Futu­ris­tic­ké vozid­lá, kto­ré dra­ma­tic­ky zme­nia spô­sob, akým sa pre­pra­vu­je­me

Martina Ditrichová / 30. augusta 2016 / Tech a inovácie

Chce to len čas. A ces­to­va­nie dosta­ne úpl­ne iné roz­me­ry.

V oblas­ti dopra­vy sa dostá­va­me do futu­ris­tic­kej éry. Met­ro bude čosko­ro zasta­ra­lá racho­ti­na. Spo­loč­nos­ti v súčas­nos­ti inves­tu­jú do nových spô­so­bov pre­pra­vy nema­lé čias­t­ky. A niet sa čomu čudo­vať… priš­li sme do štá­dia, kedy je nut­né vymys­lieť to celé inak, efek­tív­nej­šie. Naj­mä za posled­né roky.

Nové typy vozi­diel prá­ve inten­zív­ne tes­tu­jú a zdo­ko­na­ľu­jú. V najb­liž­šej deká­de sa prav­de­po­dob­ne mno­hé obja­via aj na komerč­nom trhu a dra­ma­tic­ky zme­nia spô­sob, akým ces­tu­je­me ale­bo pre­pra­vu­je­me tovar. A to nie len po zemi a na Zemi.

Auto­nóm­ne autá

Auto­nóm­ne autá sa rých­lo stá­va­jú rea­li­tou. Auto­nóm­ne zna­me­ná, že sú schop­né pre­brať väč­ši­nu, ak nie všet­ky povin­nos­ti vodi­ča. Naj­väč­ší výrob­co­via auto­mo­bi­lov si kla­dú za cieľ, mať aspoň čias­toč­ne auto­nóm­ne vozid­lo v ponu­ke do roku 2020. Plne auto­nóm­ne vozid­lá môže­me oča­ká­vať v prie­be­hu jed­nej deká­dy. V takom vozid­le sa už vodič naozaj len vezie ako pasa­žier. Kto­vie, či na to bude potreb­ný vôbec vodičs­ký pre­ukaz. :)

Volvo-self-driving-car-706x369

Foto: assets.inhabitat.com

Oča­ká­va sa, že tie­to autá pri­ne­sú obrov­ské výho­dy, hlav­ne čo sa týka bez­peč­nos­ti. V Eno Cen­tre for Tran­s­por­ta­ti­on vypo­čí­ta­li, že ak bude na ame­ric­kých ces­tách pri­bliž­ne 90% áut auto­nóm­nych, počet nehôd kles­ne zo 6 mili­ó­nov roč­ne na 1.3 mili­ó­na a počet smr­teľ­ných nehôd z 33000 na 11300.

Okrem bez­peč­nos­ti, dajú bez­pi­lot­né autá ľuďo­maj viac voľ­né­ho času, kto­rý bež­ne strá­via za volan­tom. Tak­tiež zni­žu­jú emi­sie uhlí­ka a umož­nia „šofé­ro­vat“ aj ľuďom, kto­rí by za bež­ných okol­nos­tí nemoh­li. Naprí­klad dôchod­co­via budú mobil­nej­ší.

V súvis­los­ti s tým­to typom vozi­diel sa rie­ši aj ďal­šia dôle­ži­tá otáz­ka — morál­na dile­ma. Neho­da a ako sa auto zacho­vá v oka­mi­hu pred ňou. Vodič v tom momen­te zväč­ša nemá čas vyhod­no­co­vať situ­áciu a zacho­vá sa skrát­ka pod­ve­do­me. Počí­tač v auto­nóm­nom vozid­le si ale ten čas náj­de a vopred musí byť naprog­ra­mo­va­né, ako sa zacho­vá. Táto otáz­ka stá­le nie je jed­no­znač­ne dorie­še­ná.

Lie­ta­jú­ce autá

Lie­ta­jú­ce autá ťa hra­vo dosta­nú z doprav­nej záp­chy. Veď kto si už naj­me­nej mili­ón­krát v ran­nej špič­ke neže­lal, ju skrát­ka pre­le­tieť. Tam hore je toľ­ko mies­ta. Zdá sa, že to neos­ta­ne iba pri ran­ných snoch vodi­čov. Inves­to­ri veria tej­to myš­lien­ke natoľ­ko, že do vývo­ja vrá­ža­jú miliar­dy dolá­rov. V júni Blo­om­berg avi­zo­val, že spo­lu­za­kla­da­teľ Goog­le Lar­ry Page inves­to­val 100 mili­ó­nov dolá­rov do star­tu­pu Zee.Aero, kto­rý sa venu­je tech­no­ló­gii lie­ta­jú­cich áut. Inves­to­val tak­tiež do ďal­šie­ho star­tu­pu Kit­ty Hawk, kto­rý má podob­né zame­ra­nie.

130509142450-flying-car-tfx-terrafugia-story-top

Foto: cnn.com

Ter­ra­fu­gia, ďal­ší star­tup, venu­jú­ci sa lie­ta­jú­cim autám, pil­ne pra­cu­je na novom mode­li TF-X, kto­rý by mal byť dostup­ný už v roku 2025, čo vôbec nie je tak ďale­ko. Bude schop­ný vzliet­nuť a pri­stáť auto­nóm­ne. Toto otvo­rí úpl­ne nové mož­nos­ti v dopra­ve. Samoz­rej­me, bude nut­ná aj regu­lá­cia, lebo keď si reál­ne pred­sta­ví­me, že by si kaž­dý len tak lie­tal, kolí­ziám by sme sa časom nevyh­li ani vo vzdu­chu.

Na Slo­ven­sku máme tak­tiež jeden veľ­mi úspeš­ný pro­jekt: Aero­mo­bil. Aero­mo­bil stvo­ril dizaj­nér Šte­fan Kle­in spo­lu s CEO spo­loč­nos­ti Jura­jom Vacu­lí­kom. Ak si z Nit­ry a oko­lia, mož­no si ho mal mož­nosť vidieť pole­to­vať po oblo­he aj na vlast­né oči, lebo ho v tej­to loka­li­te den­no­den­ne tes­tu­jú. Pro­jekt Aero­mo­bil pre­slá­vil Slo­ven­sko aj v zahra­ni­čí, lebo ihneď vzbu­dil záu­jem médií ako CNN, BBC či New York Jour­nal. Slo­ven­sko sa ním pýši aj vrám­ci expo­ná­tov, kto­rý­mi v Bru­se­li pre­zen­tu­je svo­je pred­sed­níc­tvo v Rade Európ­skej Únie. Záu­jem o lie­ta­jú­ce auto evi­du­je fir­ma z celé­ho sve­ta. „Veľ­mi zau­jí­ma­vý bude ame­ric­ký trh, netre­ba však pod­ce­ňo­vať ani Čínu, je to dôle­ži­tý trh. Aero­Mo­bil je ide­ál­ny pre kaž­dú kra­ji­nu, kto­rá má prob­lém s infra­štruk­tú­rou a má potre­bu dopra­vo­vať sa na veľ­ké vzdia­le­nos­ti,“ tvr­dí Kle­in. Pod­ľa posled­ných infor­má­cií by sa mal dostať na trh v prie­be­hu dvoch rokov a nemal by byť prob­lém ani s integ­rá­ci­ou na ces­ty. Cena sa bude pohy­bo­vať zhru­ba v hla­di­ne luxus­né­ho špor­to­vé­ho auta.

aeromobil

Foto: aeromobil.com

Bez­pi­lot­né dro­ny s pasa­žier­mi

V janu­ári toh­to roku čín­ska spo­loč­nosť EHang, zaobe­ra­jú­ca sa výro­bou dro­nov, pred­sta­vi­la elek­tric­ký auto­nóm­ny dron, kto­rý je schop­ný pre­viezť jed­né­ho ces­tu­jú­ce­ho. Toto lie­ta­jú­ce vozid­lo sa volá Ehang 184 a je vyso­ké cca 5 stôp, váži iba 200kg a doká­že odviezť zhru­ba polo­vi­cu svo­jej vlast­nej váhy. Dron doká­že s pasa­žie­rom ísť rých­los­ťou 100km/h v maxi­mál­nej výš­ke 11 000 stôp.

autonomous-passenger-drones-could-make-your-commute-a-breeze

Foto: EHang.com

Navá­dza­nie je jed­no­du­ché. Aby sa člo­vek dostal z bodu A do bodu B, sta­čí si zvo­liť loka­li­tu vo svo­jej apli­ká­cii na smart­fó­ne a dron už spra­ví zvy­šok robo­ty. Ehang sa chys­tá čosko­ro tes­to­vať svo­je vzduš­né vozid­lo v Neva­de. Mož­no od ces­to­va­nia vo svo­jom osob­nom auto­nóm­nom dro­ne nie sme tak ďale­ko, ako by sa moh­lo zdať.

Elek­tro­mo­bi­ly sú IN!

Elek­tric­ké autá sú už rea­li­tou a aj u nás na Slo­ven­sku sa pre ne nachá­dza via­ce­ro dobí­ja­cích sta­níc. Vo sve­te sa stá­va­jú doslo­va mains­tre­a­mo­vou a mód­nou zále­ži­tos­ťou. Stá­le však je čo vylep­šo­vať. Naj­väč­šie auto­mo­bil­ky sa pred­bie­ha­jú, kto­rá prí­de s naj­lep­ším plne elek­tric­kým autom.

Toto je veľ­ký krok vpred, lebo nie­len, že roz­mach elek­tro­mo­bi­lov zre­du­ku­je kar­bó­no­vé emi­sie, ale aj vyvi­nie inten­zív­nej­ší tlak na ener­ge­tic­ké spo­loč­nos­ti, aby viac inves­to­va­li do obno­vi­teľ­ných zdro­jov ener­gie, aby pokry­li nový dopyt.

0,,17704458_303,00

Foto: dw.com

Je zau­jí­ma­vé, že prvý elek­tro­mo­bil sa obja­vil dokon­ca 50 rokov pred spa­ľo­va­cím moto­rom. Bohu­žiaľ, ale Hen­ry Ford so svo­jim mode­lom „T“ abso­lút­ne pocho­val svo­ju elek­tric­kú kon­ku­ren­ciu cenou a lep­ším dojaz­dom. Momen­tál­ne elek­tro­mo­bi­lo­vý prie­my­sel vedie Elon Musk so spo­loč­nos­ťou Tes­la.

Všet­ko na elek­tri­nu, aj lie­tad­lá

Rea­li­tou sa poma­ly, ale iste stá­va­jú aj elek­tric­ké lie­tad­lá, kto­ré ešte výraz­nej­šie pomô­žu redu­ko­vať kar­bó­no­vé emi­sie a hluk. NASA a naj­väč­ší výrob­co­via lie­ta­diel na tom už inten­zív­ne pra­cu­jú. V júni NASA vyhlá­si­la, že vyví­ja futu­ris­tic­ké plne elek­tric­ké lie­tad­lo X-pla­ne série, nazý­va­né X-57.

Lie­tad­lo na bater­ky bude mať 14 elek­tric­kých moto­rov a nano­vo navr­hnu­té kríd­la. Pod­ľa Wall Stre­et Jour­nal, X-57 by mala byť pri­pra­ve­ná vzliet­nuť v budú­com roku a pre komerč­né lety pri­pra­ve­ná oko­lo roku 2035.

electric-planes-will-help-reduce-carbon-emissions-and-noise-pollution

Foto: nasa.gov

SkyT­ran ako zo sci fi

Jed­no­ko­ľa­jo­vé sys­té­my ako SkyT­ran by moh­li veľ­mi uži­toč­né, čo sa týka mest­skej dopra­vy. Hlav­ne ľudia pra­cu­jú­ci vo veľ­kých mes­tách si už život bez zápch neve­dia ani pred­sta­viť. Ten­to zázrak jaz­dia­ci 20 stôp nad zemou, rých­los­ťou tak­mer 250km/hod by bol jed­no­znač­ne rie­še­ním. Dokon­ca ešte aj s výhľa­dom, kto­ré si v met­re vychut­nať nemô­že­me a na Slo­ven­sku už vôbec nie.

SkyT­ran high-tech sys­tém je dokon­ca schop­ný uče­nia, čiže v prí­pa­de potre­by, je pri­pra­ve­ný okam­ži­te zvý­šiť počet buniek v kon­krét­nych sta­ni­ciach. Pou­ži­tie by bolo nasle­dov­né: náj­deš najb­liž­šiu sta­ni­cu SkyT­ran, do SkyT­ran app­ky zadáš svoj cieľ a tá ti jed­no­du­cho pri­ra­dí bun­ku, do kto­rej nasad­neš a hľa si tam!

SkyTran_Seattle2

Foto: en.wikipedia.org

CEO spo­loč­nos­ti Jer­ry San­ders pre Tech Insi­der ozná­mil, že bun­ky a sta­ni­ce sú dosta­toč­ne malé, aby moh­li byť kde­koľ­vek, aj tre­bárs na letis­kách či dokon­ca v budo­vách. SkyT­ran ohlá­sil, že v máji 2020 bude posta­ve­ný prvý taký­to sys­tém v Nigé­rii.

Samo­ria­dia­ca kyvad­lo­vá dopra­va pri­vo­la­ná smart­fó­nom

Namies­to toho, aby si čakal na auto­bus či elek­trič­ku, ale­bo snaž­ne zhá­ňal taxi… Táto kyvad­lov­ka by neus­tá­le bráz­di­la mes­tom, bez una­ve­né­ho več­ne naštva­né­ho vodi­ča a priš­la by na zavo­la­nie cez apli­ká­ciu v tvo­jom smart­fó­ne na vopred sta­no­ve­nú zastáv­ku. Tie­to dru­hy bez­pi­lot­ných kyvad­lo­viek sú už v súčast­nos­ti tes­to­va­né vo via­ce­rých mes­tách s kla­sic­kou pre­máv­kou. Fran­cúz­ska spo­loč­nosť Easy­Mi­le je za vývo­jom množ­stva takých­to auto­nóm­nych mini­bu­sov, kto­ré sa tes­tu­jú v európ­skych mes­tách. Star­tup Local Motors vytvo­ril kyvad­lov­ku menom Olli, tá je tes­to­va­ná toto leto vo Was­hing­to­ne DC.

self-driving-shuttles-could-change-public-transportation

Foto: ibm.com

Polo­au­to­nóm­ne auto­bu­sy na dlh­šie vzdia­le­nos­ti

Keď­že všet­ci radi ces­tu­je­me, pra­cov­ný trh sa sústre­ďu­je vo väč­ších mes­tách, radi si cho­dí­me oddých­nuť mimo miest, pozrieť za rodi­nou a komu sa chce ešte aj šofé­ro­vať? Naprí­klad Mer­ce­des-Benz v júli ohlá­sil svoj prvý polo­au­to­nóm­ny auto­bus Futu­re Bus. Doká­že roz­poz­nať sema­fó­ry, ria­de­né tune­ly, chod­cov a cyk­lis­tov, tak­že doká­že ria­diť sám seba v urči­tých situ­áciách. Mer­ce­des tiež tvr­dí, že je aj úspor­nej­ší, čo sa spot­re­by týka, ako bež­ný mest­ský auto­bus. Momen­tál­ne má maxi­mál­nu rých­losť iba 70km/hod a je naprog­ra­mo­va­ný tak, aby vedel cho­diť len v pru­hoch urče­ných pre auto­bu­sy, čiže u nás nere­ál­ne. Avšak tech­no­ló­gia stá­le postu­pu­je, ďal­ší model pri­ne­sie omno­ho viac vodičs­kých vlast­nos­tí.

feeduploaded-3fd01044344741c6d26143454334ecdd

Foto: deutschland.de

Hyper­lo­op sys­té­my na pre­sun medzi hlav­ný­mi mes­ta­mi

hyperloop-2--620x349

Foto: abc.es

Pre­to­že je Hyper­lo­op navr­hnu­tý pre kon­tro­lo­va­né pro­stre­die a je plne auto­nóm­ny, nikdy nebu­de meš­kať kvô­li poča­siu ale­bo chy­by ope­rá­to­ra. Navy­še sa vša­de dosta­ne­te prak­tic­ky lusk­nu­tím prs­ta. Hyper­lo­op kabí­na je schop­ná sa pohy­bo­vať až rých­los­ťou 800km/hod. Dokon­ca fir­my, kto­ré ho vyví­ja­jú, dba­jú na to, aby ostal ceno­vo dostup­ný širo­kým masám. „Kaž­dým typom Hyper­lo­opu sa bude dať ces­to­vať za extrém­ne níz­ku cenu,“ ozná­mil Bro­gan Bam­Bro­gan, býva­lý tech­nic­ký ria­di­teľ Hyper­lo­opu 1. „Všet­ko hod­not­né na Hyper­lo­ope by nestá­lo za to, keby boli ces­tov­né nákla­dy veľ­mi vyso­ké. Naším záme­rom je nasa­diť Hyper­lo­op lac­no v porov­na­ní s iný­mi for­ma­mi dopra­vy, tak­že s dob­rou cenou prí­de ešte mimo­riad­ne vyso­ká rých­losť, bez­peč­nosť a ener­ge­tic­ká efek­tív­nosť,“ dodá­va. Znie to priam neuve­ri­teľ­ne uto­pic­ky. Snáď čosko­ro uvi­dí­me, aké to bude v reáli.

hyperloop_tube.0

Foto: theverge.com

Opa­ko­va­ne pou­ži­teľ­né rake­ty. Hor sa do ves­mí­ru a nas­päť. A zas

Také­to rake­ty sú kľú­čom k tomu, aby sa lety do ves­mí­ru sta­li prí­stup­nej­ší­mi. Mož­no aj pre šir­šiu verej­nosť. Keď­že rake­ta môže byť zno­vu pou­ži­teľ­ná, nákla­dy sa výraz­ne zní­žia. Spo­loč­nos­ti Spa­ceX a Blue Ori­gin na túto tech­no­ló­giu vyna­kla­da­jú veľ­ké úsi­lie. Ama­zon CEO Jeff Bez­os, kto­rý zalo­žil Blue Ori­gin sa nechal počuť, že pred­ví­da „mili­ó­ny ľudí žijú­cich a pra­cu­jú­cich vo ves­mí­re“.

Spa­ceX Elo­na Mus­ka uro­bi­la veľ­ký pokrok v roz­vo­ji svo­jich rakiet na viac pou­ži­tí. Ces­to­va­li ove­ľa ďalej a rých­lej­šie ako tie od Blue Ori­gin. Spa­ceX vypus­ti­la a záro­veň úspeš­ne pri­stá­la 4 samos­tat­né rake­ty. 3 dopad­li na lod­ný dron v stre­de mora a jed­na na zem. Musk avi­zo­val, že bude môcť opä­tov­ne pou­žiť jed­nu z tých­to rakiet v sep­tem­bri a pod­ľa neho bude­me schop­ní posie­lať ľudí do ves­mí­ru v prie­be­hu jed­nej deká­dy. Musk je ale povest­ný svo­jim nie až tak pres­ným dato­va­ním, tak­že na to by som sa tak sko­ro nete­ši­la. Ria­di­teľ Spa­ceX na nedáv­nej tech kon­fe­ren­cii dokon­ca ohlá­sil, že chce pri­stáť s ľuď­mi na Mar­se v roku 2025, čo je z toh­to pohľa­du za chví­ľu.

Grasshopper-1.JPG

Foto: spacex.com

Zavá­dza­me náklad­né lety na Mars, s kto­rý­mi ľudia môžu počí­tať. Orbi­tál­ne stret­nu­tie Mars — Zem je len raz za 26 mesia­cov, čiže raz v roku 2018, a potom až v 2020, ak pôj­du veci pod­ľa plá­nu, mali by sme byť schop­ní nalo­diť ľudí v roku 2024 s tým, že v roku 2025 dora­zia na Mars,“ ozná­mil suve­rén­ne na kon­fe­ren­cii.

Zdroj: businessinsider.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: errafugia.com

Pridať komentár (0)