Čo ma naučili prvé mesiace freelancingu

  • Byrokracia bola pre mňa vždy strašiakom. Plával by som v jazere s krokodílmi v plavkách z mäsa, len ma nenúťte prosím niečo podpísať.
image_1438597325.jpeg
  • Byrokracia bola pre mňa vždy strašiakom. Plával by som v jazere s krokodílmi v plavkách z mäsa, len ma nenúťte prosím niečo podpísať.

 

Aj to bol dôvod, prečo som roky odkladal možnosť postaviť sa na vlastné nohy. Mal som svoju novinársku prácičku, kde som si zarobil na nejaké to pivečko a vzhľadom na to, že som stále študent, mal som relatívny dôvod na spokojnosť. A to je presne ten najnebezpečenejší stav.

Na moje šťastie mi do života vošla nová inšpirácia. Zbavil som sa starých zlozvykov a opatrne som objavoval zabudnutú túžbu dosiahnuť viac. Všetko je lepšie ako priemer a vedel som, že stagnáciou mi môže všetko dobré zo života opäť odísť. Začal som sa teda obzerať po nových možnostiach a jedna zaujímavá sa objavila. Podmienka? Živnosť.

 

 

V mojej hlave sa okamžite začali miešať všetky tie slová, ktorým som nikdy nerozumel, ktoré pre mňa boli diablovým písmom a v noci ma budili zo sna. Všetky tie poisťovne, faktúry, výdavky, účtovníctvo, IČO… DPČ

Nastal čas postaviť sa svojmu strachu a vrhnúť sa do toho po hlave. Alebo nie? Napokon som do toho namočil externú firmu, ktorá veci vybavila za mňa a za pár dní som mal v ruke papier. Očakávajúc tak 300 pokút za neznalosť zákonov mám za sebou prvé dva mesiace freelancovania. Čo ma to naučilo?

 

Home-office je peklo!

 

Nadviazal som prvé spolupráce, našiel prvých klientov a zo svojej pozície “writera” (doteraz neviem, čo vlastne som) som začal tvoriť na objednávku. Nabudenie mi v 40-stupňových horúčavách a domácich podmienkach vydržalo asi 3,5 minúty. Takto to nepôjde.

Teraz už viem, prečo existujú zdieľané kancelárie. S majiteľom Coworkingu Šaľa sme sa dohodli a začal som zarezávať na svojom vychytenom miestečku za stolným futbalom. Pomohlo.

 

 

Home-office jednoducho nie je taká idylka, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ide to, niekomu určite, no ja zo svojej skúsenosti verím, že pre produktivitu musí mať človek vyhradené miesto na prácu. Niekto to nájde vo svojej pracovni, niekto v coworkingu a niekto možno aj na svojom gauči. Ak máš podobný problém ako ja, skús sa k tomu ešte obliecť ako do normálnej práce a uvidíš, čo sa stane.

A ozaj, na pláži sa fakt pracovať nedá.

 

Každá príležitosť je vzácnosť

 

V živote sa snažím dosiahnuť hojnosť a pritom verím v totálny nedostatok. Verím, že príležitostí je len určité množstvo a každá z nich je pekelne vzácna. Môžem si teda dovoliť príležitosťou pohrdnúť? V žiadnom prípade.

Startitup hľadal redaktora, ktorý dokonale ovláda anglický jazyk. Ozval som sa a úprimne priznal, že s tou angličtinou to zas až také slávne nie je, ale že ich mám vlastne fakt rád. Ak náhodou nevieš, kde sa nachádzaš, zascrolluj hore. Čo myslíš, ako moja reakcia na inzerát dopadla? :)

 

Myslím si, že ľudia si nechávajú uniknúť jednu príležitosť za druhou. Veria, že príde ďalšia. No nemusí.

Všetko je to svojim spôsobom ako snehová guľa. Chytíš sa prvej príležitosti a z tej vyplynú ďalšie. Všetko sa na seba nabaľuje a život dostáva grády.

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá