Fas­ci­nu­jú­ca his­tó­ria fir­my Goog­le na foto­gra­fiách

Marianna Mikešová / 10. októbra 2016 / Business

Niet pochýb o tom, že Goog­le je glo­bál­nou super­veľ­mo­cou. Nie­len, že je jeho vyhľa­dá­vač tou naj­nav­šte­vo­va­nej­šou web­strán­kou, ale jeho Goog­le Andro­id je naj­po­pu­lár­nej­ším ope­rač­ným sys­té­mom všet­kých čias. Pozri sa, ako sa spo­loč­nosť k tomu­to úspe­chu dopra­co­va­la.

Trho­vá cena mater­skej spo­loč­nos­ti je dnes 543.3 miliárd dolá­rov. No nebo­lo tomu tak vždy. Neuve­ri­teľ­nú his­tó­riu Goog­le zobra­zu­jú foto­gra­fie od jej začiat­kov na uni­ver­zi­te v Stan­for­de až po ozná­me­nie, že z Goog­le sa stá­va spo­loč­nosť Alp­ha­bet.

Všet­ko sa zača­lo v roku 1996, keď dva­ja uni­ver­zit­ní štu­den­ti Ser­gey Brin a Lar­ry Page dosta­li nápad na revo­luč­ný vyhľa­dá­vač s náz­vom Back­Rub, kto­rý pou­ží­va tech­no­ló­giu Page­Rank. Tá pod­ľa algo­rit­mu zora­ďo­va­la web­strán­ky pod­ľa počtu strá­nok, kto­ré na lin­ka­mi odka­zu­jú. 

google-3

Prvou kan­ce­lá­ri­ou tých­to odhod­la­ných štu­den­tov bola ich inter­nát­na izba. Pôvod­né meno pre vyhľa­dá­vač Back­Rub nevy­dr­žal dlho a nahra­dil ho názov Googol, kto­rý zná­zor­ňu­je čís­lo 1 a stov­ku núl za ním. Pre svoj vyhľa­dá­vač napo­kon zvo­li­li prí­ťaž­li­vej­šie meno Goog­le.

google-1

Úpl­ne prvý Goog­le ser­ver vytvo­ri­li z kociek lega a umiest­ni­li v inter­nát­nej izbe na Stan­for­de. Web najprv síd­lil na adre­se google.stanford.edu, domé­na Google.com bola zare­gis­tro­va­ná až 15. sep­tem­bra 1997.

google-4

Napo­kon v Stan­for­de zis­ti­li, že Goog­le čer­pá prí­liš veľa dáto­vé­ho obje­mu fakul­ty a chlap­cov vyho­di­li. Page a Brin pre­sťa­ho­va­li vzni­ka­jú­cu spo­loč­nosť do gará­že Susan Woj­cic­ki, kto­rá sa neskôr sta­la zamest­nan­ky­ňou Goog­le a CEO spo­loč­nos­ti You­Tu­be.

google-5

Pri­bliž­ne v rov­na­kom čase zís­ka­li Brin a Page kľú­čo­vú inves­tí­ciu 100.000 dolá­rov od zakla­da­te­ľa fir­my Sun Mic­ro­sys­tems, Andy­ho Bech­tols­he­i­ma. S tým­to spon­zor­stvom sa Goog­le 4. sep­tem­bra 1998 ofi­ciál­ne zabý­val vo svo­jej gará­žo­vej cen­trá­le.

google-6

Prvá home­pa­ge Goog­lu nevy­ze­ra­la váb­ne. Ani Page, ani Brin totiž nema­li prí­liš veľa skú­se­nos­tí s prog­ra­mo­va­cím jazy­kom HTML , no roz­hod­li sa zame­rať svo­je úsi­lie na dôle­ži­tej­šie algo­rit­my.

google-7

V roku 1999 Goog­le tak­mer kúpi­la spo­loč­nosť Exci­te, kto­rá vte­dy stá­la za vedú­cim vyhľa­dá­va­čom. CEO fir­my Geor­ge Bell neskôr pove­dal, že chcel Goog­le kúpiť za 750.000 dolá­rov v hoto­vos­ti. Dote­raz nie je úpl­ne jas­né, pre­čo z doho­dy ziš­lo, no isté je, že Goog­le vo svo­jej ces­te pokra­čo­val sám.

google-8

Page a Brin sa koneč­ne roz­hod­li roz­be­hnúť svoj biz­nis a v mar­ci 1999 sa s fir­mou pre­sťa­ho­va­li do svo­jej prvej sku­toč­nej kan­ce­lá­rie na uli­ci Uni­ver­si­ty Ave­nue 165 v Palo Alto. Ide o rov­na­kú budo­vu, v kto­rej síd­li­li fir­my ako Pay­Pal a Logi­tech.

google-9

Krát­ko na to Goog­le zvý­šil svoj kapi­tál v podo­be 25-mili­ó­no­vej inves­tí­cie od firiem Kle­i­ner Per­kins Cau­field and Byers a Sequ­oia Capi­tal.

google-10

V roku 2000 Goog­le debu­to­val so svo­jím pro­duk­tom AdWords, kto­rý umož­ňo­val spo­loč­nos­tiam kupo­vať si rekla­my súvi­sia­ce s ich pro­duk­ta­mi. V tom čase už popu­la­ri­ta vyhľa­dá­va­ča Goog­le rástla, tak­že fir­ma mala stá­ly zdroj príj­mov.

google-11

Hviez­da Goog­le bola defi­ni­tív­ne na vzo­stu­pe a Brin s Page­om sa stá­va­li roc­ko­vý­mi hviez­da­mi tech komu­ni­ty. Uspe­li totiž tam, kde ostat­ní zly­ha­li.

google-12

Pri­bliž­ne v čase, keď Goog­le začal zará­bať, si osvo­jil zná­mu firem­nú filo­zo­fiu. Jej hlav­nou myš­lien­kou je, zará­bať penia­ze aj bez pácha­nia zla a upred­nost­ne­nie dob­ra. Dokon­ca aj za cenu zriek­nu­tia sa rých­le­ho zis­ku.

google-13

Na nalie­ha­nie inves­to­ra z fir­my Sequ­oia pri­vied­li Brin a Page v roku 2001 do spo­loč­nos­ti Eri­ca Sch­mid­ta, ako prvé­ho CEO. Cie­ľom bolo, aby sa oni moh­li sústre­diť na zlep­šo­va­nie tech­no­ló­gie Goog­le.

google-14

Goog­le team sa veľ­mi rých­lo zväč­šo­val a v roku 2003 už kan­ce­lá­rie v Palo Alto pre­rás­tol. Vte­dy vzni­kol dnes pre­slá­ve­ný Goog­lep­lex, kto­rý si pre­na­ja­li od tech­no­lo­gic­ké­ho gigan­ta Sili­con Grap­hics Inter­na­ti­onal. Do roku 2006 bol Goog­le schop­ný Goog­lep­lex odkú­piť.

google-15

Goog­lep­lex sa čosko­ro stal sym­bo­lom úspe­chu v Sili­con Val­ley. Goog­le pra­co­val tvrdo, aby z kom­ple­xu vytvo­ril úžas­ný a inšpi­ra­tív­ny pries­tor. Ori­gi­nál­ny kom­plex je zná­my tým, že má šmyk­ľav­ku, kto­rá spá­ja prvé dve poscho­dia.

google-16

Tej­to spo­loč­nos­ti môže­me pri­pí­sať mno­ho prvens­tiev. Jed­ným z nich je, že ako prvá zača­la ponú­kať svo­jím zamest­nan­com jed­lo zadar­mo. Zná­ma jedá­leň v Goog­li sa sta­la legen­dou.

google-17

V pries­to­roch kom­ple­xu náj­deš aj obrov­skú sochu dino­sau­ra, pokry­tú ružo­vý­mi pla­me­niak­mi. Medzi zamest­nan­ca­mi kolu­je povesť, že toto die­lo im má pri­po­mí­nať, aby nevy­hy­nu­li tak ako dino­sau­ry.

google-18

Dňa 19. augus­ta 2004 mala akcia Goog­le hod­no­tu na akci­ovom trhu 85 dolá­rov. V súčas­nos­ti je to viac než 800 dolá­rov.

google-19

Prvé­ho aprí­la 2004 spo­loč­nosť pred­sta­vi­la beta ver­ziu e-mai­lo­vej služ­by Gmail. Pre­to­že to bolo v Deň bláz­nov, všet­ci si mys­le­li, že ide o vtip. Krát­ko na to Goog­le expan­do­val v ponu­ke svo­jich slu­žieb a pred­sta­vil Goog­le Docs či Goog­le Maps, kto­ré dnes pou­ží­va­me den­ne.

google-20

V roku 2005 spo­loč­nosť odkú­pi­la malič­ký star­tup, kto­rý vyrá­bal ope­rač­né sys­té­my pre digi­tál­ne foto­apa­rá­ty. Volal sa Andro­id.

google-21

O rok neskôr Goog­le odkú­pil aj spo­loč­nosť You­Tu­be, úpl­ne nový por­tál pre zdie­ľa­nie videí. Stál ho 1,65 miliar­dy dolá­rov.

google-22

Spo­loč­nosť rástla a rástla. V roku 2006 otvo­ri­la prvé vlast­né data cen­trum v mes­te The Dal­les v Ore­go­ne.

google-23

V tom­to bode bol už Goog­le tak popu­lár­ny, že výraz “goog­ling” sa stal rele­vant­nou náh­ra­dou za slo­vo vyhľa­dá­va­nie. V roku 2006 bolo pre­to slo­vo “goog­le” zara­de­né do slov­ní­ka Meriam Web­ster Dic­ti­ona­ry.

google-25

O dva roky neskôr ovlá­dol trh HTC Dre­am, prvý dostup­ný smart­fón s ope­rač­ným sys­té­mom Andro­id. Dnes je Andro­id naj­po­pu­lár­nej­ším ope­rač­ným sys­té­mom na sve­te.

google-24

V tom istom roku spo­loč­nosť pred­sta­vi­la webo­vý pre­hlia­dač Goog­le Chro­me. Goog­le sa totiž chcel uis­tiť, že pou­ží­va­teľ zosta­ne na kaž­dom svo­jom zaria­de­ní ver­ný pro­duk­tom Goog­le.

google-26

V roku 2011 Sch­midt odstú­pil z pozí­cie CEO a nahra­dil ho Lar­ry Page. Sch­midt však vo fir­me zotrval ako výkon­ný pred­se­da.

google-27

Čosko­ro sa Goog­le zame­ral aj na ino­vá­cie z úpl­ne iné­ho súd­ka. V roku 2010 ozná­mil, že pra­cu­je na aute, kto­ré k ria­de­niu nepot­re­bu­je šofé­ra.

google-28

V roku 2012 fir­ma pred­sta­vi­la Goog­le Glass, počí­tač v podo­be oku­lia­rov, kto­ré pre­mie­ta­jú dáta na zor­né pole nosi­te­ľa.

google-29

Nedáv­no Goog­le šoko­val tým, že úpl­ne pre­ko­pal svo­ju firem­nú štruk­tú­ru. Fir­mu teraz vlast­ní mater­ská spo­loč­nosť Alp­ha­bet a Lar­ry Page je jej CEO.

google-30

Nie­kdaj­ší líder Goog­le Chro­me Sun­dar Pichai dnes sto­jí na čele spo­loč­nos­ti Goog­le, kto­rá je kľú­čo­vým biz­ni­som novo­vznik­nu­tej spo­loč­nos­ti Alp­ha­bet. Pod vede­ním súčas­né­ho ria­di­te­ľa už Goog­le robí pokro­ky v oblas­ti ume­lej inte­li­gen­cie. Kto vie, čo ďal­šie v budúc­nos­ti Goog­le pri­ne­sie.

google-31

zdroj člán­ku a fotiek: businessinsider.com, zdroj titul­nej fot­ky: businesspundit.com

Pridať komentár (0)