zlá matka, keď bude v práci tráviť veľa času? Čo kamaráti a rodina – podarí sa jej venovať sa všetkému spravodlivo? Je to tlak, ktorý nemusí každý zvládať a pri veľkých pochybnostiach z projektu radšej vycúvajú. Pritom vo väčšine prípadov ide len o dostatočne chápavé okolie. Chlapovi sa nepáči, že je žena ambiciózna? Asi ho treba vymeniť a poslať za submisívnou ženou bez vízií. Rodina ženu obviňuje, že nie je tri roky na materskej a potom sa ešte opovažuje do nej vrátiť? Kúpiť im príručku „Ako sa cestuje v čase z devätnásteho do dvadsiateho prvého storočia.“ Okolie nepochopí jej zamestnanosť? Potom asi nie je dostatočne chápavé a myslí len na seba.

 

7. Nestavajú si jasné ciele

Treba si jasne stanoviť minimálne krátkodobé ciele, aby práca išla jednoduchšie a aby sa za ňou črtala nejaká vysnívaná méta. Nejaké to povýšenie, poprípade uplná zmena práce? Nielenže sa vďaka tomu lepšie sústredí, ale je to efektívny spôsob, ako sa vyhnúť zbytočným projektom, ktoré k cieľu nevedú. Ak sa napríklad žena rozhodne, že do tridsiatky chce byť na manažérskej pozícií a rodinu ani chlapa nechce riešiť vôbec, minimálne plánovanie blízkej budúcnosti jej to určite uľahčí.

 

 

8. Príliš sa zaoberajú vzťahmi

Ja viem, je to stereotyp, ale je to tak. Ženy väčšinou nechcú mať zbytočné konflikty, preto radšej sklonia hlavu a nevyslovia svoj názor, poprípade nepovedia jasné „NIE“, lebo nikoho nechcú uraziť. Prioritou sú ale vlastné ciele, nie pocity ľudí, ktorých ani poriadne nepoznáme a ktorí to jedno „nie“ od nás bez trvalých následkov prechýchajú.

 

9. Príliš sa sústredia na detaily

Možno preto, že sú väčšie perfekcionistky, alebo majú pocit, že sa niekedy v práci musia snažiť dva krát toľko ako muži, aby dokázali, že sú rovnako dobré. Lenže keď sa sústredia len na detaily, ľahko stratia kontakt so širším okolím. Môže sa teda stať, že pri detailoch zabudnú, že sú aj oveľa dôležitejšie a perspektívnejšie veci a že tie detaily vlastne vedú niekam úplne inam, než kam pôvodne chceli ísť.

 

Pri každom bode sa dostávame k jedinému záveru: ženy si v práci dôverujú menej než muži. A aj keby sme hneď napravili všetky vyššie spomenuté chyby, nie vždy tým budeme riešiť pôvod problému, ale len jeho príznaky. Lenže keďže ešte neexistuje žiadna univerzálna príručka, ktorá by pôvod napravila, je fajn začať aspoň po malých krôčikoch - presne tak, ako je to dobré robiť aj v práci. A rovnako ako to môže v práci priniesť vysnívané ciele, ktoré sa zdali nedosiahnuteľné, môžu aj tieto malé rady zapôsobiť na sebavedomie lepšie, než by sme si mohli myslieť. Tak prečo ich neskúsiť?

 

Zdroj: Business Insider

Pridať komentár (0)