Čo moti­vu­je cudzin­cov žiť a pra­co­vať na Slo­ven­sku?

Ľubica Mervová / 3. októbra 2016 / Rozhovory

Mno­ho cudzin­cov žije aj u nás na Slo­ven­sku. Opý­ta­li sme sa pia­tich z nich — Švé­da, Íra, Talia­na, Kana­ďa­na a Estón­ky, čo ich pri­vied­lo prá­ve k nám a čo sa im na našej kra­ji­ne páči. Mož­no po tom­to člán­ku začneš aj ty pozi­tív­nej­šie vní­mať našu kra­ji­nu.

Otáz­ky, kto­ré nás zau­jí­ma­li:

1. Kedy si prvý­krát prišiel/prišla na Slo­ven­sko a čo ťa moti­vo­va­lo ho nav­ští­viť?

2. Čo sa ti na Slo­ven­sku páči a čo by si tu naopak vylepšil/a ale­bo zmenil/a?

3. Plá­nu­ješ tu zostať natrva­lo ale­bo je pre teba Slo­ven­sko skôr pre­stup­nou sta­ni­cou?

4. Aké su reak­cie Slo­vá­kov na to, že si cudzinec/cudzinka? Stre­tá­vaš sa pre­važ­ne s pozi­tív­ny­mi reak­ci­ami (keď­že sa o Slo­vá­koch hovo­rí, že su pohos­tin­ný národ) ale­bo naopak, rea­gu­jú skôr nega­tív­ne?

5. Učíš sa ale­bo prí­pad­ne vieš nie­čo zo slo­ven­či­ny?

6. Vieš porov­nať Slo­ven­sko s tvo­jou rod­nou kra­ji­nou? Čo ti tu z domo­va chý­ba?

AXEL DRU­ID, 24 rokov, koor­di­ná­tor pri­jí­ma­nia nových zamest­nan­cov, Švéd

1. Prvý­krát som sem pri­šiel na začiat­ku roku 2013. Dôvod bol ten, že som dostal pra­cov­nú ponu­ku.

2. Páči sa mi veľ­mi jed­no­du­chý život­ný štýl, kto­rý si pod­ľa môj­ho názo­ru uží­va­jú aj iní cudzin­ci, kto­rí tu žijú či pra­cu­jú. Čo by som zme­nil: asi len to, aby sa Slo­ven­sko otrias­lo z pre­doš­lých reži­mov, kto­ré na ňom zane­cha­li rany.

3. Momen­tál­ne nemám žiad­ne plá­ny, ale je prav­de­po­dob­né, že sa nie­kam ešte pre­sťa­hu­jem. Netu­ším však momen­tál­ne kam. Všet­ko uká­že čas.

4. Na Slo­ven­sku sa ku mne nik nega­tív­ne necho­val len kvô­li tomu, že som zo zahra­ni­čia, prá­ve naopak. Ľudia sa tu cho­va­jú ku mne veľ­mi milo. A súhla­sím, že Slo­vá­ci sú veľ­mi pohos­tin­ný národ. Tak­tiež sa mi páči, že sa zau­jí­ma­jú o to, čo si o nich ľudia zo zahra­ni­čia mys­lia. A veľ­mi ich zau­jí­ma kra­ji­na, z kto­rej pochá­dza­te a ako to v nej fun­gu­je.

5. Viem nie­čo pove­dať po slo­ven­sky, hlav­ne keď si vypi­jem :D tro­chu som sa naučil, ale skôr len od kama­rá­tov.

6. Slo­ven­sko je veľ­mi odliš­né od Švéd­ska. Avšak mne to tu vyho­vu­je viac než u nás doma. Je to tu ove­ľa jed­no­duch­šie. Ľudia sa vám tu nesta­ra­jú do živo­ta a tak­tiež nie sú takí kri­tic­kí na vaše posto­je, ako u nás. Chý­ba mi jed­lo, kto­ré na Slo­ven­sku bohu­žiaľ nekú­pim. Naprí­klad lin­gon­ber­ry (typ brus­ni­ce) džem, dob­rý knäc­keb­röd (tvr­dý švéd­sky chlieb), jul­must (švéd­sky nápoj, kto­rý sa pije počas Veľ­kej Noci a Via­noc), glögg (viac-menej vare­né víno), Varm & Kall (alko­ho­lic­ký nápoj, kto­rý chu­tí ako “teku­tý jablč­ný koláč” s vanil­ko­vou smo­ta­nou).

437491

foto: veteranstoday.com

BREN­DAN BYR­NE, 42 rokov, maji­teľ pod­ni­ku Uis­ce Beat­ha, Ír

1. Bolo to v roku 2008. Vte­dy som s pria­teľ­kou nav­ští­vil Slo­ven­sko a pove­dal som si, že vyskú­ša­me nie­čo nové.

2. Zbož­ňu­jem poča­sie na Slo­ven­sku, akti­vi­ty v prí­ro­de a infra­štruk­tú­ru, keď­že zo Slo­ven­ska sa pohodl­ne dosta­ne­te kam­koľ­vek v rám­ci Euró­py. Čo sa mi nepá­či je, že sa stre­tá­vam s tým, že Slo­vá­ci majú pomer­ne nega­tív­ny názor na vlast­nú kra­ji­nu. Pod­ľa môj­ho názo­ru by mali byť hrdí a šťast­ní, že žijú v kra­ji­ne so skve­lým poča­sím, dob­rou zdra­vot­nou sta­rost­li­vos­ťou, skve­lou verej­nou dopra­vou a vyni­ka­jú­ci­mi kul­túr­ny­mi uda­los­ťa­mi.

3. Plá­nu­jem zostať.

4. Pred­tým ako sa bliž­šie spoz­ná­te, tak majú Slo­vá­ci tro­chu odstup, ale hneď ako sa zblí­ži­te, tak sú veľ­mi kama­rát­ski. A čo by som zme­nil? Taxi­ká­rov, seri­óz­ne taxi­ká­ri robia Slo­ven­sku zlé meno. Jedi­ne až na služ­bu “Hopin”, tí sú super.

5. Musím sa pri­znať, že bohu­žiaľ nie.

6. Chý­ba mi rodi­na, kama­rá­ti, Guin­ness a írske hovä­dzie.

1610950_1019147508104370_6120758450526110993_n

foto: Uis­ce Beat­ha, face­bo­ok

SAM BOUT­ROS, 41 rokov, uči­teľ anglič­ti­ny, Kana­ďan

1. Bolo to v roku 1987. Bol som nav­ští­viť rodi­nu v Pra­he a priš­li sme sa pozrieť aj na Slo­ven­sko, kon­krét­ne do Vyso­kých Tatier.

2. Veľ­mi sa mi páčia prí­rod­né krá­sy Slo­ven­ska a loka­li­ta, keď­že sa nachá­dza v srd­ci Euró­py. Záro­veň by som pove­dal, že ľudia tu v Bra­ti­sla­ve majú veľ­ký záu­jem učiť sa ďal­šie jazy­ky. A keď si vez­me­me veľ­kosť Slo­ven­ska, tak musím pove­dať, že je tu veľa talen­to­va­ných a ťaž­ko pra­cu­jú­cich ľudí. Čo by som zme­nil by bola údrž­ba hlav­né­ho mes­ta. Je tu veľa zaned­ba­ných miest, avšak mys­lím si, že Bra­ti­sla­va má obrov­ský poten­ciál stať sa krás­nym hlav­ným mes­tom.

3. Ešte som sa neroz­ho­dol.

4. Väč­ši­na reak­cí bola pozi­tív­nych, občas tro­chu zdr­žan­li­vých, aj keď zas to je bež­né vo väč­ši­ne hlav­ných miest. Slo­vá­ci sa ma zvyk­nú pýtať aj na dôvo­dy, pre­čo som opus­til Kana­du.

5. Ani nie, ale ovlá­dam ruš­ti­nu, tak­že to dosť pomá­ha :).

6. Zaťaž­ko porov­ná­vať Slo­ven­sko s Kana­dou. Mne osob­ne chý­ba zopár fast food reťaz­cov, kto­ré na Slo­ven­sku nie sú.

kanada-startitup-2

Krá­sy Kana­dy, foto: flickr.com

NIKI SCOT­TO, 31 rokov, zamest­na­nec far­ma­ce­utic­kej fir­my, Talian

1. V aprí­li 2014 som nav­ští­vil Slo­ven­sko po prvý raz. Vte­dy som začal pra­co­vať v Bra­ti­sla­ve.

2. Veľ­mi sa mi páči slo­ven­ská prí­ro­da a aj to, ako si ju vedia Slo­vá­ci užiť. Čo by som zme­nil, je dis­tri­bú­cia tova­ru v super­mar­ke­toch, hlav­ne, čo sa jed­la týka. Mám pocit, že kva­li­ta je niž­šia, zatiaľ čo ceny sú v porov­na­ní s mojou kra­ji­nou rov­na­ké.

3. Plá­no­val som tu zostať len na chví­ľu, ale od toh­to roz­hod­nu­tia uply­nu­li už 2 roky. Ešte som sa neroz­ho­dol, či na Slo­ven­sku zosta­nem do kon­ca svoj­ho živo­ta, ale na dru­hú stra­nu člo­vek nikdy nevie.

4. Cel­ko­vo by som pove­dal, že Slo­vá­ci sú veľ­mi pozi­tív­ne prek­va­pe­ní, že som pri­šiel na Slo­ven­sko a zvyk­nú sa ma pýtať, ako sa mi tu páči.

5. Tro­chu :) (napí­sal po slo­ven­sky, pozn. redak­cie).

6. Zlo­ži­tá otáz­ka. Pochá­dzam z Talian­ska. Môžem roz­prá­vať o mori, poča­sí, prí­ro­de, his­to­ric­kých pamiat­kach ale­bo o jed­le. Ale to sú veci, kto­ré súvi­sia s mojou kra­ji­nou, mies­tom, kde som sa naro­dil a vyras­tal. Tak­že mimo nich by som pove­dal, že mi hlav­ne chý­ba najd­rah­ší člo­vek v mojom živo­te a tým je moja mama.

italy

foto: pinterest.com

INGRID KIRS, 30 rokov, mana­žér­ka pri­jí­ma­nia nových zamest­nan­cov, Estón­ka

1. Prvý­krát som nav­ští­vi­la Slo­ven­sko v mar­ci 2013, kedy som sa sem aj rov­no pre­sťa­ho­va­la. Ja a môj pria­teľ sme chce­li skú­siť nie­čo nové a exo­tic­ké. Pre veľa ľudí slo­vo “exo­tic­ké” zna­me­ná pal­mo­vé stro­my a bie­le pie­soč­na­té plá­že. Pre nás to však zna­me­ná novú kul­tú­ru, nové pro­stre­die, nové tra­dí­cie a kuchy­ňu. Najprv som sa tro­chu obá­va­la, ako budem fun­go­vať v kra­ji­ne, o kto­rej moc nepo­ču­je­te vo sve­to­vých médiách. Neve­de­la som, čo oča­ká­vať, avšak tie­to oba­vy čosko­ro pomi­nu­li.

2. Zbož­ňu­jem Slo­ven­sko vo všet­kých jeho aspek­toch. Má sil­ný cha­rak­ter a je tu toľ­ko skve­lých vecí, že ani neviem, kde začať. Hneď po tom, čo som sa sem pre­sťa­ho­va­la, som sa však stret­la s jed­nou vecou, kto­rá vo mne zare­zo­no­va­la. Osob­ne sa mi veľ­mi páči­li veci, ako jed­lo, prí­ro­da, či hra­dy, avšak ani od jed­né­ho Slo­vá­ka či Slo­ven­ky som nepo­ču­la jedi­nú pozi­tív­nu vec, kto­rú by pove­da­li o svo­jej kra­ji­ne. Pat­ri­otiz­mus v mojej kra­ji­ne je ako naše nábo­žen­stvo. Je to pre nás nie­čo posvät­né, čo nám žia­den oku­pant nedo­ká­zal počas his­tó­rie vziať. Národ­ná iden­ti­ta a hrdosť na svo­je kul­túr­ne dedič­stvo je v Estón­sku zásad­ná vec. Tro­chu ma zarmú­ti­lo, že aj keď sa via­ce­rí Slo­vá­ci roz­hod­li zostať žiť na Slo­ven­sku, nevi­dia na ňom veľa pozi­tív­ne­ho. Posled­né tri roky som viac­krát poču­la vyjad­re­nia ako “Chcem sa pre­sťa­ho­vať do Škan­di­ná­vie ale­bo Západ­nej Euró­py”, “Bra­ti­sla­va je straš­ne hek­tic­ká”, “Neviem ako by som tu vycho­vá­va­la svo­je deti”, “Je tu straš­ne veľa korup­cie a poli­ti­kom ide len o to, aby si napl­ni­li vlast­né vrec­ká”. Ja vní­mam Slo­ven­sko ako kra­ji­nu plnú obrov­ské­ho poten­ciá­lu. Je tu veľa oblas­tí, v kto­rých by sa Slo­ven­sko moh­lo rea­li­zo­vať. Z jedál mi v tej­to loka­li­te veľ­mi chu­tí (aj keď viem, že nie všet­ky sú slo­ven­ské­ho pôvo­du): šošo­vi­co­vá poliev­ka, vyprá­ža­ný syr, ces­na­ko­vá kré­mo­vá poliev­ka, čer­no­hor­ský rezeň a sege­dín­sky guláš. Nero­zu­miem ako doká­žu byť Slo­ven­ky také štíh­le! To mi zrej­me na veky zosta­ne záha­dou. Ak by som sa mala pre­sťa­ho­vať, tak mi jed­no­znač­ne bude chý­bať bryn­dza a Kofo­la. Cel­ko­vo si mys­lím, že Slo­vá­ci by mali byť hrdí na svo­ju kra­ji­nu a kul­túr­ne dedič­stvo a udr­žať si pozi­tív­nu myseľ. Odká­za­la by som im, aby boli šťast­ní za tie pozi­tív­ne veci, kto­ré majú oko­lo seba.

3. Slo­ven­sko si zís­ka­lo znač­nú časť môj­ho srd­ca, čo som si len nedáv­no uve­do­mi­la, tak­že sa mi ťaž­ko defi­ni­tív­ne vyjad­ru­je k tej­to otáz­ke. Zatiaľ by som sa pri­klo­ni­la k tomu, že čas uká­že.

4. Mys­lím si, že väč­ši­na cudzin­cov žijú­cich na Slo­ven­sku sa stret­la s otáz­kou: “Pre­čo prá­ve Slo­ven­sko?”. Ja tak isto. Muse­la som nie­koľ­ko krát vysvet­liť svo­je motí­vy veľ­mi prek­va­pe­ným Slo­vá­kom. Ale ako­náh­le povie­te nie­čo v ich rod­nom jazy­ku — slo­ven­či­ne — aj keď so zrej­me smieš­nym akcen­tom, tak sa sko­ro všet­ci Slo­vá­ci usme­jú a pohnú sa ľady. Nie je ťaž­ké si nájsť kama­rá­tov medzi Slo­vák­mi a až si neja­kých náj­de­te, môže­te si byť istí, že zosta­nú vaši­mi lojál­ny­mi kama­rát­mi až do kon­ca živo­ta.

5. Pred­tým nie, ale posled­ný rok sa ju učím čoraz viac a viac. Teraz sa môžem pochvá­liť, že doká­žem viesť jed­no­du­chú kon­ver­zá­ciu s kama­rát­mi. A tak­tiež som sa nauči­la “potra­vi­no­vú reč”, keď idem naku­po­vať. Pre­da­vač­ka v obcho­de je mojou naj­lep­šou uči­teľ­kou slo­ven­či­ny. Tak­že sa ju vlast­ne učím kaž­dý deň.

6. Mys­lím si, že Slo­ven­sko a Estón­sko majú veľa spo­loč­ných vecí. Od men­ta­li­ty až po jed­lo. Zrej­me to bude súvi­sieť aj s tým, že oba naše náro­dy zaži­li soviet­sky režim. Tak­tiež sa mi na Slo­ven­sku páči jeho loka­li­ta v Stred­nej Euró­pe a mož­nos­ti, kto­ré sú s tým­to spo­je­né. Z domo­va mi chý­ba­jú nie­kto­ré jed­lá, moja rodi­na a hlav­ne — more! :)

0826_FL-Tallinn-Estonia_2000x1125-1940x1091

foto: forbes.com

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: Mar­co Sac­chi, flickr.com/favim.com

Pridať komentár (0)