Do Európy si vozíme odpad. Testy dovážaných medov dopadli katastrofálne

Med patrí k obľúbenej potravine mnohých Slovákov, ktorú konzumujú samostatne alebo ako súčasť nápojov alebo jedál. Nie je však med ako med, ukazuje nová analýza, ktorú si dala vypracovať Európska komisia.

Analýza prichádza so šokujúcimi závermi. Takmer polovica medu (46 %), ktorá sa dováža do Európskej únie, je falšovaná.

Do analýzy Európskej komisie (EK) sa zapojilo 18 krajín, ktoré sú súčasťou siete EÚ pre potravinové podvody, Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom a Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC).

Analýza skúmala 320 vzoriek dovezeného medu, ktoré náhodne odobrala medzi novembrom 2021 a februárom 2022. Z nich bolo 46 % pravdepodobne sfalšovaných. Táto miera bola výrazne vyššia ako miera dosiahnutá v rokoch 2015 – 2017, ktorá predstavovala úroveň 14 %.

Komisia tvrdí, že veľká časť medu, ktorá môže byť sfalšovaná, sa nachádza na európskom trhu a zostáva nezistená.

Najviac podozrivých vzoriek pochádzalo z Číny, Turecka a Británie

Euractiv upozorňuje, že testovacia metóda nepostačovala na zistenie falšovania, no dokáže zistiť, že vzorky sú „podozrivé z falšovania“, a teda nespĺňajú smernicu Únie o mede.

Med prirodzene obsahuje cukry a podľa pravidiel EÚ sa do neho nemôžu pridávať prísady. K falšovaniu dochádza, keď sa do medu umelo pridávajú prísady ako voda alebo lacné cukrové sirupy. Falšovatelia ich do medu pridávajú, aby zvýšili jeho objem, a teda viac zarobili.

Komisia uvádza, že falšovatelia dômyselne kombinovali cukor a med, aby sa vyhli odhaleniu od zákazníkov či úradov.

Čoskoro môže chýbať potravina, ktorú využívame každý deň. Vinník je prekvapivý

Takéto konanie neohrozuje ľudské zdravie, ale európskych včelárov áno. Falšované medy sa predávajú oveľa lacnejšie a obchodné reťazce tlačia ich cenu ešte viac smerom dolu. Takýmto cenám poctiví včelári konkurujú len ťažko, pretože rok čo rok stúpajú náklady na chov včiel.  

Európska dvadsaťsedmička nie je vo výrobe medu sebestačná, preto do Únie med dovážame. Import z tretích krajín uspokojuje dopyt približne 40 % dopytu.

zdroj: Unsplash/Benyamin Bohlouli

Najvyšší absolútny počet podozrivých zásielok pochádza z Číny (74 %), hoci najvyšší relatívny podiel podozrivých vzoriek mal med pochádzajúci z Turecka (93 %).

Med dovezený zo Spojeného kráľovstva mal ešte vyššiu mieru podozrenia (100 %), pravdepodobne v dôsledku medu vyrobeného v iných krajinách a ďalej zmiešaného v Spojenom kráľovstve pred jeho opätovným vývozom do EÚ.

Okrem pridávania cukrového sirupu výrobcovia medu používali prísady a farbivá na falšovanie pravého botanického zdroja medu. Taktiež sa dopustili maskovania skutočného geografického pôvodu medu falšovaním informácií o vysledovateľnosti a odstránením peľu.

Euractiv uvádza, že Stanislav Jaš, predseda pracovnej skupiny pre med združenia poľnohospodárov EÚ COPA-COGECA, uviedol, že zistenia vysvetľujú, „prečo v EÚ prechádzame skutočnou poľnohospodárskou katastrofou“.

Ako rozoznať pravý med od falošného aj doma