Denis Schvarcz alias Bohumil Stejskal: Mám rád jednoduché nápady startupov

  • Začínal ako redaktor v Košickom večerníku. K startupom pričuchol už počas svojho štúdia v Amerike. V súčasnosti má pod palcom najväčší zľavový agregátor a svoju autorskú stránku takurčite.sk. Zoznámte sa!
image_1398861523.png
  • Začínal ako redaktor v Košickom večerníku. K startupom pričuchol už počas svojho štúdia v Amerike. V súčasnosti má pod palcom najväčší zľavový agregátor a svoju autorskú stránku takurčite.sk. Zoznámte sa!

 

Dá sa povedať, že v rámci svojej kariéry ste začínali ako obchodník.

Ešte pred obchodom som kariéru začínal v Amerike. Môžem však povedať, že ešte pred Amerikou boli Košice, kde som pôsobil ako športový novinár v Košickom večerníku. Odtiaľ poznám ľudí, ktorí sú ešte doteraz rozlezení kade-tade po médiách.

Po skončení som v New Yorku začínal v Orientation.com, ambicióznom startupe, ktorého zámerom bolo vybudovať sieť regionálnych portálov v internetovo rozvojových krajinách. Pracoval som na marketingovom oddelení a mal na starosti región Strednej a Východnej Európy. Identifikoval som hráčov na trhu a ich potenciál v tom čase. Bol to rok 2000, ešte stáli Dvojičky v NY. Manažéri následne vycestovali na turné po krajinách, v ktorých mali zámer budovať portály pod značkou Orientation. Precestovali len východnú Áziu a časť Afriky, potom internetová bublina spľasla. Môžem hrdo povedať, že som bol jednou z jej prvých obetí, keďže som sa nachádzal na najnižšom stupienku hodnotového rebríčka, na pozícii, ktorú bolo možné najskôr odrezať. Celé Orientation.com, tuším, bolo potom do pol roka pochované na internetovom pohrebisku nádejí.

Po čase som dostal ponuku robiť niečo podobné pre cookee.com, len v menšom rozsahu – tiež to mala byť sieť portálov.

A až potom som začal obchodnícku kariéru. Išiel som do toho s tým, že sa niečo nové naučím. Schopnosť predávať je dôležitá. Už sa mi to zišlo a verím, že sa mi to ešte zíde. Cestoval som často po Slovensku a spoznával cesty a cestičky, fabriky a fabričky, kde som sa snažil predať produkty a služby z oblasti ľudských zdrojov.

 

 Ešte sa na chvíľku vrátim k vzdelaniu. Keď ste študovali v Alabame, písal sa rok 1999. Na tú dobu bolo ešte celkom netradičné študovať v zahraničí. Ako ste sa k tomu dostali?

Ako slepé kura k zrnu. (smiech) Spoznal som Američana Petra McFedena, ktorý mal v roku 1997 nápad zorganizovať Macarenu v Košiciach, zriadil Košické fórum a chcel tak povzbudiť život v Košiciach. Počas jedného z našich stretnutí mi povedal, že vie o možnosti, ako študovať v Amerike. Mobile, americké sesterské mesto Košíc, malo program, prostredníctvom ktorého každý rok dali jednému Košičanovi možnosť študovať v zahraničí. Mne sa to potom tak zapáčilo, že som tam prestúpil a dokončil školu.

Študoval som tam niečo, čo ma bavilo viac ako v Košiciach. Tu na Slovensku som študoval financie a pomaly som si ani účet v banke nevedel otvoriť a na University of South Alabama som študoval marketing a medzinárodný biznis. Odporúčam každému, kto je v mladom veku, nech to skúsi a ide tiež študovať do zahraničia.

 

 Prečo ste nezostali v Amerike? Ťahalo Vás to na Slovensko?

Pre mňa to bolo rozhodnutie – nerozhodnutie. Po skončení školy som mal pracovné povolenie na rok a vo firme, kde som pracoval, mi ho nemohli predĺžiť. Mali totiž poradovník na ľudí, ktorí tam mali prísť pracovať z Európy. Tým, že som tam nechcel zostávať načierno – lebo som sa chcel do Ameriky ešte veľakrát vrátiť – tak som odišiel. Paradoxne, odvtedy som tam nebol. Teraz si už neviem predstaviť, ako by vyzeral môj život, keby som zostal.

 

 V podstate ste sa k cestovaniu vrátili aj teraz, keď ako riaditeľ agregátora odpadnes.sk cestujete medzi Žilinou a Bratislavou.

Áno, teraz je to už iné cestovanie. Skôr ocením vlak. Dve a pol hodiny je pohodlnejšie ako dve hodiny autom. Vždy som rád cestoval, aj keď teraz by som to už asi nedal každý deň.

 

 V odpadnes.sk pôsobíte od septembra. Predtým ste pôsobili v internetovej agentúre s dlhoročnou tradíciou a do takéhoto čerstvého projektu ste vhupli ani nie po roku a pol. Prečo taká náhla zmena?

Do agentúry som prišiel ako človek z iného prostredia. Keď sa na to pozerám s odstupom času, tak som asi nezapadol do agentúrneho sveta tak, ako by som mal. Samozrejme, som vďačný za to, že som tam mohol pôsobiť. Mám veľmi dobré vzťahy so všetkými svojimi bývalými kolegami, s niektorými možno ešte lepšie, ako keď som tam bol. Potom prišla ponuka od odpadnes.sk a projekt ma zaujal. Verím, že si máme navzájom čo dať – ja odpadnes.skodpadnes.sk mne. Čerpám tu aj zo skúseností zo svojej kariéry obchodníka.

 

 Prekvapilo alebo zaskočilo vás niečo na odpadneš?

Možno to, že vzťahy v tomto odvetví nie sú ideálne. Je to založené na princípe skupinky veľkých a čoraz menšej skupiny menších. Na tento trh sme malá krajina. Najprv tu bolo 70 zľavových portálov, momentálne je ich už asi len 40. Možno ešte chýba na trhu istá vlastnosť – čím lepšie sa starám o zákazníka, tým viac bude nakupovať. Pritom nakupovanie online je nezvratný proces a nemali by sme robiť niečo, čo by tento proces spomaľovalo.

 

 Nakupovanie online – vy tiež tak nakupujete?

Samozrejme, možno menej, ako by som mal. Zatiaľ som neprepadol tejto mánii, takže s mierou. Zdá sa mi, že v týchto veciach som ešte stará škola. 

 

 Hovorí sa, že cez internet sa dá kúpiť už aj manželka. Je niečo, čo by ste si v žiadnom prípade nekúpili?

Myslím si, že sa už dostávame do doby, kedy si cez internet začíname objednávať aj potraviny. Priznám sa však, že mne to ešte chvíľu potrvá. Viem, že napríklad Tesco to robí dobre.

 

 Čo by ste odporúčali pri takomto nakupovaní.

Je dôležité preveriť si, koľko tá-ktorá vec stojí bez zľavy. Niektorí predajcovia totiž uvádzajú skreslené ceny.

 

 Dá sa niečo robiť preto, aby sa tomu zabránilo?

My, v odpadneš.sk, pravidelne kontrolujeme všetky ponuky. Týmto by som chcel vyjadriť obdiv všetkým pracovníkom, ktorí preverujú všetky čerstvé ponuky medzi štvrtou a siedmou ráno, lebo toho majú naozaj veľa. Oni odchytávajú, triedia a pomáhajú zákazníkom lepšie sa orientovať na portáli. To je tá skutočná predajná hodnota, nie automat, ktorý len vygeneruje ponuky a viac sa už nestará.

 

 

Na odpadnes.sk pôsobíte aj v úlohe “zľavového ombudsmana“.  Čo zahŕňa takáto úloha?

Práca ombudsmana si vyžaduje úplne iný prístup. Chceme, aby zákazníci vedeli, že majú možnosť sa na nás so svojím problémom obrátiť a my ho budeme riešiť. Tým, že poznáme všetkých našich partnerov, vieme veci riešiť omnoho efektívnejšie. Aj keď sa stane niečo nemilé, je dôležité, aby to ľudí neodradilo nakupovať cez zľavové portály. Sťažností nie sú desiatky. Je to ale pár mailov týždenne, ktoré sú pre nás veľmi dôležité.

 

 Čo sa týka odpadneš.sk, môžeme čakať v blízkej dobe niečo špeciálne, prípadne nové?

 

Začali sme zachraňovať stromy. Obchodné reťazce tlačia veľa letákov. My sme si povedali, že nebudeme tlačiť a každý zobrazený leták na internete premeníme na strom. Doteraz sme už zachránili 1216 stromov.

Chceli by sme čoskoro spustiť aj mobilnú aplikáciu, ktorá bude fungovať na princípe, že človek napríklad príde do Billy a zľavu na produkt preukáže pomocou aplikácie v telefóne, keďže si predtým na internete zakúpil kupón. Myslím, že by to mohlo byť efektívne. Slováci veľmi radi nakupujú veci, ktoré sú v zľave.

  

V roku 2005 ste začali písať pod pseudonymom Bohumil Stejskal pre medialne.sk. Ako to vzniklo?

Pod pseudonymom B. Stejskal som začal písať ešte skôr ako v roku 2005. Ako Bohumil som tuším napísal článok o súťaži Miss do Košického Korzára. Postava mi bola sympatická, lebo to bola taká výstižná figúrka, ktorá sa sedliackym rozumom vyjadrovala k veciam, ku ktorým sa bolo treba vyjadriť uvoľnene. Už vtedy ma trápilo, že na Slovensku ľudia berú veci príliš vážne. V roku 2005 som mal  malé dieťa a chcel som využiť čas, ktorý som trávil doma pred televízorom. Písanie bolo a stále je moje hobby. Dúfam, že ešte dlho bude.

 

 Kto koho oslovil?

Ja ich. Natrafil som na stránku medialne.sk. Vtedy, na tú dobu, boli na slovenskom internete unikátni, ale zároveň aj takí oficiálni, strohí. Tak som im napísal, že pri tom množstve článkov by mohli publikovať aj jeden, ktorý by sa trochu odlišoval.

 

 Kde čerpáte inšpiráciu? Je to na princípe „to, čo vidím, okomentujem“?

Áno, a ani na to nepotrebujem twitter. (smiech) Snažím sa na to, čo ma z celého týždňa zaujalo, nezabudnúť a potom to okomentujem.

 

 Bohumil založil aj portál takurčite.sk.

Začínal som ako športový redaktor a šport je od detstva mojou vášňou. Aj s mojim bratom sme boli kedysi športovci a už dlho sme chceli realizovať nejaký projekt. Rozhodli sme sa urobiť web, ktorý bude iný ako bežné športové weby. Tak sme to pred rokom pripravili. Ja som oslovil pár ľudí, ktorých som poznal, o ktorých som vedel, že by mohli pár článkov napísať, a potom sa to už všetko nabalilo. Za rok prispelo viac ako 30 ľudí, pričom 10 prispieva pravidelne. Ja koordinujem web a píšem texty. Snažím sa, aby sme držali danú líniu. Myslím, že aj o športe sa dá písať s trochou humoru. Odhadnúť, ako dopadnú výsledky, vedieť nejaký názor, to je to, čo na Slovensku podľa mňa chýbalo. Na internete je veľmi veľa výsledkov a článkov, zaujímavostí a rozhovorov, ale naopak málo komentárov a analýz. Pritom šport je úplne geniálna téma. Snažíme sa nebrať veci príliš vážne.

 

 Máte ešte nejakú inú víziu? Chceli by ste založiť ešte iný slovenský web?

Momentálne nie. Chcel by som ale participovať na televíznych športových reláciách, v ktorých by sa diskutovalo s nadhľadom. Na internete momentálne neviem o ničom, o čom by som chcel hovoriť. Teraz mi záleží na tom, aby sa veciam, ktoré mám na starosti, darilo. Celkom určite to platí o odpadnes.sk.

 

 Ako vyzerá váš klasický deň? Musíte mať toho veľa.

Nie je toho asi málo. Články do takurcite píšem cez víkendy a po večeroch, potom už len nahadzujem a publikujem. Tu už pomaly trvá dlhšie nahodiť facebookovú reklamu. Väčšinu času sa venujem odpadnes.sk. To treba prijať ako po stránke obchodnej, tak aj po stránke projektovej. Je to tím ľudí, ktorí nesedia na jednom mieste, ale majú jedno internetové rozhranie, cez ktoré komunikujú.

 

 Spomínali ste aj startupy v Amerike okolo roku 2000. Tu na Slovensku sa startupy doslova vyrojili len nedávno. Ako to vnímate?

Veľmi nestíham túto scénu sledovať. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby ich bolo čo najviac. Aj keď 9 z 10 zanikne a len jeden bude úspešný. Úspešných ľudí vychová aj startup, ktorý skrachuje, pretože sa na tom človek učí a zdokonaľuje svoje vlastnosti. V blízkej budúcnosti by som chcel navštíviť napríklad TEDx a trocha lepšie spoznať ľudí pôsobiacich v tomto odvetví. Na druhej strane, aj môj portál takurcite.sk možno pokladať za startup. Beriem to ako možnosť pre ľudí, ktorí vnímajú šport, aby sa podieľali na jeho propagovaní. Dôležité je, aby každý robil to, čo ho baví – od písania až po vyvíjanie aplikácií alebo hry.

Zo slovenských startupov mám rád také, ktoré pracujú s jednoduchým nápadom. Napríklad jaspravim.sk alebo cervenepero.sk. Jeden vytvoril databázu šikovných ľudí ochotných pracovať na splnení rôznych potrieb zákazníkov, druhý opraví dokumenty po gramatickej a štylistickej stránke. Ten by som odporúčal viacerým  blogerom predtým, ako zverejnia svoj príspevok a chvália sa ním na Facebooku.

 

Zdroj: odpadnes.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá