Globálne otepľovanie: Ako môže vyzerať naša Zem o desiatky rokov?

Richard Vitkovský / 8. júna 2017 / Eko

zdroj: pexels.com

Americký prezident Donald Trump berie klimatické zmeny na ľahkú váhu. Presvedčenie jedného človeka však nedokáže zakryť fakt, že s našou modrou planétou sa naozaj niečo deje a globálne otepľovanie je hrozbou hlavne v dlhodobejšom časovom horizonte. Ako môže vyzerať naša Zem v budúcnosti?

„Globálne otepľovanie nie je možné zastaviť, jedine spomaliť,“ nechal sa počuť Gavin Smith, vedec zaoberajúci výskumom klimatických zmien. A má pravdu. Planéta Zem sa ohrieva a priemerná teplota sa zvýšila o 1,26 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred veľkou priemyselnou revolúciou. Aj keby ľudstvo znížilo emisie na nulu, stále by to nezabránilo postupnému vplyvu človeka na planétu v priebehu storočí. Otepľovanie sa nedá úplne zastaviť. Dá sa iba spomaliť. A vďaka spomaleniu sa ľudstvo dokáže lepšie prispôsobiť nevyhnutným zmenám.

Teplo, teplejšie, najteplejšie

Globálne otepľovanie je všeobecný pojem a zvyšovanie teploty je len jedným z jeho následkov. Takzvaná teplotná anomália, keď sa teploty líšia od očakávaných v danom ročnom období, je typickým príkladom klimatických zmien. A toto sa deje čoraz častejšie. Príkladom typickej teplotnej anomálie bolo vystúpenie teploty nad nula stupňov Celzia na Severnom póle počas jedného dňa v roku 2016.

globálne otepľovanie

zdroj foto­gra­fie: pixabay.com

A teraz fakty. V roku 2002 za začalo pomaličky roztápať až 97 % ľadu v Grónsku. Predpokladá sa, že do roku 2050 budú letá v Grónsku bez typickej ľadovej pokrývky. Jemnému zvýšeniu vodných hladín sa tak ľudstvo nevyhne. Našťastie, priebeh otepľovania na Antarktíde nebude taký drastický a ľadový kontinent si pomerne dlhú dobu udrží svoju terajšiu podobu. K zvýšeniu hladín morí však môže prispieť nečakané uvoľnenie obrovských ľadových krýh.

Do roku 2100 je predpokladaný nárast vodných hladín o 60 až 90 centimetrov. 4 000 000 ľudí tak bude musieť zmeniť miesto svojho bydliska. Oceány dokážu absorbovať až 1/3 vytvoreného oxidu uhličitého. Nič pozitívne to však neprinesie. Maximálne zvýšenie teploty a okysľovanie vody. V teplých krajinách to môže znamenať koniec krásnych koralových útesov.

Ak by sme dokázali emisie udržať pod kontrolou, teplejším letám sa už určite nevyhneme. Až na 50 % zvýšenie extrémne teplých dní si budeme musieť zvyknúť už pred rokom 2050. Viac teplých dní bude mať za následok suchá. Pitná voda sa stane vzácnejšou. O častých prírodných katastrofách netreba polemizovať a po roku 2070 budú pravidlom.

Momentálne celé ľudstvo stojí pred vážnym rozhodnutím. O tom, ako bude naša planéta slúžiť budúcim generáciám, je len a len na nás.

Zdroj: businessinsider.com

Pridať komentár (0)