Čo hovorí na kontroverzné logo slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie samotný autor?

Názory naň boli rôzne, no väčšinou sa všetko dialo bez toho, aby sa k danej „situácii“ mohol vyjadriť aj samotný autor. Preto vám prinášame „príbeh“, ktorý stál pri zrode celého loga, Jakubovu inšpiráciu a aj to, ako vníma celú situáciu, ktorá okolo jeho tvorby vznikla. Nebude to len ďalšie „o ňom bez neho“ tento krát to bude „o ňom, no aj s ním“…

Foto: Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie

Prečítajte si Jakubove slová:

„Keďže logom slovenského predsedníctva je smajlík, dali sa čakať reakcie, aké prišli. Jedná sa o politiku. Bolo mi jasné, že to logo bude viac v merku médií než mnoho iných projektov, ktoré by si to zaslúžili viac. Iná reakcia by neprišla ani v prípade, že by v logu boli Tatry, halušky, či hokejista. Rozdiel by bol však v tom, že väčšina tých, ktorí dnes vravia že logo je prinajmenšom v pohode, by ostala na druhej strane. Zo strany ministerstva to bol určite odvážny krok a dúfam, že sa im oplatil.“

Foto: Archív Jakub Dušička

„O logu nemám žiadne prehnané ilúzie, no nemyslím si, že sa zaň musím hanbiť. Ak by som si to myslel, do súťaže by som vôbec nešiel. Dovolím si tvrdiť, že vytvoriť logo nie je tak ľahké, ako si to niektorí myslia. Či použijete nožnice, ceruzku, skicár alebo iný grafický program, môže to trvať večnosť alebo to môže byť naopak veľmi rýchle. Celú ideu ohľadne loga som mal jasnú veľmi rýchlo. Išlo ale o čas, za ktorý som si logo naskicoval a rozhodol sa, že budem pracovať s motívom slovenského jazyka. To, že dopracovať samotné logo trvalo neporovnateľne dlhšie, je snáď každému, kto si to už niekedy skúsil, jasné. O dizajn manuále, ktorý spadal do ceny ani nevravím.

Od začiatku som chcel pracovať so slovenským jazykom. Napriek tomu že rokovania budú viesť naši zástupcovia v inom jazyku, Slovenčina bude jazykom prevládajúcim v ich myšlienkach. A aj keď nepriamo, stane sa na pol roka významná aj v medzinárodnom merítku. Diakritika nie je nič, čo by iné jazyky nemali. Kombinácia dĺžňa, prehlásky, mäkčeňa a vokáňa sa ale vyskytuje iba u nás. To bol pre mňa základ, z ktorého som rozvinul viacero konceptov.“

Foto: Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie

„Ten, ktorý nakoniec zvíťazil, vzišiel aj z konzultácií v ateliéri,  kde boli prítomní ako pedagógovia tak i moji spolužiaci. S odstupom času by som mnohé veci spravil inak. To si vravím ale o každej svojej práci a som presvedčený, že nie som jediný. Výsledné „tváričky“ som nahodil pôvodne iba ako jednu z aplikácií na vizitke. Cez ne sa do loga dostala aj emócia, nech už je akákoľvek. Ja osobne by som bol rád, keby sa používalo vo všetkých 9 variantách tak, aby reflektovalo to, čo práve treba. Samozrejme jedno z nich muselo byť základné.

Do súťaže som sa zapojil aj napriek tomu, že nebola odbornou verejnosťou prijatá dobre. Ja osobne som tiež toho názoru, že systém, akým by mali takéto súťaže prebiehať, treba prekopať. Je nevyhnutné, aby sa stali atraktívne aj pre profesionálov. Mal som ale dva dôvody prečo sa prihlásiť. Ten jednoduchší je, že ako študent som nemusel podstúpiť riziko ušlého zisku. Logo som mal vlastne hotové a tak ma nič nestálo prihlásiť sa. Ak by som sa grafickým dizajnom živil už na plný úväzok, zrejme by som to prehodnotil viac.“

Foto: Predstavenie loga slovenského predsedníctva v Rade Európske únie

„Druhý dôvod je ten, že si nemyslím, že ak budeme iba kritizovať, vec sa sama zlepší. Ľudia, ktorí na ministerstve pracujú, sa snažili urobiť maximum. Spolupráca s nimi bola dobrá, no je jasne cítiť, že sami majú často zviazané ruky pravidlami, ktoré v štátnej správe fungujú. Ak by sa mohli obrátiť na Úniu grafických dizajnérov, mali by ľahšiu úlohu. No ak bude celý dopad mojej práce taký, že sa urýchli jej vznik, budem len rád. Snáď sa im spolu podarí do najbližšej podobnej súťaže prilákať viac profesionálov. Ak budem môcť, určite to potom skúsim znova.“

My Jakubovi ďakujeme za vyjadrenie a veríme, že sme priniesli trochu svetla do tohto „humbuku“ okolo loga a samotné logo nás bude pozitívne reprezentovať.

Zdroj: sketcher.sk, zdroj titulnej fotografie: Jakub Dušička