Svetlana a Petra založili ekologickú „necestouku“, ktorá ťa naučí cestovať udržateľne

  • Svetlanu a Petru odmalička priťahujú nové miesta a odlišné kultúry
  • Žili v Keni, Portugalsku, Kolumbii či Španielsku, kde pracovali na projektoch, ktoré pomáhajú znižovať sociálne rozdiely, šíriť vzdelávanie a chrániť prírodu
  • Dlhodobo ich však trápi negatívny vplyv cestovného ruchu a masového turizmu, ktorý sa začína osobne dotýkať všetkých
  • Dnes už však vedia, že cestovať sa dá aj zodpovedne, a preto sa rozhodli založiť necestouku Footour
turr
archív Footour
  • Svetlanu a Petru odmalička priťahujú nové miesta a odlišné kultúry
  • Žili v Keni, Portugalsku, Kolumbii či Španielsku, kde pracovali na projektoch, ktoré pomáhajú znižovať sociálne rozdiely, šíriť vzdelávanie a chrániť prírodu
  • Dlhodobo ich však trápi negatívny vplyv cestovného ruchu a masového turizmu, ktorý sa začína osobne dotýkať všetkých
  • Dnes už však vedia, že cestovať sa dá aj zodpovedne, a preto sa rozhodli založiť necestouku Footour

O tom, čo všetko tento projekt na Slovensko prináša ale aj o tom, aké zážitky nazbierali mladé Slovenky pri dobrovolničení po celom svete, nám porozprávali v rozhovore.

Čo vás inšpirovalo k založeniu necestouky Footour?

Svetlana: Počas štúdia medzinárodných vzťahov som inklinovala k rozvojovej ekonomike, po škole som pracovala na humanitárnych projektoch v Keni, neskôr som vystriedala rôzne zamestnania od korporácií cez neziskový sektor, dobrovoľníctvo s ľuďmi na úteku, až po výrobu Sherry v Andalúzii.

Spomínam si na okamžik sediac na zašitej divokej pláži. Uvažovala som nad extrémne rozdielnymi svetmi, ktorých súčasťou som sa stala len v priebehu pár mesiacov. Videla som ľudí na úteku z vojnových krajín s nulovou istotou lepšej budúcnosti, ktorí sa snažili pôsobiť pozitívne v táboroch so zanedbanými hygienickými a ľudskými podmienkami.

Spomínam si aj na sýrske dievčatko, ktoré mi z vďaky za chlieb darovalo náramok, ktorý si chvíľu predtým vyrobilo so sociálnou pracovníčkou. Rodiny s deťmi, ktoré stratili svojich príslušníkov, boli uzavretí v akejsi nepochopiteľnej utečeneckej bubline. A to všetko v krásnej turistickej destinácii, v Grécku.

Týždeň na to som sa presťahovala do Španielska, kde som pracovala pre spoločnosť, ktorá vyrábala Sherry. Z počiatku som mala na starosti turistov, ktorí k nám chodili v skupinách, v počte asi 100 ľudí, väčšinou z okružných plavieb loďami. Jednou z mojich prvých úloh bolo vysvetliť im históriu „Bodegy”, špecifiká výroby Sherry, nejaké tie „fun facts”, spraviť rýchlu ochutnávku, no predovšetkým im nechať dostatok času, aby si mali možnosť, čo najviac nakúpiť.

Domáci, s ktorými som sa postupne skamarátila sa čoraz častejšie sťažovali na masy turistov z Nemecka, Anglicka a Ruska, ktorí okupujú pláže, pivo v ich okolí zdraželo natoľko, že už si ho jednoducho nemôžu dovoliť, tak na svoje kedysi obľúbené miesta už radšej ani nechodia.

Niekde medzi týmito myšlienkami sa zrodil nápad urobiť to celé inak. Vytvoriť vhodné podmienky pre cestovateľov/turistov ale aj obyvateľov, aby sa mohli počas svojej dovolenky alebo voľného času správať zodpovedne, a dokonca, ak majú chuť prispieť k znižovaniu sociálnych rozdielov, k ochrane životného prostredia, k zachovaniu kultúrneho bohatstva a k rozširovaniu svojich obzorov.

Petra: Keď bola Svetlana v Španielsku, mali sme spolu jeden Skype, kde sme si vymenili myšlienky a rozhodli sa začať ich spolu rozvíjať. Bolo to pravdepodobne prirodzeným vyústením toho, že obe milujeme cestovanie a trápili nás podobné veci. Mňa v mnohých krajinách odrádzalo, že akonáhle som mala nálepku „turista”, neprenikla som medzi miestnych a nespoznala život v danej krajine hlbšie.

Človek zvyčajne musí v krajine žiť dlhšie, aby sa mu to podarilo. Rozhodli sme sa vytvoriť program, počas ktorého získate autentické pohľady miestnych na život v danej krajine za minimálny čas prostredníctvom aktivít s nimi. Dochádza k medzikultúrnej výmene a všetci odchádzajú obohatení o nové zážitky, poznatky a životné filozofie.

Čo v rámci vašej necetouky ľuďom ponúkate?

Ponúkame semináre na tému: „Zodpovedné cestovanie – čo to vlastne znamená?!” a aplikáciu jeho princípov v praxi počas našich „úletov” doma aj v zahraničí. Organizujeme aktivity, cez ktoré sa môžete naučiť predchádzaniu vzniku odpadov alebo ich zrecyklovať.

S Labom máme napríklad každý mesiac Repair Café, kde sa môžete prísť naučiť opraviť svoje pokazené veci v rámci zdôrazňovania témy udržateľnosti. Na Hrušove sa s našimi partnermi naučíme ako si vytvoriť domáce jazierko, jedlý les a permakultúrnu záhradku.

Avšak naším tajným snom je vytvoriť na Slovensku udržateľné destinácie. Také, kde sa obyvatelia a aj návštevníci majú možnosť správať zodpovedne k životnému prostrediu, k miestnym, zanechať pozitívnu stopu a vychutnať si svoj voľný čas na mieste. Tu si však uvedomujeme, že potrebujeme podporu od miestnej samosprávy, občanov a iných organizácií.

Žili ste v Keni, Portugalsku, Kolumbii či Španielsku. Čo vás život v týchto krajinách naučil?

Svetlana: Ak sa teraz nad tým zamyslím, asi ma naučil nebáť sa začínať od začiatku. Pretože, ak človek príde do inej kultúry so zámerom žiť tam dlhšie, prirodzene sa musí „učiť” ako prežiť, ako fungujú medziľudské vzťahy, zdravotnícky systém, ako nakupovať na trhu, kde je to bezpečné, a kde menej, zvyká si na nový rytmus života. Tým vás ten život asi naučí aj kritickejšiemu mysleniu a živému vedomiu, že na svete existujú ľudia rôznych kultúr, vierovyznaní, presvedčení a v rôznych situáciách. Mňa to prirodzene viedlo k väčšiemu rešpektu.

Petra: Naučil ma, že sa neoplatí posudzovať krajinu podľa televíznych novín alebo filmov, ale najlepšie je robiť si úsudok na vlastnej koži. Taktiež prispel k trpezlivosti, pokore a veľkej vďake za to, odkiaľ pochádzam. Tiež som zistila, že vlastnosti, ktoré sú napríklad u nás doma považované za lenivosť alebo nedôslednosť, sa vedia ukázať aj ako empatia alebo ochota pomôcť. Naučilo ma to tiež menej sa stresovať a vďaka tomu poznám lepšie samu seba.

Na akých projektoch, ktoré pomáhajú znižovať sociálne rozdiely, šíriť vzdelávanie a chrániť prírodu ste sa podieľali?

Svetlana:  V Andalúzii sme zobrali našich Footouristov do útulku pre psíky a mačky. Tam sme sa dozvedeli, že v tom regióne sa nájdené divé zvieratá dávajú automaticky utratiť do menej ako týždňa, preto sa ho pani Begonia rozhodla založiť pod názvom „Siempre contigo” (Vždy s Tebou).

Na Lefkáde sme pomáhali čistiť lesík s miestnym komunitným centrom. Juraj, ktorého bavilo manuálne pracovať pomáhal pri prerábaní starej školy na kultúrne centrum. Boli sme ako dobrovoľníci v Krízovom centre pre ľudí na úteku v meste Ioannina, kde sme sa učili vyrábať makrami, šperky, opravovali sme nábytok, varili a podobne.

Tento rok napríklad plánujeme na Lefkáde čistiť pláže s miestnou organizáciou, ktorá sa venuje cirkulárnej ekonomike. A tešíme sa na rozvoj projektov na Slovensku a v okolitých krajinách.

Petra: Workshopy zodpovedného cestovania prispievajú k šíreniu povedomia o tejto problematike, teambuildingy s Footour učia ľudí empatii, sociálnym zručnostiam a láske k prírode. Na Hrušove sa v júni podučíme permakultúre a na Lefkade zase ekostaviteľstvu. Naša filozofia je, že cestovanie má ľudí rozvíjať a človek by sa mal vrátiť domov nielen oddýchnutý, ale aj obohatený o nové zručnosti a poznatky. 

Máte nejaké hlavné zásady, ktorých sa držíte, keď cestujete udržateľne?

Neustále hľadáme spôsoby, ako cestovať udržateľne. Avšak, ak berieme do úvahy uhlíkovú stopu, veľmi málo dopravných prostriedkov je udržateľných. Odporúčame sa v prvom rade zamyslieť sa nad tým, za akým účelom do danej krajiny cestujeme. Predtým ako niekam vyrazíme, spravíme si prieskum o danej lokalite a jej špecifikách, nájdeme si partnerské organizácie, väčšinou neziskové iniciatívy a eko-miesta a spojíme sa s nimi.

Cez Footour vyhľadávame ubytovanie u ľudí, ktorí dbajú na životné prostredie a fungujú v súlade s našimi zásadami. Pri nákupe uprednostňujeme lokálne suroviny, podporujeme miestnych malých podnikateľov, dobrovoľníčime na projektoch iniciovaných miestnymi expertmi, vyhľadávame miestnych umelcov. Organizujeme workshopy mimo turistickej sezóny, aby sme neprispievali k masovému návalu návštevníkov. Robíme maximum, aby sme zabránli vzniku odpadov, ak to nie je možné, separujeme, ak ani to v danej krajine nie je možné, otvárame tému odpadkov a ich spracovania.

Petra: Hlavná zásada je cestovať menej a mimo sezóny. Cestovanie je teraz veľmi in, ľudia cestujú už pomaly z nudy a vôbec si neuvedomujú, aký to má dopad na planétu.

Tiež odporúčame nosiť si so sebou fľašu, ktorú si dopĺňame. Pre krajiny, kde netečie pitná voda, existujú aj fľaše s filtrom. Tiež si nosíme so sebou vrecká na ovocie, zeleninu a tašky na nákup. Na dopravu v mestách používame nohy, bicykel alebo MHD, na dopravu mimo miest zdieľame autá, uprednostňujeme vlak pred autobusom. Lietame iba, ak musíme.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá