Doctor Krause: Človek, ktorý hovorí o tom, že je neustále vyrovnaný, klame (ROZHOVOR)

  • Robert je na sociálnej sieti známy ako Doctor Krause
  • Ľudí motivuje ku kvalitnejšiemu životu a nadhľadu
Robert Krause
Robert Krause, Instagram/ doctorkrause
  • Robert je na sociálnej sieti známy ako Doctor Krause
  • Ľudí motivuje ku kvalitnejšiemu životu a nadhľadu

Robert Krause sa začal štúdiu psychológie venovať pred viac než desiatimi rokmi. V roku 2015 bol vybraný medzi TOP 5 ľudí zo Slovenska, ktorí popri štúdiu podnikajú a doposiaľ vyškolil niekoľko tisíc ľudí z 18 národností.

Minulý rok ukončil postgraduálne certifikačné štúdium v odbore neuropsychológie na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Rovnako v roku 2020 ukončil aj štúdium Executive Master of Business Administration na Paneurópskej vysokej škole. V súčasnosti zastrešuje významné programy neurovied a neuropsychológie v Mexiku, Španielsku a v Afrike.

Mnohým je známy aj z televíznych obrazoviek či z pravideľnej rubriky Rádia Slovensko s názvom Dr. Krause – Záhady mysle, prípadne z online seriálu Televízie Markíza, ktorý nesie názov Spoznaj myseľ s Dr. Krause.

  • Ako sa menia medziľudské vzťahy
  • Ako na nás vplýva doba digitálna
  • Ako vyzerá toxický a naopak, zdravý vzťah
  • Či ľudom skutočne alkohol dodáva sebavedomie
  • Ako v živote nestratiť seba samého

Mnohí si myslia, že neuropsychológ má v samom sebe vždy upratané a za každých okolností reaguje adekvátne. Je tomu tak?

Každý človek je ideálny dovtedy, pokiaľ ho nespoznáme. Platí metafora, že aj cukor a soľ vyzerá ako ten istý produkt, no chuť je odlišná. To isté platí aj o ideálnych predstavách. Človek, ktorý hovorí o tom, že je neustále vyrovnaný, klame. Jednoducho povedané to, že nie sme neustále vyrovnaní, znamená, že žijeme.

Mnoho ľudí si idealizuje svoje vzory. Vo finále však majú aj títo ľudia svoje trápenia a bolesti. Ak sa teda pýtate konkrétne na mňa, tiež ma mnohokrát postretnú situácie, pri ktorých si nie vždy dokážem udržať nadhľad a odstup. V tom momente sa učím, že sa ešte mám čo učiť.

Ako som uviedol, každý je dokonalý len dovtedy, pokiaľ ho bližšie nespoznáme.

Existuje nejaký univerzálny spôsob, ako nereagovať príliš pudovo?

Z hľadiska neuropsychológie je úplne prirodzené a pochopiteľné, že v prípade potenciálneho nebezpečenstva prvotne zareagujeme cez emočné časti nášho mozgu. Je to obranný mechanizmus, cieľom ktorého  je zabezpečiť nám primárne prežitie.

Keď hovoríme o univerzálnom princípe, asi neexistuje niečo, čo sa dá paušalizovať a bude fungovať u každého z nás. Vo všeobecnosti ale platí, že je dobré naučiť sa udržať si nadhľad a odstup. Vyhnúť sa hodnoteniu danej situácie. Namiesto toho, aby sme ich hodnotili, skôr zhodnocujeme.

Pomáha teda situácie pomenovať, popísať a najmä pozorovať bez hodnotenia. Tiež sa vyhnúť súdeniu a kritizovaniu. Dať samému sebe priestor a čas, aby som získal odstup, ktorý mi umožní nadobudnúť nadhľad.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa 𝐑𝐨𝐛𝐞𝐫𝐭 𝐊𝐫𝐚𝐮𝐬𝐞,𝐃𝐫.,𝐏𝐡.𝐃.,𝐌𝐁𝐀 (@doctorkrause)

Odstup potrebujeme získať aj teraz, počas pandémie. Čo je ale, podľa Vás, najväčším aktuálnym problémom spoločnosti?

Počas pandémie sme mali možnosť na akomsi pomyselnom plátne registrovať psychické prežívanie mnohých ľudí. Pandémia nám ukázala, že sociálne kontakty, blízkosť, rozhovor, fyzické dotyky aj čas strávený spolu s ľuďmi, na ktorých nám záleží, je pre nás dôležitý. V dôsledku sociálnej izolácie sme ale tieto potreby uspokojené nemali, a aj z dôvodu potenciálneho ohrozenia sme boli viac pudovejší.

V dôsledku toho, že pomyselné piliere ľudskej stability nemali niektoré osoby až tak pevne postavené, sa im postupne začali rúcať. Ludia začali byť viac agresívnejší, zúskostnení, ale aj depresívne naladení. Myslime však na to, že keď sa niečo rozpadá, možno práve vtedy to do seba zapadá. Nie je dôležité, čo sa stane, ale to, ako na to zareagujeme.

Keď staviame stavebnicu, ktorá ide do výšky a rastie, mala by mať pevné základy. Čím sú širšie, tým pevnejšia stavba bude. Ak nám v určitom momente začne padať, znamená to, že už samotné základy nie sú schopné udržať nosnosť stavby.

To isté sa deje v našich životoch. Je dobré mať pevné základy. Hlavou môžeme byť v oblakoch, ale nohami by sme mali byť pevne na zemi. Dôležité je byť pokorný a vnímať situáciu, aj pandemickú, ako niečo, z čoho sa môžeme ďalej učiť.

Študent, ktorý je pripravený sa učiť, pochopí viac ako ten, ktorý proces výučby neustále hodnotí. Platí teda, že je lepšie byť pripravený ako prekvapený. Niektorí ľudia jednoducho počas pandémie zostali prekvapení.

Spomenuli ste, že nám chýba osobný kontakt. Ako mení medziľudské vzťahy internet?

Mnoho ľudí začína žiť životy druhých. Sledujeme veľké množstvo osôb, ktoré žijú príbehmi iných. Zabúdajú tak žiť svoj vlastný život. Sociálne siete však neboli stvorené na to, aby prezentovali reálny život, ale na to, aby slúžili na prezentáciu ideálneho života.

Na sociálne siete predsa dávame to, čo tam dať chceme a naopak, nedávame to, čo nechceme. Okrem toho, ľudia začali viac žiť vedľa seba, než spolu. Síce sledujeme, čo sa deje v hlave človeka, ktorého followujeme na Instagrame, ale nevidíme, čo sa odohráva v hlave človeka, s ktorým žijeme.

Dobe digitálnej sme dali veľkú moc – keď sme s blízkymi, držíme telefóny a užívame si príbehy druhých ľudí. Potom, pre zmenu, keď s blízkymi nie sme, chceme s nimi telefonovať a byť v kontakte na diaľku. Je nutné žiť viac spolu a nie vedľa seba. Často je totiž mobil dobrý sluha, ale zlý pán.

Hovoríte o vzťahoch. Možno povedať, ako vyzerá zdravý vzťah?

Zdravý vzťah môžeme prirovnať ku šoférovaniu auta. Raz šoféruje jeden, inokedy druhý. Malo by to byť tak, že ak šoféruje partner, tomu druhému je to príjemné a naopak. V zdravom vzťahu nejde primárne o to, aby sme sa nehádali, ako si niektorí ľudia myslia.

Aj konflikty nám totiž pomáhajú lepšie spoznať druhú stranu a umožňujú nám lepšie spoznať, čo druhá strana potrebuje. Konflikty ako také nie sú zlé. Práve naopak. Umožňujú hlbšie spoznanie seba aj partnera. 

Niekedy sa však konflikty zmenia na boj a to už zdravé nie je. Zdravý vzťah by mal byť teda najmä o tom, aby sme sa v ňom ako partneri cítili rešpektovaní, prijatí, pochopení a najmä slobodní. Zrelý partnerský vzťah je vtedy, keď si obaja z partnerov dokážu predstaviť, čo by robili, ak by spolu neboli.

Čo je naopak nezdravým alebo toxickým vzťahom?

Nevera, projekčná a patologická žiarlivosť, fyzické a verbálne násilie ako napríklad ponižovanie, vyčítanie, irónia, urážanie. Sú aj mnohé iné premenné, ktoré sa významne spolupodieľajú na tom, že vzťah nemá základné aspekty, vďaka ktorým by si zaslúžil prívlastok „zdravý“.

V najhoršom prípade sa v toxickom vzťahu vyskytne aj spomenuté násilie. Ako sa vymaniť spod rúk tyrana?

Čo sa fyzického násilia týka, mnoho agresorov zostalo v domácom prostredí spolu s obeťami.

Mnohí tyrani sú veľmi dobrí manipulátori. Obeť si potom častokrát vytvára skreslený obraz o sebe samej. Následne sa cíti byť na tyrana odkázaná a to je vo finále škodlivé. Ak sa vo vzťahu nachádzajú aj deti, je to ešte omnoho škodlivejšie. Preto je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

Tento typ osôb je často posilnený alkoholom. Dodáva ľuďom skutočne sebavedomie?

Alkohol významne ovplyvňuje štruktúry nášho mozgu, ktoré sú zodpovedné za reguláciu našich motívov a činov. Najmä za vyvodzovanie dôsledkov, či zdravé a logické uvažovanie. Jednoducho povedané, v zmenenom stave vedomia sa človek cíti uvoľnenejšie a slobodnejšie. Preto opití ľudia robia to, čo by za bežných okolností nespravili.

Treba však spomenúť, že to závisí od typu a štruktúry danej osobnosti. Vo všeobecnosti možno povedať, že alkohol odkrýva to, čo sa mnohí ľudia pokúšajú počas bdelého stavu potlačiť.

Platí rovnica alkohol = násilníckejší človek?

Závisí to od osobnosti. Sú totiž ľudia, u ktorých alkohol spôsobí citovú náklonnosť, ale aj ľudia, u ktorých alkohol spustí agresívne správanie.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa 𝐑𝐨𝐛𝐞𝐫𝐭 𝐊𝐫𝐚𝐮𝐬𝐞,𝐃𝐫.,𝐏𝐡.𝐃.,𝐌𝐁𝐀 (@doctorkrause)

Ako pomôcť človeku, ktorý si uvedomí, že má s alkoholom problémy?

Akonáhle si druhá strana uvedomuje, že má problémy, pracuje sa s ňou lepšie. Môže ale mať zmiešané pocity. Na strane jednej chce s alkoholom prestať, na druhej jej chutí.

V takýchto fázach spôsobuje akýkoľvek tlak zväčša odpor. Namiesto predávania našich dôvodov by sme mohli byť sprevádzajúcim človekom, ktorý pomáha hľadať vlastné vnútorné dôvody osoby, ktorá o zmene uvažuje.

S omamnými látkami majú v súčasnosti problém aj mladiství. Je možné povedať, že sa takto vyrovnávajú s osobnými problémami?

Alkohol mnohokrát slúži ako forma redukcie napätia, tak, ako aj iné návykové látky. V niektorých momentoch dokonca k uvoľneniu dočasného napätia vedie aj konzumácia nezdravého jedla. S tým rozdielom, že jedlo je naša fyziologická potreba, alkohol nie.

Užívanie návykových látok zväčša spôsobuje krátkodobé uspokojenie, no dlhodobé poškodenie. Ľudia by preto mali hľadať iné spôsoby, ako napätie zredukovať.

Vnímate, že počas pandémie skutočne stúpol počet mladistvých s depresiami?

Zaznamenali sme zvýšený výskyt úzkosti, depresie aj domáceho násilia. Ľudia si často nemohli napĺňať svoje potreby zaužívaným spôsobom a to sa prejavilo aj na ich psychickom prežívaní, pričom to ovplyvnilo rôzne sociálne skupiny, medzi ktoré teenageri nepochybne patria.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa 𝐑𝐨𝐛𝐞𝐫𝐭 𝐊𝐫𝐚𝐮𝐬𝐞,𝐃𝐫.,𝐏𝐡.𝐃.,𝐌𝐁𝐀 (@doctorkrause)

Súvisí to aj s faktom, že dlhodobo nenavštevovali školu a majú narušené medziľudské vzťahy?

Ľudský mozog potrebuje k optimálnemu fungovaniu aj sociálnu interakciu. Cez kontakty sa vytvárajú skúsenosti a tie sú palivom pre náš mozog, čo sa týka učenia. Je pochopiteľné, že druhých ľudí potrebujeme cítiť, vidieť aj počuť. Ak niekoho necítime, sme ochudobnení o určitú potravu pre náš mozog.

Je nevyhnutné, aby sme sociálne kontakty, reflektujúc aktuálne opatrenia, udržiavali. Je veľkou výhodou, že sa žiaci aj študenti už vracajú do školského prostredia. Pevne verím, že sociálna interakcia sa naštartuje a celý ten rok, ktorý sme mali možnosť niečo sa naučiť, nás skutočne niečomu naučil. Minimálne si viac vážiť to, čo máme a nebrať to ako samozrejmosť.

Môže s depresiami súvisieť aj to, že je na ľudí vyvíjaný tlak v podobe veľkých očakávaní?

Psychické prežívanie je vo všeobecnosti ovplyvnené mnohými premennými. Jednou z nich je určite aj sociálny tlak. Okrem toho sa ľudia často s inými porovnávajú a vidíme to napríklad na sociálnych sieťach v dobe digitálnej.

Sociálny tlak, či už rovestníkov alebo spoločnosti na to, ako by mal vyzerať človek, ktorý je úspešný a šťastný, môže ovplyvniť aj to, ako sa vo finále vnímame. Pri depresii však nejde len o tlak z okolia. Vstupujú sem aj iné biologické, sociálne či psychologické premenné.

Ako sa od očakávaní odosobniť a nestratiť v živote samého seba?

Niekedy nám očakávania pomáhajú, inokedy škodia. Vedia nám pomôcť pri zlepšení výkonnosti a produktivity, ale aj negatívne ovplyvniť naše prežívanie.

Niekedy nás situácia, ktorá sa reálne stane, naučí viac, než tá, ktorú sme očakávali. Je výhodou byť doslova v roli akéhosi pozorovateľa a vnímať situáciu cez optiku vnímavosti a všímavosti, nie cez optiku hodnotiteľa.

Platí však, že benefity alebo prípadné negatívne dopady zistíme až časom.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech