Jakub sa odsťahoval za mužom do Argentíny. Dnes sú manželia a má reštiku, kde milujú bryndzové halušky (ROZHOVOR)

  • Jakub Šanko je rodákom zo Slovenska, konkrétne z malebnej obce Veľké Rovné
  • Láska ho pred pár rokmi priviedla do Argentíny
  • Dnes tam má vlastnú reštauráciu, kde varí aj naše slovenské špeciality
Jakub Šanko
Instagram/iacub.cocinaconvoz
  • Jakub Šanko je rodákom zo Slovenska, konkrétne z malebnej obce Veľké Rovné
  • Láska ho pred pár rokmi priviedla do Argentíny
  • Dnes tam má vlastnú reštauráciu, kde varí aj naše slovenské špeciality

Jakub Šanko pochádza z obce Veľké Rovné. Vyštudoval ekonomiku a právo, no napokon mu učarovala kuchyňa. Niekoľko rokov si budoval kariéru v reštauráciách, kde mal vždy na starosti tím čašníkov. Vždy však túžil objaviť vône kuchyne. Tak sa stalo až v Argentíne, kde ho priviedla, ako inak, láska.

„Ja na vzťahy na diaľku nie som, a keďže Slovensko neuznáva žiadne práva partnerom rovnakého pohlavia, tak on do Európy nesmel. Teda, len ako turista, bez možnosti legálne pracovať, bývať a aj keby sme sa vzali, čo na Slovensku nie je možné, nemohol by zostať viac ako 90 dní. Tak som sa rozhodol, že to risknem. No a už je to skoro 5 rokov,“ hovorí hneď na začiatku Jakub o tom, ako ho za oceán priviedol partner, dnes už manžel.

Otvoril si tam vlastnú reštauráciu, kde okrem argentínskych tradičných jedál nájdeš aj slovenské špeciality. Žije tam už štyri roky a dostal sa dokonca do finále argentínskej kuchárskej reality šou El Gran Premio de la Cocinaa.

  • Ako vyzerá Argentína počas pandémie
  • V čom sú Argentínčania iní, ako Slováci 
  • Kedy sa Jakub rozhodol pre kuchársku kariéru
  • Ako sa zrodila myšlienka otvoriť si vlastnú reštauráciu
  • Prečo by mali ľudia navštíviť túto krajinu
 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Sanko (@iacub.cocinaconvoz)

Zo Slovenska do Češka a napokon do Argentíny. 

Vždy som si vravel, že sa mi bude žiť lepšie v zahraničí. Vždy ma to nejak lákalo, len som sa trochu bál. Preto som najprv skúsil Česko, ktoré je veľmi kultúrne podobné ako Slovensko, a hlavne ak by sa niečo pokašľalo, nebol by taký problém vrátiť sa späť. O Argentíne som ale nikdy ani len nesníval, nejak som sa ani o ňu nezaujímal, to všetko zmenil až môj terajší manžel.

Cítiš sa v Buenos Aires ako doma?

Doma je doma. Nahradiť to teplo domova, ktoré vám dá len a len nejaká tá kávička so sestrou, porozprávať sa s neterou a synovcom, alebo posedenie pri nejakom dobrom filme s mamou, to sa nedá.

No cítim sa tu veľmi dobre. Aj keď krajina má dosť veľké ekonomické problémy, tak ja som si Argentínu a Argentínčanov veľmi obľúbil a je to pre mňa taký druhý domov. Prvý a ten pravý je len jeden, a to Slovensko. No tu mám niečo, čo som vo svojej krajine nemal. Slobodu, podporu spoločnosti a odvahu byť sám sebou.

Ako vyzerá krajina aktuálne počas pandémie?

Teraz sme vo fáze „sociálneho odstupu“, kedy všetko funguje na protokoloch s nejakými obmedzeniami, ale voľný pohyb po krajine je povolený. Len turizmus zo zahraničia nie.

Napriek tomu, že aj tu platia striktné pravidlá, tak sa to v letnej sezóne, ako je teraz, nezaobíde bez ľudí na plážach a iných nepovolených a tajných párty.

Ako by si porovnal Slovákov a domácich v Argentíne?

Po prvé, Argentínčania sú viac pohodári. Aj keď sa veľmi radi rozčertia pri diskusiách o politike či o spôsobe varenia niektorých národných jedál. No toto ma veľmi baví, oni majú napríklad jedno jedlo, ktoré sa v rôznych regiónoch varí inak, a potom sa dohadujú, ktorá verzia je tá najargentínskejšia. (Smiech)

Napriek tomu všetky problémy, ekonomické aj existenčné, riešia frázou, že tak to je a ak sa nahnevajú, tak tým nič nezmenia. Takže môžem povedať, že tu si každý robí, čo chce a nejak sa nad tým netrápia. Aj keď si radi zanadávajú, mne to pripadá, že je to len na oko, pretože keď sa naštvem ja, tak mi hovoria, že všetko beriem príliš vážne a že nejako už bude.

Okrem toho sú veľmi priateľskí. Ak sa snažíš niečo nájsť, môže sa stať, že ti celá ulica bude nápomocná. Majú radi, keď sa niečo proste deje.

No a s tým priateľstvom je to dvojsečná zbraň. Oni síce sú ku všetkým veľmi priateľskí, ale oproti Slovákom, ktorí sú na verejnosti dosť odmeraní a nedôverčiví, nepozdvihujú kamarátov na úroveň rodiny ako súrodencov. Česť mojim výnimkám.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Sanko (@iacub.cocinaconvoz)

Sú domáci skutočne tak pobožní, ako sa o nich vo svete hovorí?

Myslím si, že sú o dosť menej pobožní ako Slováci. Argentína je celkom zmeskou náboženstiev a vierovyznaní. Katolíci tu majú veľké zastúpenie, no vidím, že cirkevné tradície nie sú veľmi prenášané do každodenného života. Ani také Vianoce alebo Veľkú noc tu poriadne neoslavujú.

Prijali ťa domáci medzi seba, či ťa stále vnímajú ako cudzinca?

Skromne či neskromne si myslím, že ma považujú za jedného z nich. Veď Argentína je tvorená prisťahovalcami z Európy. Aj keď prízvuk stále mám a mýlia si ma s Francúzmi. (Smiech)

 Úradným jazykom Argentíny je španielčina. Ovládaš ju plynule?

Aj keď mi to trvalo dva roky, myslím, že áno. Ono to tu človek na prežitie bezpodmienečne potrebuje. Po anglicky veľmi nehovoria, nemecky vôbec a o slovenčine asi ani nepočuli.

Prejdime k tvojmu biznisu. V Buenos Aires vlastníš úspešný podnik a stal si sa hviezdou kulinárskej televíznej šou. Kedy si v sebe objavil kuchársky talent?

Ja som od malička mal rád kuchyňu a dobré jedlo, len som si nikdy nemyslel, že by som sa s tým mohol živiť alebo, nedajbože, niekde s tým preraziť.

Ako dospievajúci chlapec som začal pracovať po reštauráciách ako čašník, kde som si aj vytvoril akú-takú kariéru. V Prahe som nakoniec mal na starosti skoro 20 čašníkov, no vždy ma to lákalo do kuchyne. Pravidelne som kuchárov spovedal  a vyzvedal som rôzne kulinárske techniky. (Smiech)

Ako sa zrodila myšlienka otvoriť si vlastnú reštauráciu?

Keď som sem prišiel, tak som po prvýkrát začal variť doma, kde sme prijímali klientov, ktorí si rezervovali večeru v dome kuchára. Tým som Argentínčanom približoval slovenskú kuchyňu.

Tiež ma veľmi ubíjalo pracovať v kancelárii a pracovná doba ma deprimovala. Tak som si povedal, že ak dám do toho 100 %, tak z tých večerí sa dá vyžiť.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Sanko (@iacub.cocinaconvoz)

Napokon sa ti vyskytla príležitosť kúpiť piváreň. Tento koncept ale nebol pre teba ideálny. Piváreň ponúkala iné druhy jedál a ceny boli tiež o niečo nižšie. Bola teda zmena nutná?

Celý ten proces zmeny pivárne na reštauráciu bol veľmi zdĺhavý. Len pred pár mesiacmi som tomu dal poslednú bodku. Bol to dlhý proces, musel som si strážiť klientov a zo zarobených peňazí postupne obmieňať menu, interiér a vybavenie. Trvalo to skoro dva roky neustálych investícií a skúšania, ako bude reagovať „publikum“, navyše medzitým prišla aj pandémia.

Na akú kuchyňu sa v tvojej prevádzke zameriavaš?

Je to taká zmeska. Trošku slovenská a trošku argentínska. Mám zopár argentínskych tradičných jedál, ktoré som pozmenil s mojimi nápadmi. Zopár slovenských adaptovaných na tunajšie podmienky a zopár mojich vlastných výmyslov.

Zaujala slovenská kuchyňa miestnych už v začiatkoch?

To určite. Je tu veľmi málo Slovákov, ale je tu veľa tých, ktorí majú predkov zo Slovenska alebo ešte z Česko-Slovenska. Veľa ľudí sa ma pýta na tie najtradičnejšie recepty ako napríklad bublanina, ktorú im ich babka po príchode medzi vojnami pripravovala. A navyše je veľa tých, ktorí radi skúšajú nové chute.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Sanko (@iacub.cocinaconvoz)

Ktoré jedlá sa stali najpopulárnejšími?

Dnes je to určite medzi viacerými moja tortilla de papa, čo je vlastne špeciálne omeleta so zemiakmi, ktorú som vylepšil o hermelín, zeleninový šalát, kôru z mandarínky a osmažené pistácie.

Nemožno vynechať klasický slovenský guláš, moje čierne lasagne s farbou z kalamára a plnkou s lososom a krevetami alebo klasickú francúzsku Eclair plnenú pomarančovým krémom s kurkumou, obliatu čokoládou a s lieskovo orieškovou pralinkou.

Uchytili sa dokonca aj bryndzové halušky a langoše, ktoré tu mnohí priam zbožňujú. Nepoznajú nič podobné. Navyše, ja halušky robím podľa maminho receptu, pekne z dienka nožíkom ručne. A robia sa na každú objednávku špeciálne a na minútku. Predstav si, že až môj kuchár z Jamajky sa ich naučil robiť perfektne.

Bryndza sa však v Argentíne nedá ani kúpiť, ani doviezť. Existuje tam teda nejaká jej náhrada?

Vôbec. Ja si robím takú zmesku z tvrdého syru, parmezánu, syrokrému a smotany, ktorá síce nie je to pravé, ale celkom sa chuťovo približuje.

Ľudia ťa poznajú aj z argentínskej kuchárskej šou El Gran Premio de la Cocina. Prečo si sa prihlásil?

Vždy ma televízia lákala, no nikdy som si nemyslel, že to bude kuchyňou. Nakoniec ma tam „dokopal“ môj manžel. Nechcel som tam však ísť, neveril som si.

No skončil si na druhom mieste a spôsobil si hotový kuchársky ošiaľ. Pomohla ti účasť v šou spopulárniť svoj podnik?

Počas pandémie dokonca vytvorili špeciálnu sériu so 16 exsúťažiacimi, keďže kvôli opatreniam nemohli robiť kastingy. Išlo o akúsi odvetu, ktorá trvala takmer štyri mesiace. Tam som skončil tretí.

A či mi to dopomohlo k spopulárneniu podniku? Samozrejme, že áno. Dodnes ma navštevujú fanúšikovia programu a mnohí, ktorých som si aj ja vďaka Instagramu obľúbil. Vytvorili sme si takú špeciálnu komunitu.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Sanko (@iacub.cocinaconvoz)

Čo ti osobnostne život za oceánom dal?

Dosť som vo veľa veciach „vyspel“. Veľa vecí som začal chápať inak a som viac zodpovedný. Myslím, že odísť od vecí, ktoré sa nám zdajú prirodzené, do iného sveta, ktorý funguje na úplne iných pravidlách, je podobné, ako sa znova narodiť a učiť odmalička chápať svet.

A to by sme potom tento rozhovor mohli viesť ešte o jazyku, tradíciách, hodnotách a rôznych prioritách. Naučil som sa viac rešpektovať ľudí a ich spôsob života. Viac si ceniť prácu a príležitosti. A to najhlavnejšie, viac veriť sebe a svojej intuícii.

Plánuješ sa vrátiť na Slovensko a rozbehnúť tu biznis?

Na Slovensko som chcel prísť pred viac ako rokom, no prišla pandémia, ktorá svet odrezala na ostrovy, medzi ktorými sa nedá cestovať. Alebo ak sa dá vycestovať z jedného, ten druhý zrovna neprijíma žiadnych turistov.

Napriek aktuálnej situácii by som veľmi rád prišiel na Slovensko. No neviem, či by som chcel priamo otvoril reštauráciu, asi skôr nejaký ten blog či navštíviť nejakú reláciu, kde by som priblížil Slovákom argentínsku kuchyňu.

Kde sa teda vidíš o 5 rokov?

Ja sa veľmi do budúcnosti nepozerám, snažím sa žiť dneškom a vyťažiť z neho čo sa dá. No ale už keď sa pýtaš, rád by som sa videl ako autor kuchárskej knihy, ktorú píšem už rok. Ak sa mi to podarí, tak by mala byť polovica v španielčine a polovica v slovenčine.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Sanko (@iacub.cocinaconvoz)

Prečo by podľa teba mali ľudia navštíviť Argentínu?

Ak sa bavíme o svete bez tej pliagy, čo nás stále straší, tak jednoznačne pre tú prenádhernú prírodnú rozmanitosť. Argentína je obrovská, musíte prísť minimálne na mesiac a aj tak nestihnete všetko prejsť.

Od vodopádov v dažďových pralesoch na severe až po ľadovce na juhu. Popri tom celá ta „cordillera“ Ánd, ktorá sa tiahne popri jej západnej hranici a pobreží Atlantiku.

Za návštevu jednoznačne stojí metropolitné Buenos Aires, amalé dedinky vo vysokých morských výškach v provincii Salta. A nemôžem zabudnúť na síce suchú a horúcu, ale krásnu vinársku oblasť Mendoza. Či počasím sužujúcu Ushuahia, ktorá s ohňovou zemou predstavuje koniec sveta, najjužnejšie mesto na planéte.

Tak ako je Argentína rozmanitá, tak sú Argentínčania jednotní v ich láskavosti, pohostinnosti a priateľskosti s veľkým kultúrnym dedičstve v ich gastronómii a spôsobe života.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Sanko (@iacub.cocinaconvoz)

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK