Dom v Dunaj­skej Luž­nej bude dýchať tou pra­vou rodin­nou atmo­sfé­rou aj o nie­koľ­ko gene­rá­cií neskôr

Podľa článku z Archinfo.sk, Text: Zuzana Tóthová, Autori: Ing. arch. Juraj Benetin Ing. arch. Matej Grébert Ing. arch. Miroslava Gašparová, Spolupráca: Ing. arch. Peter Cibulka / 20. mája 2017 / Architektúra

zdroj: Pavel Meluš

Dom uro­be­ný s dob­rým vku­som. Stried­me ges­tá, vyvá­že­ný výsle­dok.

V tla­če­nej podo­be bol objekt pre­zen­to­va­ný v posled­nom ARCH-u. Výstiž­né sprie­vod­né slo­vo napí­sa­la Zuza­na Tót­ho­vá. Pri­ná­ša­me jej pôvod­ný text:

Betó­no­vá nad­ča­so­vosť

Dom v Dunaj­skej Luž­nej je rea­li­zo­va­ný na roz­hra­ní pôvod­nej obce a prí­mest­skej kra­ji­ny, obklo­pe­ný typic­kou indi­vi­du­ál­nou zástav­bou posta­ve­nou zdan­li­vo bez záuj­mu o archi­tek­tú­ru.

Foto: Pavel Meluš

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk.”

Pro­stre­die a veľ­kosť

Dom pri­nie­sol do toh­to sused­stva novú kva­li­tu nie­len v inte­ri­é­ro­vom pries­to­re pre rodi­nu, ale v danej situ­ácii aj v rie­še­ní pozem­ku, kde domy strikt­ne rešpek­tu­jú­ce ulič­nú čia­ru sú zväč­ša osa­de­né na stred šír­ky pozem­ku. Com­pass archi­tek­ti dosiah­li krí­že­ním hmôt rôz­nej výš­ky a ich osa­de­ním tak­mer na hra­nu pozem­ku kom­pakt­nú a veľ­kú záh­ra­du. Vytvo­ri­li intím­ne pro­stre­die dvo­ro­vej čas­ti, kam je výhľad tak­mer zo všet­kých izieb domu. Dom zvon­ku posky­tu­je jed­no­znač­nú iden­ti­fi­ká­ciu – v jed­no­pod­laž­nej hmo­te sú obsluž­no-tech­nic­ké pries­to­ry domu a dvoj­pod­laž­ná hmo­ta je mies­tom obyt­nej čas­ti, kto­rá je jed­no­du­cho roz­de­le­ná v rám­ci pod­la­ží na noč­nú a den­nú zónu.

Foto: Pavel Meluš

Prá­ca s hmo­tou, jej krí­že­ním a vzá­jom­ným posú­va­ním, ako aj polo­ha a veľ­kosť okien vyvo­lá­va­jú dojem men­šie­ho obje­mu, akým dom v sku­toč­nos­ti dis­po­nu­je. Vo vstup­nom pod­la­ží je okrem dvoj­ga­rá­že, tech­no­lo­gic­kej miest­nos­ti so šat­ní­kom a celej den­nej čas­ti domu (kuchy­ňa, jedá­leň, obý­va­cia izba) zakom­po­no­va­ná aj hos­ťov­ská izba s kúpeľ­ňou a toale­tou a pra­cov­ňa. Dru­hé poscho­die je vyhra­de­né spál­ňam – sú tu dve det­ské spál­ne so spo­loč­ným pre­chod­ným šat­ní­kom a kúpeľ­ňou a rodi­čov­ská takis­to s vlast­ným šat­ní­kom a kúpeľ­ňou. Pros­to pries­to­ro­vý prog­ram, pri kto­rom by sme optic­ky pred­po­kla­da­li ove­ľa väč­ší objem.

Foto: Pavel Meluš
Pôdorys 1. NP
Pôdo­rys 1. NP
Pôdorys 2. NP
Pôdo­rys 2. NP
Rezy
Rezy

Kon­štruk­cia a inte­ri­ér

Dva bie­le pre­lí­na­jú­ce sa kubu­sy a tma­vo orá­mo­va­né okná jed­no­znač­ne napo­ve­da­jú cha­rak­ter ele­gant­né­ho domu. Archi­tek­ti sa v návrhu vyrov­ná­va­li s typic­kou výzvou moder­nej „pre­sk­le­nej“ archi­tek­tú­ry a našli vyvá­že­ný pomer medzi otvo­re­ním domu do oko­lia a ochra­nou pred stra­tou súkro­mia jed­not­li­vých izieb. V nepo­sled­nom rade však muse­li také­to otvo­re­né rie­še­nie pre­ta­viť do zod­po­ve­da­jú­ce­ho a opti­mál­ne­ho kon­štrukč­né­ho rie­še­nia. Roz­pä­tia a širo­ká kon­zo­la dru­hé­ho pod­la­žia po celej jeho dĺž­ke vyža­do­va­né tým­to návrhom boli zhmot­ne­né v žele­zo­be­tó­no­vej kon­štruk­cii.

Kon­zo­la dru­hé­ho pod­la­žia vytvá­ra záro­veň pri­ro­dze­né tie­ne­nie obyt­ným pries­to­rom den­nej čas­ti na báze prin­cí­pu Sok­ra­tov­ho domu. Žele­zo­be­tón sa ako vhod­ný sta­veb­ný mate­riál osved­čil nie­len z kon­štrukč­ných, ale i z este­tic­kých dôvo­dov, keď­že vku­su domá­cich zod­po­ve­dal jed­no­znač­ne pohľa­do­vý betón v kom­bi­ná­cii s dre­vom. Betó­no­vé kon­štruk­cie sa v pohľa­do­vej kva­li­te obja­vu­jú cie­le­ne v rôz­nych polo­hách inte­ri­é­ru v rám­ci celé­ho domu. Ich este­tic­ký výraz umoc­ňu­je cha­rak­ter inte­ri­é­ru, nie sú domi­nant­né, ale stá­va­jú sa pri­ro­dze­nou súčas­ťou pries­to­ru ply­nú­ce­ho až do exte­ri­é­ru.

Foto: Pavel Meluš
Foto: Pavel Meluš
Foto: Pavel Meluš
Foto: Pavel Meluš

Motív nad­ča­so­vos­ti

Sve­to­vo zná­my fín­sky archi­tekt Alvar Aal­to, kto­rý archi­tek­tú­ru pova­žo­val za feno­mén pat­ria­ci k význam­ným prv­kom kva­li­ty živo­ta, vyjad­ril svo­ju filo­zo­fiu slo­va­mi: „V archi­tek­tú­re vždy exis­tu­je neja­ký hlb­ší motív, kto­rý vyku­ku­je ako­by spo­za rohu: myš­lien­ka na stvo­re­nie raja. To je jedi­ný zmy­sel a účel našich budov. Ak nebu­de­me nosiť túto myš­lien­ku stá­le so sebou, budú naše stav­by oby­čaj­nej­šie, tri­viál­nej­šie a život sa sta­ne… – teda, čo vôbec zosta­ne zo živo­ta? Kaž­dá budo­va, kaž­dé archi­tek­to­nic­ké die­lo je sym­bo­lom, kto­rý nám má uká­zať, že chce­me tu na zemi vysta­vať raj pre oby­čaj­ných smr­teľ­ní­kov.“

V Dunaj­skej Luž­nej je tým motí­vom a myš­lien­kou, kto­rá je kore­ním celé­ho návrhu, jeho nad­ča­so­vosť. Mož­no viac inte­ri­ér ako von­kaj­ší vzhľad toh­to moder­né­ho domu môže vyvo­lať pole­mi­ku o nad­ča­so­vos­ti archi­tek­tú­ry, o nad­ča­so­vos­ti výra­zu, kto­rá je tak čas­to sklo­ňo­va­ná v archi­tek­tú­re rodin­ných domov pri pou­ži­tí kubic­kých obje­mov, pri ich pre­pá­ja­ní v ove­re­nej kom­po­zič­nej sché­me, kto­rou dosiah­ne­te aj opti­mál­ne dis­po­zič­né rie­še­nia. Pod­ľa slov­ní­ka slo­ven­ské­ho jazy­ka nad­ča­so­vý je nezá­vis­lý od času, nepod­lie­ha­jú­ci zme­nám, kto­ré sa odo­hrá­va­jú v čase, trva­lý, več­ný…

Dom v Dunaj­skej Luž­nej tie­to ambí­cie napĺňa. Pou­ži­té sú vša­de len dva typy pod­láh – buď dlaž­ba ale­bo dre­ve­ná dubo­vá palu­bov­ka. Ste­ny a stro­py sú betó­no­vé ale­bo bie­lo omiet­nu­té, v kúpeľ­niach so sivým obkla­dom. Vsta­va­né nábyt­ky sú všet­ky tiež mate­riá­lo­vo a fareb­ne len v čier­no-bie­lej pale­te v kom­bi­ná­cii s dre­vom. V celom dome vlast­ne nie je potreb­ný skri­ňo­vý náby­tok, keď­že súčas­ťou všet­kých spál­ní sú šat­ní­ky. Jed­no­du­chou výme­nou dopl­n­kov ale­bo tex­tí­lií, teda drob­nou zme­nou mate­riá­lu ale­bo fareb­né­ho akcen­tu mož­no docie­liť rôz­ne vní­ma­nie, rôz­nu fareb­nosť, rôz­ny štýl… a pri­tom dosiah­nuť rie­še­nia, kto­ré ani po rokoch uží­va­nia nestra­tia na kva­li­te a aktu­ál­nos­ti, nebu­dú „out“. Ste­ny a stro­py z pohľa­do­vé­ho betó­nu dáva­jú inte­ri­é­ru auten­tic­kú atmo­sfé­ru a vytvá­ra­jú prí­jem­ný kon­trast s dre­ve­ným mobi­liá­rom.

Bie­la omiet­ka von­kaj­ších stien v kom­bi­ná­cii s antra­ci­to­vý­mi ráma­mi otvo­rov, zábrad­lím a oplo­te­ním na dru­hej stra­ne dopĺňa­jú har­mó­niu exte­ri­é­ru. Aj v tom­to prí­pa­de sa tva­ro­vá jed­no­du­chosť a fareb­ná stried­mosť s cha­rak­te­rom súčas­nej moder­ny sta­li zákla­dom dob­ré­ho domu.

Pod­kla­dy: Com­pass Archi­tek­ti , Slo­vo recen­zent­ky bolo pub­li­ko­va­né v časo­pi­se ARCH 1 – 2/2017, zdroj: archinfo.sk

Pridať komentár (0)