Pôst si aj dnes ešte stále mnoho ľudí spája iba s náboženstvom. Dobrovoľné odriekanie jedla by sme totiž mohli nájsť v skoro každom vierovyznaní. Vedel si však, že takáto očista môže byť prospešná aj pre tvoje zdravie a nemusí mať nič spoločné s vierou?

Nie koľko, ale kedy budeš jesť

Intermediate fasting, čiže prerušovaný pôst alebo hladovka, patrí v súčasnosti medzi  jednu z najobľúbenejších metód chudnutia. Zo skúseností s inými diétami môžeme povedať, že väčšina z nich sa zameriava na to, koľko a aké jedlo počas dňa človek príjme. Pri prerušovanej hladovke však na potraviny netreba hľadieť skoro vôbec. Tento postup totiž nesleduje kalórie, ale čas.

Funguje na princípe spaľovania tukov zo zásob. Ak totiž človek počas dňa prijíma viac kalórií, ako dokáže spáliť, zvyšné sa uložia do tukových zásob. Tie telo začne čerpať, až keď sa dostáva do fázy pôstu, čiže ak strávilo všetko prijaté jedlo.

zdroj: Unsplash/Thought Catalog

Keďže veľa ľudí je konštantne počas celého dňa, napríklad od ôsmej hodiny ráno do ôsmej večer, telo sa k čerpaniu zo zásob dostane až počas spánku. Ak sa tiež najeme tesne pred spaním, telo bude mať najskôr prácu s trávením už prijatej potravy a k tukovej zásobe sa dostane iba na pár hodín, ak vôbec.

Preto je metóda prerušovaného pôstu vhodná najmä pre ľudí, ktorí sa nechcú obmedzovať v tom, aké jedlo či porcie zjedia. Dôležité si je ustrážiť iba čas.

Mnohí, ktorí túto metódu praktizujú, ju vrelo odporúčajú. Postupne sa tak z nej stal novodobý trend v chudnutí. Vďaka pôstu by človek nemal iba zhodiť kilá navyše, ale dokonca predísť cukrovke a získať viac energie. Treba však povedať, že ako mnoho iných diét, ani táto nie je pre každého.

Aj keď pôst praktizovali naši predkovia už mnoho rokov pred nami, v dnešnom tisícročí ho spopularizoval pravdepodobne až Michael Mosley, keď na BBC odvysielal dokument Jedz, hladuj a ži dlhšie.

Novinár a lekár si dal za cieľ, že chce žiť zdravšie a zároveň schudnúť. Zároveň však v svojom živote chcel vykonať čo najmenej zmien. Rozhodol sa teda praktizovať pôst s označením 5:2. To v praktickom prevedení znamenalo, že Mosley jedol päť dní normálne a dva dni hladoval, respektíve prijal maximálne 600 kcal za deň.

Po piatich týždňoch krvné testy ukázali, že sa mu zlepšila hodnota cholesterolu a glukózy v krvi. Z toho vyvodil záver, že ak bude v pôste pokračovať, výrazne to zníži riziko vzniku chorôb akými sú rakovina a cukrovka.

Sám Mosley však tiež varuje, že človek by mal hladovku prekonzultovať aj so svojím lekárom, keďže napríklad pre tehotné ženy alebo diabetikov by mohla byť zdravie ohrozujúca. 

Začínať by sa malo pomaly

Dnes je populárnych viacero metód, ako prerušovanú hladovku praktizovať. 

Medzi najobľúbenejšiu, a zároveň najmenej bolestivú, patrí metóda 16:8. Spočíva v tom, že človek si prísne sleduje čas, kedy bude jesť . Tento plán potom dodržiava každý deň. Počas 24 hodín si teda stačí vybrať iba 8 hodín, kedy budeš prijímať kalórie. Zvyšných 16 hodín potom budeš držať pôst. Inak povedané, vyberieš si, či sa vzdáš raňajok alebo večere. Prevažne sa ale odporúča vynechať práve raňajky.

zdroj: Wikimedia/Signimu & Google & Penubag

Avšak, aj v čase, kedy je dovolené jesť, by človek nemal konzumovať nezdravé jedlá. V tomto prípade by bol pôst zbytočný.

Ďalšia obľúbená je už spomínaná metóda 5:2. Počas týždňa si treba vybrať dva dni, kedy prijaté kalórie obmedzíš na minimum, čiže 500 až 600 kcal za deň. Zvyšné dni môžeš jesť ako zvyčajne. Nevýhodou tejto metódy je, že ako pri jedinej si musíš dávať naozaj pozor, koľko toho zješ a počítať si tak príjem.

Pokročilejší môžu nejesť aj celý deň

To však nemusíš robiť pri metóde eat-stop-eat. Rovnako ako pri predchádzajúcej si totiž vyberieš dva dni v týždni, kedy chceš mať pôst. Avšak tentokrát úplný. Počas 24 hodín tak neprijmeš vôbec žiadne kalórie.

Túto metódu spopularizoval fitness expert Brad Pilon. Spočíva v tom, že človek sa naje naposledy na večeru a ďalšie jedlo príjme až počas večere na ďalší deň. Ak si sa teda rozhodol, že postiť sa budeš v stredu, tvoje posledné jedlo bude v utorok večer. Nasledujúci deň vynecháš raňajky aj obed. Naješ sa opäť až v stredu večer.

Táto metóda môže byť pre mnohých ľudí drastická, a preto sa vo všeobecnosti neodporúča ľuďom, ktorí s pôstom ešte skúsenosť nemajú.

Ešte väčší extrém však predstavuje metóda jedenia každý druhý deň. Prakticky tak budeš jeden deň jesť a na druhý sa postiť. Niektoré verzie ale dovoľujú, aby človek počas dňa prijal aspoň minimum kalórií.

Tento spôsob je obľúbený napríklad u ľudí, ktorí majú problém s prejedaním, a keď raz začnú jesť, nedokážu sa zastaviť. Namiesto obmedzenia porcií si tak radšej volia možnosť jesť iba každý druhý deň.

Posledný typ hladovania, metóda bojovníka, spočíva v tom, že počas dňa zješ iba jedno poriadne sýte jedlo. Okrem toho by si nemal prijímať nič, alebo len nízkokalorické alebo veľmi malé porcie. Napríklad kúsok zeleniny alebo ovocia. Spopularizoval ju fitness expert Ori Hofmekler a istú dobu sa tešila veľkej obľube.

Počas pôstu by si však nemal zabúdať na pravidelný pitný režim. Dovolené je tiež piť nesladenú kávu a čaj.

Ženy by mali byť opatrné

Praktizovanie hladovky sľubuje veľa benefitov nielen v oblasti chudnutia, ale aj zdravia. Prerušovaný pôst by dokonca mal pomôcť k oprave buniek,  znížiť hladinu inzulínu v krvi, zvýšiť hladinu rastového hormónu či dokonca predchádzať rakovine. Znížiť by tiež mal stres, zápalové procesy v tele a zlepšiť funkciu mozgu. 

Mnoho expertov však varuje, že prerušovaná hladovka nie je pre každého. Okrem už spomínaných rizikových skupín by si mali dávať pozor ženy celkovo. Existujú totiž prípady, keď u žien, ktoré sa postili, prišlo k pozastaveniu či strate menštruačného cyklu.

Tieto tvrdenia však zatiaľ nie sú podložné žiadnou štúdiou vykonanou na ľuďoch. Obdobný experiment bol ale vykonaný na samiciach potkanov. Hladovka u nich spôsobila, že boli vychudnuté, bez cyklu a neplodné. 

Ženy, ktoré sa pokúšajú otehotnieť, majú problémy s plodnosťou alebo už sú tehotné či dojčia, by nad pôstom ani nemali rozmýšľať. To platí aj pre ľudí, ktorí majú cukrovku, nízky krvný tlak, podváhu alebo v minulosti  bojovali s poruchou príjmu potravy.

Prerušovaná hladovka tiež nemusí mať o nič lepšie výsledky ako hocijaká iná diéta. Hovorí o tom napríklad štúdia z Nemecka. Vedci skúmali 150 obéznych ľudí, pričom ich rozdelili na tri skupiny a každej naordinovali inú diétu.

Výsledok bol ten, že prerušovaná hladovka mala rovnaké výsledky ohľadom straty váhy ako iné diéty. Preto netreba brať „intermediate fasting“ ako žiadny instantný zázrak, ale skôr ako alternatívu k už existujúcim diétam.