Epidémia mladej generácie, ktorá môže spôsobiť trvalé následky. Končí to vyhorením, infarktom, dokonca rakovinou

  • Stres obvykle vnímame ako veľké negatívum. Môže viesť k chorobám, znechutiť nám prácu a votrieť sa do osobného života
  • Pokiaľ sa s ním naučíš pracovať, môže byť pomocníkom. Dokáže ťa totiž nakopnúť k lepším výkonom
  • Nesmieš ho však ani podceniť, následky ťa skôr či neskôr dobehnú
stres, únava, bolesť
Unsplash/Victoria Heath
  • Stres obvykle vnímame ako veľké negatívum. Môže viesť k chorobám, znechutiť nám prácu a votrieť sa do osobného života
  • Pokiaľ sa s ním naučíš pracovať, môže byť pomocníkom. Dokáže ťa totiž nakopnúť k lepším výkonom
  • Nesmieš ho však ani podceniť, následky ťa skôr či neskôr dobehnú

Dnešná doba je rýchla, náročná a mladí ľudia sú pod obrovským tlakom. Toto všetko ešte podčiarkla pandémia koronavírusu. Čoraz viac mladých ľudí na sebe pozoruje prejavy, ktoré doteraz nezažívali. Majú problém so spánkom, objavujú sa úzkosti, obavy, únava.

Stres je odpoveďou na akúkoľvek situáciu, ktorú vnímame ako zaťažujúcu – môže byť aj pozitívna (povýšenie v práci) – eustres, ale aj negatívna (choroba) – distres. V istom zmysle je pre nás veľmi potrebný, bez neho by sme podávali horšie výkony. Psychologička Andrea Baranovská tvrdí, že podstatná je najmä miera stresu. „Stres potrebujeme pre náš život, nabudzuje nás k lepším výkonom. Ale len v krátkodobom meradle,“ povedala pre Startitup.sk.

Znamená to, že pokiaľ máme stresu primálo, nie sme motivovaní k výkonom. Ak ho je „akurát“ a krátkodobo, môže byť pre nás prospešný. Nebezpečenstvo nastáva, ak stres trvá dlhodobo. Vtedy ideme už zo „zásob“ a následky sa skôr či neskôr prejavia. Dochádza k vyčerpaniu a začínajú sa objavovať aj psychosomatické dôsledky, teda napríklad choroby.

zdroj: Unsplash/Nik Shuliahin

Vtedy už hovoríme o chronickom strese.

Stres sa prejavuje na troch úrovniach – úrovni emocionálnej, telesnej a psychickej. Pokiaľ ho nezvládneme, môže mať negatívne účinky na naše zdravie.

Historicky sa stres objavoval najmä pri situáciách, kedy boli naši predkovia ohrození na živote. V súčasnosti sa stretávame s psychicky pôsobiacim stresom – môže to byť tlak na skvelý výkon, obavy pred skúškou, pred prvým rande ale aj chronický stres v náročnom zamestnaní.

Chronický stres je ako epidémia

Čoraz viac ľudí, hlavne kvôli zvýšeným nárokom v zamestnaní, zažíva chronický stres. Ten sa odráža nielen na našom psychickom, ale aj fyzickom zdraví. Skutočne funguje ako epidémia – šíri sa však najmä prostredníctvom zlých pracovných návykov, ktoré si ľudia osvojujú.

Práca bez prestávky, prirýchle tempo, žiadna psychohygiena a sústavné premýšľanie nad prácou si skôr či neskôr vyberie svoju daň. Čakať vás môže vyhorenie, či dokonca choroby, ktoré majú pôvod v strese.  

Klasickými príznakmi sú bolesti hlavy, problém so spánkom, migrény, porucha pamäte, bolesti žalúdka. Môžeš tiež pozorovať, že sa s klasickými prechladnutiami nevyrovnáš tak ľahko, ako za bežných okolností. Za toto všetko môže dlhodobý stres.

Tam to však nekončí. Existujú aj veľmi vážne choroby, ktoré majú svoj pôvod preukázateľne v chronickom strese. Infarkt, žalúdočné vredy, astma, alergie alebo aj určité druhy rakoviny môžu byť vyvolané stresom.

Ohrozená je najmä mladá generácia

Spomínané problémy sa týkajú najmä mladých. „Keď sa robia rôzne výskumy čo sa týka stresu a miery stresu, sú ohrození jednak mladší a dospelí – čiže do 29-30 rokov, a potom starší ľudia. Tieto dve skupiny sú čo sa týka stresu veľmi postihnuté,“ vysvetľuje psychologička.

Ohrozenie mladých ľudí stresom potvrdzujú aj dáta. Slovenská akadémia vied uskutočnila prieskum, podľa ktorého pandémia koronavírusu ale aj sociálna izolácia najviac stresovala práve mladých ľudí.

 Kým 15 percent respondentov do 30 rokov a 16 percent respondentov do 40 rokov prežíva stres väčšinu času, nad 60 rokov len sedem percent respondentov. „Čím sú ľudia starší, tým lepšie sa vedia adaptovať na každodenné stresové situácie, a teda tým lepšie dokážu zvládať aj stres spojený so sociálnou izoláciou, karanténou či inými obmedzeniami spojenými s pandémiou koronavírusu,“ povedala Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV ako reakciu na výsledky prieskumu.

„Rovnaké pozorovania prinášajú aj zahraničné výskumy, ktoré poukazujú na to, že mladší jedinci počas rôznych pandémií uvádzajú vyššiu úroveň stresu, depresie či úzkosti.“ Podľa prieskumu Americkej psychologickej asociácie sa situácia mladých ľudí čo sa týka stresu zhoršuje každoročne.

zdroj: Unsplash/RayChan

V porovnaní s inými národmi na tom však nie sme výrazne zle. Podľa Arnolda Kissa, ktorý je konzultant a tréner aj v oblasti stresu a práce s ním, sú Slováci a Slovensky v dobrej fyzickej kondícii, čo môže pomôcť. Pandémia však problém so stresom u mladých skutočne zhoršila – prišli o možnosť stretávať sa, športovať, vzdelávať sa s rovesníkmi.

Vo všeobecnosti sme stratili obrovské množstvo návykov, ktoré nám šetrili energiu. Museli sme radikálne zmeniť spôsob, ktorým sme dovtedy žili a sme stratili pôdu pod nohami z budúcnosti. „A naše mozgy majú väčšinou istotu veľmi, veľmi radi,“ hovorí Kiss. „Stratili sme pôdu pod nohami a znova ju hľadať si vyžaduje množstvo energie.“

Na človeku, ktorý je dlhodobo pod stresom, môžete zbadať isté znaky. Takíto ľudia sa môžu uzatvárať do seba, obmedzovať svoje sociálne kontakty.

Kde je hranica?

Nedá sa presne povedať, koľko stresu je tak akurát a kedy ho je priveľa. Podľa Baranovskej je potrebné sledovať signály svojho tela. „Hranica je u každého individuálna. Miera, akou zvládame stres, je do určitej miery daná geneticky. Prvými ukazovateľmi priveľkého stresového zaťaženia bývajú obavy, úzkosť, problémy so spánkom, zníženie imunity,“ vysvetľuje Baranovská. Treba sa preto sústrediť na seba, pozorovať sa a zistiť, kedy sme v strese a ako si vieme pomôcť.

Dôležitý je preto kvalitný time management. Dobre si rozvrhnúť čas, zaradiť do procesu dostatok prestávok a dosiahnuť tak čo najväčšiu efektívnosť by sa mali naučiť už študenti.

Rituály pomáhajú

Ako sa stresu zbaviť? Osvoj si rituály, ktoré ti môžu pomôcť. Fungovať môže aj krátka prestávka, kedy sa budeš sústrediť na seba. Napríklad sa prejdeš z izby do kuchyne, uvaríš si čaj a vypiješ si ho na balkóne. Zmeníš tak prostredie, sústredíš sa na inú vec ako je práca či skúška a máš priestor sám pre seba. Práve činnosti majú oveľa väčší účinok na odbúranie stresu ako samotný čaj.

Práve práca so sebou a úmyselná snaha pracovať so stresom je veľmi dôležitá. Tú nenahradia žiadne zázračné tabletky, ktoré bývajú promované ako zaručený liek.

V praxi však platí, že každý človek je individuálny a každému zaberie niečo iné. Niekomu pomáha joga, druhému beh, tretí si dopraje vaňu s penou a relaxuje.

Ako manažovať stres?

Arnold Kiss učí ľudí, ako pracovať so stresom. „To, že si zažívame stres, je prirodzené – čo by som však hodnotil negatívne je naša pripravenosť naň. Z mojej skúsenosti sme na tom so vzdelanosťou o tom, čo to vlastne stres je a ako sa mu brániť, na Slovensku biedne,“ povedal Kiss pre Startitup.sk.

Podľa neho sa však situácia zlepšuje. „Čím ďalej, tým viac posúvame správnym smerom – o tému je väčší a väčší záujem a pevne verím, že jedného dňa budeme k mentálnemu zdraviu a prevencii voči stresu/kompenzácii pristupovať tak, ako aj k fyzickému zdraviu. Chodiť na pravidelné prehliadky, nehádzať problémy za hlavu, ale venovať sa im/riešiť ich s odborníkmi a téme sa bude venovať aj na školách,“ povedal Kiss.

zdroj: Unsplash/Keenan Constance

Aj vyššia znalosť problematiky u ľudí môže istým spôsobom „pokriviť“ štatistiky a ukazovať istú dobu zhoršenie situácie.

So stresom je potrebné pracovať. Podľa Kissa by sme sa mali naučiť rozpoznať u seba stresovú reakciu. „Všetci máme drobné rozdiely v tom ako zažívame stres, hoci máme aj celkom univerzálne “pozostatky z minulosti” – fyziologické reakcie, z čias kedy naša stresová reakcia slúžila na to, aby nám naozaj zachránila život. Teraz nás môže vystresovať upozornenie, že sa nám o 15 sekúnd vybije mobil či informácia, že dostaneme zlé ohodnotenie v škole podobne ako by nás pred 100-tisíc rokmi vystresovalo objavenie jedovatého hada v našej jaskyni,“ vysvetľuje Kiss.

Sebareflexia je cesta

Podľa neho je najrozumnejšou cestou reflexia. „Keď prejde náš moment stresu či paniky, na chvíľu sa zastaviť a spýtať sa: Akú emóciu či pocit som práve teraz cítil/a? Čo ju spôsobilo? Čo si myslím o zdroji tej emócie (o tom “stresore”), že to vo mne vyvolalo takúto reakciu? Aká bola moja fyziologická reakcia?,“ odporúča Kiss. Ak podľa neho toto človek robí dostatočne často, ak si túto reflexiu ešte aj niekde zapisuje, je to dobrá cesta k rozoznávaniu stresu.

Ako sa vyrovnať s okamžitým návalom stresu? Cestou môže byť práca s dychom. Toto „cvičenie“ vychádza z našej minulosti. „Môžeme začať tým, že spomalíme dýchanie a sústreďujeme sa na výdych viac než na nádych. Náš mozog sa nás totiž v stresovej reakcii automaticky snaží prinútiť k tomu, aby sme prijímali viac kyslíka a pripravili sa na útok či útek,“ vysvetľuje.

Naše svaly a telo sa podľa neho tiež pripravujú na útok či útek – tuhnú nám niektoré svaly, aby nám ochránili kľúčové časti tela, napríklad miechu. Môžeme sa túto reakciu pokúsiť spracovať tak, že sa pokúsime to svalstvo uvoľniť, trocha sa prejsť a trocha sa ponaťahovať, či použiť jednu z mnohých relaxačných techník na stres ktoré si človek môže dohľadať.

Treba sa vedieť vyrovnať

Treba sa tiež pokúšať odviesť svoju pozornosť od zdroja stresu. Možnosťou sú krátke mindfulness intervencie, ale aj hudba ktorú máme radi, či len rozptýlenie našej pozornosti. Pomáha tiež socializácia – či už hlboké rozhovory s priateľmi, alebo aspoň pár slov o niečom zábavnom s kolegyňou.

„Niekomu možno pomôže malý “ťahák”. Fajčiari často hovoria, že im fajčenie pomáha proti stresu, ale často si možno ani neuvedomujú prečo to v skutočnosti je. Celkový proces totiž zahŕňa zmenu prostredia a vzdialenie sa od zdroja stresu a krátku prechádzku na vyhradené miesto (to je akoby ste ušli levovi + si trochu zacvičili), pohrávanie sa s malým predmetom v ruke (upokojujúce, tzv. fidgeting), zmenu dýchania (krátky nádych, dlhší výdych) a často aj socializáciu či odpútanie pozornosti (rozhovor/pozeranie vtipného videa či čítania článku na mobile). Ešte keby dotyční vedeli, že sa to dá aj bez škodlivých látok,“ komentuje s úsmevom Kiss.

zdroj: Unsplash/Zachary Kadolph

Pokiaľ je človek pod dlhodobým stresom, nemal by sa hanbiť vyhľadať odbornú pomoc. „Zbytočne trpieť nie je hrdinstvo. Ak si rozbijete hlavu, necháte si ju zašiť – ak si ublížite vnútorne, nie je hanba vyhľadať tiež pomoc,“ hovorí Kiss.

Problém by sme však nemali riešiť až vtedy, keď bude neskoro. „Rovnako ako si každý deň umývame zuby a pravidelne sa sprchujeme a umývame, tak by sme sa mali venovať aj očiste svojej mysle. Je škoda umývať si zuby až keď sú pokazené a je rovnako škoda venovať sa psychohygiene až keď už je neskoro,“ opisuje Kiss. Treba si preto nájsť koníčky, ktoré „dobíjajú baterky“, vytvoriť si rutiny, správne nastaviť time management. „A za taký malý zázračný “protijed” proti stresu je aj vďačnosť. Pravidelne si pripomínajte veci a ľudí za ktorých ste vďační a dajte im svoju vďačnosť aj najavo. Ani neviete, ako tým niekoho potešíte,“ hovorí Kiss.

Zdroje: Slovenská akadémia vied, Prieskum Americkej asociácie psychológov

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK