Dominika Hitková: Najväčšia torta, ktorú sme vyrobili bola dva metre vysoká a stála 25-tisíc eur

  • Študovala v Nitre a cez zastávky Taliansko a Grécko skončila v jednej z najprestížnejších cukrární vo Viedni
  • Aj napriek nulovému ovládaniu nemeckého jazyka skúsila prácu, kde ešte nikdy nepracoval žiaden Slovák
  • Práca v cukrárenskom priemysle bola skôr snom jej mamy
kolaz_final
Dominika Hitková
  • Študovala v Nitre a cez zastávky Taliansko a Grécko skončila v jednej z najprestížnejších cukrární vo Viedni
  • Aj napriek nulovému ovládaniu nemeckého jazyka skúsila prácu, kde ešte nikdy nepracoval žiaden Slovák
  • Práca v cukrárenskom priemysle bola skôr snom jej mamy

Dominika, si jediná Slovenka, ktorej sa podarilo dostať do prestížnej cukrárne DEMEL vo Viedni. Prezraď nám, ako sa dievča z Martina nad Žitavou dostalo až sem?

Z povrchu by sa mohlo zdať, že je môj život vo Viedni ako na ružiach ustlaný. Čo asi aj je, s tým, že každá ruža má veľa tŕňov po celom svojom povrchu. Až na špici je jej krásny kvet, ktorý každý obdivuje a presne taká bola moja cesta k tomu, kde som dnes. Prvé tri roky boli slzavé údolie, ale zároveň plné bohatých skúseností, ktoré som nadobúdala v gastronómii po boku legendárneho rakúskeho kuchára Helmuta Österreichera, vďaka ktorému som vstúpila do sveta gastronomických profesionálov.

Práve on bol ten, ktorý ma prijal do svojho tímu na miesto patisserie a tak som sa stala jednou z tímu. Po niekoľkoročnej fantastickej spolupráci som pocítila, že je čas poďakovať sa a ísť ďalej, hľadať nové výzvy. Musím sa priznať, že po tejto skúsenosti a s jeho odporúčaním som si mohla vybrať, akú novú výzvu príjmem. Tou výzvou bola medzinárodná cateringová spoločnosť Do&Co, kde mi ponúkli pre nich pracovať medzinárodne a až tak som po prvýkrát počula o cukrárni Demel, ktorá tejto spoločnosti patrí a ktorá má hneď očarila.

Ako vyzerá pracovný pohovor na miesto cake dizajnérky? Prečo si sa vôbec rozhodla ísť na pohovor do Viedne, keď si vôbec neovládala nemecký jazyk?

Nikdy som neplánovala ísť a už vôbec nie žiť v nemecky hovoriacej krajine. Bol to kompromis, na ktorom sme sa dohodli ešte s vtedajším snúbencom. Nebolo to príliš ďaleko a predsa to bolo ďaleko od môjho domova. Od začiatku som mala veľké šťastie na ľudí a v prípade prijatia do Demelu tomu nebolo inak. Keď som sa chcela nechať preradiť v rámci firmy do tejto cukrárne, tak som dostala úsmevnú odpoveď, že to ani nemusím skúšať, že nemám šancu dostať sa tam. Jedna zlatá manažérka mi však pomohla a povedala, aby sme moje portfólio poslali a uvidíme.

A tak mi o pár dní zazvonil telefón a pozvali ma hneď na skúšobný deň. Nemala som ani len tušenie, o aké miesto ide. Keďže som nikdy predtým nerobila v cukrárni, chcela som to zo zvedavosti skúsiť. Mali pre mňa pripravené presné úlohy, aby videli, čo vlastne dokážem. Na konci dňa som šla domov s tým, že to šéf vyhodnotí a že sa mi ozvú. Odchádzala som smutná, pretože som tušila, čo to asi znamená, no o tri dni ma pozvali na osobný pohovor a po tomto pohovore nasledoval ďalší telefonát, v ktorom mi šéf oznámil, že ma prijímajú. Až po nastúpení som zistila, že budem pracovať na oddelení dekoru a všetko okolo celej slávy Demelu som sa dozvedela za chodu.

Bolo pre teba náročné zapadnúť medzi kolektív plný cudzincov?

Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, keďže som pracovala len s Rakúšanmi a Nemcami a celé mesiace som nepočula ani jedno slovenské slovo. Mala som však šťastie, že boli ku mne veľmi ohľaduplní a snažili sa mi dokonca pomáhať lepšie porozumieť a čosi sa naučiť.

Ako vnímaš životnú úroveň vo Viedni? Je to v porovnaní so Slovenskom veľký rozdiel?

Z môjho pohľadu je to veľký rozdiel, nielen životná úroveň, ale aj celkový postoj k životu a názoru na život.

Zmenil sa ti po prijatí do tejto práce životný štýl alebo si stále to skromné dievča z Martina nad Žitavou?

Celé bytie v tomto meste beriem ako celok. Takže celé toto ma naviedlo k tomu, ako chcem žiť. Moja práca ma veľmi ovplyvnila, naučila som sa správaniu, ktoré sa vyžaduje a užívať si možnosti, ktorých sa mi naskytá. To, odkiaľ pochádzam a aká vo svojej podstate som, sa nemení.

Líši sa práca cake dizajnérky vo Viedni a na Slovensku? Sú zákazníci vo Viedni náročnejší?

Neviem porovnať prácu cake dizajnérky kdekoľvek inde, keďže Demel je jediná cukráreň, pre ktorú zatiaľ navrhujem. Stretávam sa s rôznymi zákazníkmi, niektorí sú menej nároční, ale väčšina z nich vyžaduje vlastne to, čo ponúkame a to, čím je Demel známy, teda tou najlepšou kvalitou a originálnou tvorbou, ktorú inde nedostanú.

Ako vyzerá výroba torty od samotného stretnutia s objednávateľom, cez návrhy, prezentáciu návrhov až po samotné zdobenie?

Keď ide o väčší projekt, tak skôr, ako sa čokoľvek začne produkovať, je potrebné absolvovať jeden, až niekoľko osobných stretnutí so zákazníkom a vypracovať detailné návrhy, skice a presnú kalkuláciu. Po odsúhlasení zákazníka vypracujem pracovné postupy a rozhodnem o technikách a materiály, ktorý sa použije a prerozdelím úlohy medzi nás všetky. Počas vyrábania som dievčatám stále poruke a učím ich modelovať a používať rôzne techniky a všetko, čo je potrebné. Jednotlivé zadania osobne skontrolujem a ak je to v poriadku, tak sa pokračuje vo finalizácii projektu.

Koľko ľudí sa podieľa na tvorbe jednej torty? Akú najväčšiu a najdrahšiu tortu ste zatiaľ spravili?

Je to individuálne, každé oddelenie sa venuje svojej časti. To znamená, že na jednom oddelení napečú korpusy, na ďalšom naplnia a na ďalšom dohotovia. Najväčšia torta, ktorú sme vyrobili bola dva metre vysoká a stála 25-tisíc eur, čiže bola zároveň aj najdrahšia.

Ako je to s ingredienciami? Odkiaľ objednávate suroviny, z ktorých torty vyrábate? Sú tieto suroviny kvalitnejšie ako tie, z ktorých pečú cukrári na Slovensku?

Čokoládu si Demel cukráreň vyrába vlastnú a skoro všetky suroviny, ktoré používame, sú rakúske, aj práve kvôli tradícii. Na dekoratívne účely v súčasnosti používame tie najlepšie materiály, aké sa dajú na svete zohnať.

Je tvoja práca rozpoznateľná od práce iných cake dizajnérov?

Som presvedčená o tom, že každý má svoj vlastný rukopis, ktorý v tom svojom diele zanechá.

Objednávajú si tvoje torty aj zákazníci mimo cukrárne Demel?

Nie, to sa nestáva. Raz som však na Slovensku už pre jednu cukráreň niečo vyrobila v rámci dobrých vzťahov s majiteľmi.

Momentálne žiješ vo Viedni už 7 rokov. Pred tým si však žila v Taliansku a Grécku. Čo si tam robila a prečo si odtiaľ odišla?

V oboch prípadoch som išla za sesternicami, ktoré tam žijú. Taliansko bola moja úplne prvá krajina, v ktorej som chvíľu žila a pracovala v malom rodinnom hoteli na pláži. V Grécku som zase oberala hrozno a trávila čas s rodinou. Boli to len prechodné obdobia, kedy som hľadala a spoznávala život. No môj sedemročný život vo Viedni som na 8 mesiacov prerušila pobytom v Austrálii, kde som navštevovala jazykovú školu.

Máš stále zálusk na nejaký typický slovenský koláč alebo nedáš dopustiť už iba na tie rakúske?

Je paradoxom, že torty a koláče veľmi nemusím. Mám však slabosť na čerstvo glazúrovanú Sacherovu tortu, ale na naše horalky aj tak nedám nikdy dopustiť.

Jednou z posledných tort, ktoré si zdobila bola torta pre futbalový klub Bayern Mníchov. Stretla si sa aj s niektorými hráčmi tohto tímu alebo s inými slávnymi osobnosťami? Koľko stála táto torta?

Boli to vlastne dve úplne rovnaké torty a každá stála približne 5000 eur. Áno, stretla som sa so všetkými hráčmi, keďže som bola aj na ich oslave majstrov po zápase v ten deň, ale keďže nie som futbalová nadšenkyňa, tak mi tie tváre nič nehovorili. Je však pravda, že sa na nich príjemne pozeralo. Inak som už vďaka mojej práci stretla veľa známych ľudí, ako tenisové hviezdy na ATP v Madride, futbalistov na Champions league finále, Gérard Depardieu, Naomi Campbell, Viktórii Swarovskej som bola na svadbe v Talianku odprezentovať jej svadobnú tortu a nedávno som opäť na jednej prestížnej svadbe zdieľala pódium s Boney M.

Spomínala si, že miesto v cukrárenskom priemysle bolo skôr snom tvojej mamy. Teraz si však vďaka tomu úspešnou cake dizajnérkou. Rozmýšľala si niekedy nad inou kreatívnou prácou alebo nad otvorením vlastnej cukrárne vo Viedni alebo na Slovensku?

Nad otvorením vlastnej cukrárne určite neuvažujem, práve naopak. Chcem vymeniť cukor za iný materiál, ale ešte predtým by som chcela odovzdať čo najviac z toho, čo som sa naučila ďalej, prostredníctvom kurzov či seminárov o dizajnovaní tort a plánovaní veľkých projektov tým, ktorí sa to tiež chcú naučiť a skúsiť pracovať na niečom veľkom. Inej kreatívnej tvorbe sa venujem v podstate celý čas. Navštevovala som ateliér jedného umelca, ktorý ma naučil modelovať, skúsila som si aj umelecké rezbárstvo a kreslím a maľujem prakticky od strednej školy.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá