Dizajnérky Nina a Illah: Na Slovensku sa za posledné dva roky stala udržateľnosť konečne témou

Ema Stanovská / 4. decembra 2018 / Rozhovory

zdroj: FRL
  • Il­lah Van Oijen a Nina Mar­ce­ková tvo­ria di­zaj­nér­sku dvo­j­icu, ktorá expe­ri­men­tuje vo svete módy
  • Ich hlav­ným zdro­jom je po­u­žitý ma­te­riál či ob­le­če­nie, ktoré pre­tvá­rajú na nové štý­lové kúsky

Di­zaj­nér­sku dvo­j­icu tvo­ríte už od roku 2008. Ako ste sa zo­zná­mili a na zá­klade čoho ste sa roz­hodli za­čať spolu pod­ni­kať?

Il­lah: Stretli sme v čase, keď som sa de­fi­ni­tívne pre­sťa­ho­vala na Slo­ven­sko, sťa­ho­vala som veci na štvrté po­scho­die bez vý­ťahu. Nina aku­rát hrala ping-pong v byte, do kto­rého som sa sťa­ho­vala a po­núkla mi po­moc. Zo­zná­mili sme sa a zis­tili, že máme veľa vecí spo­loč­ných: veľa ma­te­riálu z bl­šá­kov, cit pre módu, čas a zmy­sel pre hu­mor. Po­zvala ma k sebe do ate­li­éru a z čista-jasna sme za­čali spolu pra­co­vať.

Naša prvá ko­lek­cia sa vo­lala „Stran­ger­ties“ a mala na po­ču­do­va­nie dosť veľký úspech, pri­hliad­nuc na to, že v tej dobe v Bra­ti­slave ešte nik ne­bol na po­dobné veci zvyk­nutý, nieto ešte aby no­sil upcyk­lo­vanú módu. Na túto ko­lek­ciu sme po­u­žili kra­vaty, ktoré sme vy­zdo­bili excen­tric­kými šper­kami, ho­din­kami alebo trakmi a zip­sami. Na­fo­tili sme ich ne­me­nej ori­gi­nál­nym štý­lom a do­konca sme ich všetky pre­dali. S od­stu­pom času si uve­do­mu­jeme, že náš za­čia­tok mal „gule“ a ne­pod­ľahli sme žiad­nym tren­dom či si­lám stred­ného prúdu.

Kedy vám na­padlo za­čať tvo­riť ob­le­če­nie, ktoré bude še­trné k ži­vot­nému pro­stre­diu?

Nina: Bý­vala som dlho v Bar­ce­lone a téma re­cyk­lá­cie sa od­rá­žala v lo­kál­nej di­zaj­nér­skej sfére. Móda bola trú­falá, ži­velná, pes­trá a hlavne zá­bavná, práve kvôli upcyk­lo­va­ným prv­kom.V ta­komto pro­stredí som sa cí­tila “doma” a veľmi pri­ro­dzene, s ľah­kos­tou (to­vá­ren­sky ši­jaci stroj som na­šla raz v noci vy­ho­dený na ulici) som za­čala tvo­riť eko­lo­gickú módu, zo špa­niel­skeho nad­bytku. Fak­tom ale je, že prí­stup k po­u­ži­tým ma­te­riá­lom, bol pre mňa oveľa ľahší a lac­nejší ako cho­diť na­ku­po­vať met­ráž a rôzne do­pl­nky do kla­sic­kých ob­cho­dov. Staré látky a odevy som cho­dila na­ku­po­vať na lo­kálny bl­šák, skoro každý pia­tok, bol to úplný ri­tuál.

Il­lah: Moja cesta za­čala fas­ci­ná­ciou pre po­stmo­der­niz­mus a „re­ady-ma­des“, ku kto­rej ma vie­dol môj dedo, pro­fe­sor ume­nia a šper­kár z Los An­ge­les. On ma na­učil po­ze­rať sa na ob­jekty v kul­túr­nom a so­ciál­nom kon­texte. Už od za­čiatku sa rada hrám s prí­behmi ob­jek­tov a ma­te­riá­lov. Pre mňa je upcyk­lá­cia na pr­vom mieste in­špi­ra­tívna, a na dru­hom eko­lo­gická.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (19)
zdroj: Zu­zana Kme­ťová

Akí di­zaj­néri v sú­čas­nosti tvo­ria váš ko­lek­tív a ako sa vy­ví­jala vaša vzá­jomná spo­lu­práca?

Nina: Náš zá­klad sme my, Nina a Il­lah. Veľa ko­lek­cií vzniká v spo­lu­práci s inými di­zaj­nérmi alebo umel­cami, alebo aj na­prí­klad ar­chi­tek­tami či spi­so­va­teľmi. Ro­bili sme ko­lek­cie s vý­tvar­níč­kou Asa­koo, spo­lu­pra­co­vali sme na pro­jekte ‘Slov­ník cu­dzích snov’, čo sú van­kúše s au­tor­skými bás­ňami Si­mona On­druša. Na ko­lek­cii “Buď ovca” spo­lu­pra­cu­jeme s ak­ti­vis­tic­kou sku­pi­nou ra­di­kál­nych vy­ší­va­čiek “Kundy Crew”, tašky na de­mi­žóny sme ro­bili v spo­lu­práci s ar­chi­tek­tom Ju­ra­jom Ha­ri­šom a naj­nov­šia spo­lu­práca je so šper­kár­kou An­dreou Ďu­ria­no­vou.

Tento štýl spo­lu­práce je z veľ­kej časti o tom, aký je náš ži­vot ako taký, akých ľudí stre­tá­vame, kto sú naši pria­te­lia a čo do­ká­žeme spolu vy­tvo­riť. Na ta­kom všed­nom stret­nutí s ka­ma­rátmi je zrazu myš­lienka na svete a ne­skôr pro­dukt či celá ko­lek­cia. Ja osobne na tomto ce­lom mi­lu­jem pre­sahy, ktoré vzniknú kom­bi­ná­ciou na­prí­klad ar­chi­tekta a mód­neho di­zaj­néra. Ži­jeme v ma­lej Bra­ti­slave s veľ­kými ľuďmi.

S va­šou tvor­bou sa spá­jajú pojmy ako upcyk­lá­cia či zero waste móda. Ako by ste nám ich stručne pri­blí­žili? Čím sa pro­ces upcyk­lo­va­nia od­li­šuje od re­cyk­lá­cie?

Il­lah: V rámci cir­ku­lár­nej eko­no­miky dnes vieme iden­ti­fi­ko­vať veľa spô­so­bov, ako pre­dĺžiť ži­vot­nosť ma­te­riá­lov a obísť li­ne­árny mo­del „pro­duce, use and dis­pense“ (vy­rob, po­uži, vy­hoď). Väč­ši­nou je re­cyk­lá­cia v pod­state do­wn­cyk­lá­cia, nový ma­te­riál, ktorý vzniká nemá väč­šiu hod­notu ako ten ori­gi­nálny ma­te­riál. Na­prí­klad, keď sa v kon­taj­neri na­chá­dzajú rôzne po­u­žité tex­tilné ma­te­riály, ktoré firma vie spra­co­vať na­prí­klad do izo­lač­ného ma­te­riálu.

Pre nás je sa­moz­rejme najb­ližší pro­ces upcyk­lá­cie – pro­ces, v kto­rom pri­dáme hod­notu da­nému ma­te­riálu tým, že ho spra­cu­jeme do nie­čoho no­vého. Naša tvorba je “ma­te­rial ba­sed”. Pra­cu­jeme s tým, čo do­sta­neme, náj­deme, alebo kú­pime ako po­u­žité. Od­pad a nad­by­tok sa stáva na­ším pri­már­nym zdro­jom na tvorbu.

Nina: Zero waste sme aj kvôli tomu, že keď tvo­ríme, ne­pro­du­ku­jeme prak­ticky žia­den od­pad. Keď na­prí­klad stri­háme vlnu na veľké ki­mono a zo­stane ne­jaký ma­te­riál, po­u­ži­jeme ho tre­bárs ako obal na po­čí­tač.

Na va­šej ofi­ciál­nej stránke tvr­díte, že vaša tvorba je do veľ­kej miery expe­ri­men­tálna. V čom sa to pre­dov­šet­kým pre­ja­vuje?

Nina: Sme slo­bodné, ne­máme zvia­zané ruky ma­so­vou pro­duk­ciou, ani kon­fekč­nými štan­dardmi, a preto sa mô­žeme ve­no­vať lo­kál­nym pro­jek­tom o udr­ža­teľ­nosti mimo módy. Máme ate­liér v No­vej cver­novke, čo za­ru­čuje kaž­do­denné pod­nety ako za­chrá­niť pla­nétu Zem. Na­prí­klad pri pro­duk­cii miest­nej Mi­ra­bel­ko­vice sme mu­seli vy­mys­lieť, ako zľah­čiť ma­ni­pu­lá­ciu s de­mi­žónmi. Prišla ob­čian­ska ob­jed­návka na tašku, v kto­rej sa dá pre­niesť plný de­mi­žón z bodu A do bodu B, hoci aj na bi­cykli. Ta­káto taška slúži na via­ceré po­u­ži­tie, pre­tože sa dá aj oprať.

Ktorá z va­šich ko­lek­cií bola do­te­raz me­dzi zá­kaz­níkmi na­job­ľú­be­nej­šia?

Nina: Každá doba ma svojho mi­lá­čika. Pred de­sia­timi rokmi to boli práve Stran­ger­ties, hravé crazy kra­vaty, po­tom to boli bom­bar­ďáky alebo tašky na víno pre Slo­bodne vi­nár­stvo. Po­sledné tri roky pra­cu­jeme s det­ským po­steľ­ným prád­lom, z kto­rého vy­šlo mnoho ko­lek­cií, ako na­prí­klad det­ské ki­moná, pán­ske aj dám­ske šortky a tento rok aj uni­sex špor­tové no­ha­vice chi­nos.

Il­lah: Ďaľ­šia ob­ľú­bená ko­lek­cia je Slov­ník cu­dzích snov, ktorá sa eman­ci­po­vala a te­raz ju pro­du­kuje Ši­mon On­druš sám pod svo­jou znač­kou.

Pra­cu­jete spolu už veľmi dlhý čas. Vy­skytli už sa me­dzi vami aj ne­jaké kon­flikty či nez­hody?

Nina: Osla­vu­jeme de­sať­roč­nicu na­šej tvorby a pria­teľ­stva, ktoré ma svoje “up and do­wns”. Obe sme tem­pe­ra­mentné, máme silné egá a ví­zie a ob­čas to vy­buchne.

Il­lah: Po­tom sa sme­jeme a ideme ďa­lej. Fun­guje nám to spolu, je to proste ché­mia.

Mys­líte si, že sa na Slo­ven­sku oplatí pod­ni­kať v ob­lasti udr­ža­teľ­nej módy? Sú Slo­váci ochotní in­ves­to­vať do drah­šieho, no eko­lo­gic­kej­šieho ob­le­če­nia?

Il­lah: Na Slo­ven­sku sa za po­sledné dva roky stala udr­ža­teľ­nosť ko­nečne té­mou. Ce­lo­sve­tová zmena pa­ra­digmy ovplyv­nila aj naše do­mác­nosti, ľu­dia chcú svoje pe­niaze in­ves­to­vať do dob­rej veci a preto trh re­a­guje a ras­tie.

Nina: Keď FRL vzniklo, boli sme ako ufóni, ktorí pri­stáli na púšti. Naše veci sa pre­dá­vali hlavne preto, lebo boli vtipné a ori­gi­nálne, ale eko­lo­gický as­pekt neh­ral žiadnu úlohu. Te­raz chcú ľu­dia ve­dieť, čo ku­pujú, aký je za tým prí­beh a kva­lita je pri­ori­tou.

Na čom no­vom v sú­čas­nosti pra­cu­jete?

Nina: Od­kedy máme ate­liér v Cver­novke a na­chá­dzame sa  v ko­mu­nite, kde sa denne rie­šia vý­stavy, fes­ti­valy, a kde býva a pra­cuje vyše dve­sto ľudí, fun­gu­jeme ako tex­tilný re­cyk­lačný po­int, alebo aj opra­vá­reň. Roz­behli sme rôzne pro­jekty, ktoré sú viac orien­to­vané na edu­ká­ciu a zá­žitky. Na­prí­klad s Bag­bet a Ip­rum sme mali vlastný ‘stage’ na Po­hode, Za­ši­vá­reň. Baví nás pred­ná­šať a v bu­dúc­nosti by sme sa aj chceli ve­no­vať viac works­ho­po­va­niu.

Il­lah: Byť v Cver­novke je aj prí­le­ži­tosť kon­cepčne sa po­su­núť s ko­lek­ciami. V tomto mo­mente hra­beme v Cver­nov­kár­skej suti, ktorá je pred­me­tom fes­ti­valu NA­SUTI a spolu so šper­kár­kou An­dreou Ďu­ria­no­vou pra­cu­jeme na ko­lek­cii Su­ťoš­perk. Je to vzo­rov­ník ma­te­riá­lov ktoré sa na­chá­dzajú na suti ako na­prí­klad as­falt, kach­ličky, sad­ro­kar­tón, mra­mor a dre­vot­rieska. Je to síce naj­me­nej efek­tívny spô­sob ako sa zba­viť sta­veb­ného od­padu ale je to myš­lien­kový expe­ri­ment. Sad­ro­kar­tón nad zlato!

Pridať komentár (0)