Dráma v Leopoldove: Pri najväčšej väzenskej vzbure v Československu zahynuli aj dozorcovia. Jej aktéri sú za mrežami dodnes

  • Vzbura, ktorá sa odohrala v roku 1990 sa považuje na najväčšiu v dejinách Československa
  • Masaker v bývalej pevnosti v Leopoldove si vyžiadal päť životov
Unsplash/Jonathan Cooper Screenshot/Youtube/Jaffarski
  • Vzbura, ktorá sa odohrala v roku 1990 sa považuje na najväčšiu v dejinách Československa
  • Masaker v bývalej pevnosti v Leopoldove si vyžiadal päť životov

Po 17. novembri 1989 pocítili obyvatelia Československa stratenú slobodu, ktorú im predošlý režim upieral dlhé desaťročia. Len niekoľko týždňov po Nežnej revolúcii udelil Gustáv Husák slobodu 35 politickým väzňom. 

Jeho nasledovník Václav Havel, ktorý bol v minulosti taktiež politický väzeň, sa rozhodol udeliť milosť väčšiemu množstvu ľudí. Jeho cieľom bolo poukázať na to, že sa menia pomery. „Áno, bola naozaj veľkorysá. Bolo však potrebné, aby sme dali jasne najavo, že sa zásadne menia pomery a že sa chceme rozísť so všetkým poklesnutým, čím sa vyznačovala komunistická justícia,“ povedal Havel po 15 rokoch v rozhovore s Karolom Hvížďalom

Leopoldov
zdroj: Facebook/Veronika Holbíková

Jedinou podmienkou amnestií bolo, že väzenské cely mohli opustiť iba tí väzni, ktorí boli odsúdení za úmyselné činy na maximálne 2 roky väzenia. Väzni, ktorí boli odsúdení za nedbalostné skutky, mali túto hranicu posunutú na 3 roky. Amnestie taktiež znižovali tresty vrahom o jeden rok.

Začalo to hladovkou

Amnestie potešili mnoho väzňov, ktorí verili, že väzenské múry opustia všetci. Začiatkom roka 1990 sa však z väznice dostalo len 600 z 2500 odsúdených. Zvyšní sa ale mohli tešiť z uvoľnenejšieho režimu – strážcovia nerobili väzňom osobné prehliadky a taktiež pri sebe nemali zbrane. Väzni sa očividne rozhodli situáciu využiť a zorganizovali prvú vzburu. Odohrala sa 5. januára, ale podarilo sa ju rýchlo zastaviť.

Netrvalo ani dva mesiace, kým sa väzni rozhodli zakročiť opäť. Na konci februára sa niekoľko väzňov zabarikádovalo v celách, čím spustili vlnu, na ktorej sa chcel zviesť každý. Kým sa bachari spamätali, zabarikádovaných bolo približne 1000 väzňov. „Keby platili staré pravidlá, tak by mal všetko v kompetencii riaditeľ ústavu a po prvom zabarikádovaní by bolo do 15 minút po všetkom. Lenže, to už platil nový poriadok, musel všetko hlásiť na ministerstvo,“ tvrdí bývalý sudca Holič

Leopoldov
zdroj: Screenshot/Youtube/Jaffarski

Niekoľko väzňov sa neskôr rozhodlo, že práca nie je pre nich viac zaujímavá a niektorí začali držať protestnú hladovku. Podarilo sa im dosiahnuť to, čo chceli. Mohli mať otvorené cely a chodiť do kancelárií vo väznici. Okrem týchto „problémových“ väzňov však bolo vo väznici mnoho takých, ktorí sa žiadnej vzbury zúčastniť nechceli. 

Škody za milióny

V čase vzbury sa vo väzení nachádzalo 2500 väzňov, z ktorých bola väčšina súčasťou tretej nápravnovýchovnej skupiny. Až 200 z nich si odpykávalo trest za vraždu. Vrchol vzbury sa pripisuje dátumu na konci marca. 28. marca sa väzňom podarilo zapáliť strechu hradu. K jednej z brán umiestnili fľaše s plynom, pod ktorými následne založili oheň. 

Brutálny masaker z roku 1960 zvaný Nedokončená modlitba šokoval Slovensko. Kostolík sa stal miestom ohavného činu

Bachari sa s väzňami najprv snažili vyjednávať. Keď to nebolo úspešné ani po šiestich hodinách, zasiahnuť museli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek Federálneho ministerstva vnútra a Zboru nápravnej výchovy. Trvalo tri hodiny, kým sa im podarilo zastaviť odpor odsúdených.

Pri zásahu našli jedného nebohého väzňa a škody na zariadení sa vyšplhali na sumu 27 miliónov Kčs. Mŕtvy väzeň sa pravdepodobne snažil hodiť požiarnu hadicu a zápalnú fľašu na krúžiaci vrtuľník, no postrelil ho ostreľovač. Väzňa bolo možné zachrániť, no dozorcovia k nemu nepustili lekára, a tak vykrvácal. 

Cieľom vyjednávania bolo spočiatku získanie lekárskych vyšetrení, zlepšenie hygienických podmienok a odvolanie niekoľkých bacharov. Zároveň chceli dosiahnuť rýchlejšie súdne pojednávania a individuálne amnestie. 

Leopoldov
zdroj: Screenshot/Youtube/Jaffarski

Viacerí väzni obsadili strechy budovy, jeden sa chcel dokonca protestne upáliť zaživa. Niekoľkí sledovali televíziu, aby vedeli ostatných informovať o tom, čo o vzbure hovoria médiá. Podarilo sa im získať kľúče od niektorých miestností, do ktorých nemali prístup. Vďaka tomu sa dostali k liekom, alkoholu a jedlu. 

Vzbura aj na súde

Súdne pojednávanie sa začalo až po viac ako dvoch rokoch od vzbury. Predvolaných bolo 145 väzňov, z ktorých väčšine zrušili obvinenie. To ostalo 65 mužom, ktorí počas pojednávania prerušovali sudcu a svedkov. 

„Prvé dve hodiny sa búrili. Iba bučali a kričali: Ty komunistický zločinec! Boli to nekonečné útoky a útoky, myslel som si, že ma ako predsedu senátu odtiaľ vyštekajú,“ opisuje atmosféru Holič. Neskôr prišlo aj na vyhrážky. Väzni hovorili, že si nabudúce prinesú žiletky a protestne sa dorežú. 

Väzenie
zdroj: Unsplash/Hedi Benyouness

Vypovedať prišli aj Milan Čič, Vladimír Mečiar, Ján Langoš a minister spravodlivosti Ladislav Košťa. Václav Havel sa pojednávania nezúčastnil. Odsúdeným však poslal povzbudivý list, do ktorého nakreslil malé srdiečko. Pojednávania sa nezúčastnil kvôli potvrdeným zdravotným problémom. 

Neskôr sa však rozhodol, že by chcel byť súčasťou pojednávania. Trval na tom, aby ho ako prezidenta pozvali. Sen sa mu splnil, no napokon sa do Leopoldova aj tak nedostavil. 

Tragická dohra

Ešte pred súdnym konaním, v novembri 1991, sa vo väznici odohrala najtragickejšia udalosť v dejinách väzenstva. Sedem odsúdených väzňov sa pokúsilo o útek. Jeden z nich bol súčasťou aj predošlej vzbury. V dôsledku pokusu o útek prišlo o život päť príslušníkov väzenskej a justičnej stráže a ďalší dvaja boli vážne zranení. Nebohí dozorcovia boli vo veku od 22 do 50 rokov. 

Prvou obeťou sa stal dozorca Svoboda, ktorý jednému z väzňov otvoril celu, aby niečo vyhodil. Ten to ihneď využil a Svobodu napadol. Pridal sa k nemu ďalší väzeň, ktorý dozorcu dobodal. Následne sa väzni dostali do kancelárie, v ktorej sedeli štyria dozorcovia. Tých väzni zmlátili a spútali. Vzali im dva samopaly, štyri pištole a uniformy. 

Dostali sa až k bránam väznice, kde čakali ďalší dozorcovia. Štyria prišli na mieste o život a dvaja skončili s ťažkými zraneniami. Z jedného dozorcu sa stal rukojemník. Partia väzňov aj s rukojemníkom sa vrátila k celám, kde čakal posledný komplic, ktorý bol súčasťou úteku. Dlho plánovaný útek si vyžiadal ešte jednu obeť, ktorou sa stal väzeň, ktorý sa utekajúcim postavil do cesty. 

Leopoldov
zdroj: Screenshot/Youtube/Jaffarski

Väzni sa krátko po úteku dostali k autám, s ktorými sa chceli dostať do Poľska a následne loďou do Austrálie. Netrvalo ani deň, kým ich polícia dolapila. Pri zadržaní utrpel zranenia len boss unikajúcej skupiny, ktorý sa chcel brániť ukradnutým samopalom. 

Traja aktéri útoku boli odsúdení na doživotie, no jeden z nich sa krátko po rozsudku vo svojej cele obesil. Vladimír Duda dostal 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák po 15 rokov a Bartolomej Botoš 18 rokov za mrežami. 

Fedák bol spoza mreží prepustený v roku 2009, Vladimír Duda rok po ňom. Za mrežami strávil 20 rokov. V roku 2015 sa na slobodu dostal aj Bajger. Bokoš strávil za mrežami 31 rokov. Slobodu si užíval len 2 roky, pretože v roku 2019 tragicky zahynul pod kolesami nákladného vlaku. Polícia pri ňom našla fľašu alkoholu. Doposiaľ sa nezistilo, či išlo o samovraždu, no všetko nasvedčuje tomu, že to bola nešťastná náhoda. 

Zdroje: Václav Havel, Aktuality.sk, Teraz.sk, TV Markíza, Noviny

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK