Elek­trá­reň, kto­rá doká­že pre­me­niť emi­sie na kameň, je rea­li­tou

Richard Vitkovský / 19. júna 2017 / Eko

zdroj: wikimedia.org/pexels.com

Island je nád­her­ná kra­ji­na, kto­rá si svo­je národ­né pokla­dy chrá­ni. Kra­ji­na chce naj­nov­šie pris­pieť k ochra­ne našej Zeme. Veď prá­ve tu sa nachá­dza prvá elek­trá­reň na sve­te, kto­rá doká­že ako šib­nu­tím čaro­vné­ho prú­ti­ka pre­me­niť škod­li­vé uhlí­ko­vé emi­sie na tvr­dý kameň. Zázrak? Nie. Veda.

Vytvo­riť prvé zázrač­né zaria­de­nie toh­to dru­hu na sve­te nebo­lo vôbec jed­no­du­ché a na jeho rea­li­zá­cii sa podie­ľa­la armá­da šikov­ných ved­cov a kon­štruk­té­rov. Tí priš­li na to, ako zachy­tiť škod­li­vé emi­sie a jed­no­du­cho ich pre­me­niť na ska­lu. Cie­ľom je zabrá­niť prie­ni­ku škod­li­vých látok do ovzdu­šia a ich pre­me­na na kameň je pod­ľa tvor­cov to správ­ne rie­še­nie.

Jedi­neč­ný pro­jekt svoj­ho dru­hu fun­gu­je asi tak­to. Lát­ky, kto­ré vzni­ka­jú pri výro­be ener­gie, oxid uhoľ­na­tý a síro­vo­dík, sa pre­mie­ša­jú s vodou a táto kom­bi­ná­cia sa násled­ne vpum­pu­je do čadi­čo­vej hor­ni­ny veľ­mi hlbo­ko v pod­ze­mí. V prie­be­hu mesia­cov sa zme­ní na čis­tý kar­bo­nát. Oba­vy ved­cov, že k pre­me­ne dôj­de až po stov­kách rokov, sa tak nena­pl­ni­li.

Prvý expe­ri­ment, kto­rý v tej­to oblas­ti pre­be­hol, bol otes­to­va­ný iba s oxi­dom uhoľ­na­tým. Až na ďal­ší pokus bol pri­da­ný síro­vo­dík. Násled­ne sa ten­to „kok­tejl“ vrá­til späť do pod­ze­mia, kon­krét­ne do hĺb­ky v roz­sa­hu od 400 do 800 met­rov. Potom sa celý prie­beh poku­su sle­do­val cez hlbo­ké šach­ty. Výsle­dok na seba nene­chal dlho čakať a po pár mesia­coch doš­lo k mine­ra­li­zá­cii urči­té­ho množ­stva škod­li­vín. Po dvoch rokoch sa pre­me­ni­lo na kameň až 95 % škod­li­vých látok.

Geoter­mál­na elek­trá­reň je budúc­nos­ťou ener­ge­ti­ky

Celý pro­jekt bol rea­li­zo­va­ný na naj­väč­šej geoter­mál­nej elek­trár­ni sve­ta v hlav­nom mes­te Islan­du – Reyk­ja­vi­ku. Táto elek­trá­reň v kom­bi­ná­cii s jed­nou men­šou elek­trár­ňou záso­bu­jú nie­len hlav­né mes­to, ale aj pri­ľah­lé prie­my­sel­né oblas­ti. V elek­trár­ni sa nachá­dza­jú ultra­vý­kon­né tur­bí­ny pohá­ňa­né vria­cou vodou z pod­zem­né­ho zdro­ja.

elektráreň

zdroj foto­gra­fie: wikimedia.org

Výho­dou Islan­du je, že pod povr­chom sa nachá­dza množ­stvo čadi­čo­vej hor­ni­ny a obrov­ské masy vody. Vďa­ka tomu sú nákla­dy na pre­me­nu pomer­ne níz­ke. Elek­trá­reň doká­že tak­to spra­co­vať rov­nú tonu oxi­du uhoľ­na­té­ho iba za 30 dolá­rov.

Pre­čo však Island zni­žu­je škod­li­vé ply­ny v geoter­mál­nych elek­trár­ňach? Aj napriek pomer­ne níz­kej tvor­be emi­sií, v porov­na­ní s uhoľ­nou elek­trár­ňou, by moh­lo byť časom zne­čis­te­nie omno­ho väč­šie. Plán Islan­du je totiž budo­va­nie geoter­mál­nych elek­trár­ní vo veľ­kom, pre­to­že ener­giu nech­cú vyrá­bať len pre seba, ale ju chcú ponú­kať aj medzi­ná­rod­ne.

Zdroj: forbes.com

Pridať komentár (0)