Ján Cifra: Úspešný bude ten, kto pozná svojho zákazníka

  • Rozhovor z 16.05. Má rád svoju prácu, aj keď nie vždy a vo všetkom. V mladosti „drtil“ hry, teraz je startupový entuziasta. Má jasný pohľad na médiá, aj vďaka tomu je zodpovedný za rozvoj biznisu v Piano Media. Toto (a oveľa viac) je Ján Cifra.
image_1402913483.jpeg
  • Rozhovor z 16.05. Má rád svoju prácu, aj keď nie vždy a vo všetkom. V mladosti „drtil“ hry, teraz je startupový entuziasta. Má jasný pohľad na médiá, aj vďaka tomu je zodpovedný za rozvoj biznisu v Piano Media. Toto (a oveľa viac) je Ján Cifra.

S Jánom som sa stretol pár týždňov dozadu s tým, že som ho oslovil na rozhovor.  To som ešte nevedel, aké ťažké bude sa s nim aj naozaj stretnúť :).  V prvej časti nášho rozhovoru som sa chcel o ňom dozvedieť trocha viacej. Samozrejme mi ale nedalo nezabŕdnuť aj do je aktuálnej práce v Piane.

 

Klišé hovorí „rob to, čo ťa baví, a potom v tom môžeš byť aj naozaj dobrý“. Ty máš rád svoju prácu?

Na každej práci si človek vie nájsť niečo, čo sa mu páči, ale aj niečo, čo sa mu nepáči. Ja tu pracujem určite preto, lebo ma to baví. Je to určitým spôsobom aj naplnenie toho, čo som chcel vždy robiť. Ale to neznamená, že nie sú v tejto práci aj veci, ktoré neznášam. Teraz som bol s investorom, napríklad (smiech). Je to síce klišé, lebo ľahko sa to hovorí, ale ťažko sa niekomu odkomunikuje, čo to presne znamená. Lásku, alebo ešte lepšie povedané vzťah k práci, človek nepotrebuje na to, aby bol v nej dobrý, ale aby vydržal. Ak žije v realite, najdôležitejšie je naozaj vydržať a veriť v to, čo robí.

 

Čo ťa v živote inšpiruje, motivuje?

Šikovní ľudia. Vždy som mal veľké šťastie na šéfov v bývalých prácach. Boli omnoho šikovnejší odo mňa, ale vždy mi dali šancu rásť. Chcel som sa s nimi porovnávať, dobehnúť ich alebo aj predbehnúť. Ale taktiež ma inšpirujú veľké a odvážne myšlienky. Istým spôsobom aj riziko, i keď vnútorne cítim istú averziu voči riziku. Dá sa teda povedať, že to je mix viacerých vecí, čo ma inšpirujú.

 

Povedz nejakú veľkú myšlienku, čo ťa inšpirovala.

Jasné, ale nesúvisí so startupmi. Existuje jedna počítačová hra, ktorá sa volá EVE ONLINE a je najstaršia zo všetkých Euro RPG. Je to hra, ktorú vymyslela islandská firma CCP Games. Týmto chlapíkom sa podarilo postaviť virtuálny svet Sandbox, čo je vlastne svet, kde sú nastavené pravidlá a všetko v rámci týchto pravidiel je dovolené. Podvádzanie, zabíjanie, klamanie, všetko tam je možné. Naozaj vytvorili svet, v ktorom je vidieť, ako by sa  ľudia správali v nejakom virtuálnom svete. Je to pre mňa super fascinujúce, najmä ako social experiment.

 

Teraz si prezradil, čo robíš vo voľnom čase – hrávaš sa počítačové hry?

Ale áno, hlavne keď, som bol mladší. Hrával som profesionálne Starcraft. Potom som mal dlhú pauzu, lebo som nemal čas. Ale keď mám teraz voľno, rád sa hrám hry. Človek musí niekedy z toho reálneho stresu utiecť, vypnúť a realizovať sa v inom prostredí. V takom, kde chyby nestoja až tak veľa.

 

Niečo som o tebe čítal a dozvedel som sa, že si vyštudovaný fyzik. Je to pravda?

Študoval mat-fyz, správne.

 

Ako sa dostal matfyzák k takejto práci?

Vo štvrtom ročníku som si pri pohľade na mojích spolužiakov uvedomil, že sa tomu ani zďaleka nevenujem tak ako oni, a ani zďaleka nevydržím pri tej fyzike ako oni. Ako fyzik obidve tieto vlastnosti nutne potrebujete. Práve vo fyzike je slovo “nutne” veľmi špecifické – čiže podmienka. Začal som teda rozmýšľať – keď nie fyzika, tak čo?

To som mal 22 rokov. Keďže som túto otázku nevedel vyriešiť, rozhodol som sa, že niekde začnem a niečo sa hádam už stane. A mal som pekelné šťastie, že tu jedna nemecká firma otvorila svoju pobočku a potrebovali niekoho, kto vie nemecky a anglicky.  Vtedy po mne chceli, aby som sedel na telefóne a riešil technické veci, aj keď som bol ITčkár a rozumel som tomu. Ale hovoril som si „S**ť na to, na part-time  to vyškúšam popri škole“. Bolo to OK. Aj na šéfov som mal naozaj šťastie.

 

Čiže ich krátko na to vyhodili? :)

Nie, potrebovali nástroje na helpdesk a nemali sme ich k dispozícii od materskej firmy. Tak sme si ich s kolegami začali kódovať sami. Šéfovia si to všimli a zobrali nás rovno do firmy ako developerov – do SAP tímu. Robil som to asi rok. Potom si ma však zavolali a povedali: „Jano, ty ďaleko lepšie školíš, rozprávaš a presviedčaš ľudí o veciach. Choď robiť produktového manažéra“. Ok, why not. Dostal som na starosti tím ľudí a už to išlo. Neskôr som prestúpil do jednej slovenskej IT firmy, kde mi hneď zo začiatku dali veľmi veľa zodpovednosti, na čo som sa úprimne ešte necítil byť ani po kvalifikačnej stránke pripravený a otvorene som povedal toto nie je to pravé pre mňa. Rozhodol som sa vtedy, že si spravím MBA. V tom čase mi chýbali ešte základne vedomosti a nástroje ako napr.  účtovíctvo afinancie. Keď mi to niekto predhodil, tak som vôbec nevedel, čo s tým spraviť. Každý, kto chce robiť biznis, by mu mal najprv rozumieť. Účtovníctvo je úplný základ. Nakoniec som išiel študovať do Belgicka. Cieľom bolo, aby som sa naučil rozumieť nástrojom a reči biznisu.

 

Otázne je, či naozaj potrebuješ ísť do školy, aby si sa všetky tieto veci naučil.

Keď sa na to pozriem teraz spätne, tak ani nie, ale je to určite skratka. Na MBA som chodil rok full-time a veľmi mi to pomohlo. Aj som si dosť oddýchol. Presťahoval som sa tam a spolu s frajerkou sme to tam prežili. S tým že ona tam robila freelence tlmočníčku. Troška rizika, ale inak dobrá skúsenosť. Medzinárodne prostredie je super, neviem si to vynachváliť.

 

 

 

Skončil si školu a ako si sa dostal do Piana?

Ešte počas toho, ako som chodil na školu, som si všimol Piano na Slovenksu. To bolo ešte v roku 2011. Celkom ma zaujal nápad platiť za obsah. Nie je predsa lacné ani ľahké ho vytvoriť. Hlavne to bolo nabúranie takých internetových štandardov, čo síce hovorili aj iní, ale Piano bol slovenský projekt a to sa mi  páčilo. Tak som napísal Tomášovi Bellovi, že chcem pomôcť, že som študent, že aj keď nemám extra časové kapacity, rád pomôžem.  Prostredníctvom mailov som pre neho začal robiť nejaké veci – analýzy, plány a neviem čo. Keď som skončil školu, Piano už bolo rozbehnuté, robilo nejaký obrat a nastala otázka, čo ďalej. Napríklad ako riešiť funding.  A ja som mal šťastie, že som mohol byť pri tom ranom štádiu financovania a pomáhať pripravovať biznis plán. Až sa to nakoniec podarilo. Vtedy som mal aj iné ponuky od veľkých firiem, ale to ma veľmi nelákalo, nechcel som pracovať pre korporáciu. Chcel som byť pri niečom slovenskom, čo má svetový potenciál.

 

Ako dlho si už v Piane?

Tri roky, čo je už podľa mňa dosť.

 

Čiže ešte dva roky a treba spraviť zmenu. :)

No, tak sa to aspoň hovorí. Tiež to je klišé a netreba ho často používať, to nech si vyrieši každý sám pre seba.

 

Ako je na tom Piano teraz?

Teraz je dobre. Ako startup sme si prešli rôznymi fázami. Zaujímavá bola napríklad otázka, či ísť na západ. Náš produkt je totiž veľký národný systém, ktorý si vyžaduje kooperáciu viacerých vydavateľov s nami. Bola to jednoduchá, priamočiara, idealistická myšlienka, čo sa mi na nej páči dodnes. Na západe však trocha zlyhala na tom, že ochota spolupracovať je tam ďaleko menšia ako tu. Západ je značne individualistický a po rozprávaní sa s mnohými vydavateľmi som zistil, že sme tu na tom ešte celkom dobre.  

 

Bol problém v tom, že myšlienka prišla zo Slovenska alebo si to skôr chceli urobiť sami, „in house“?

Skôr asi to druhé. Rozmýšľali, že si to urobia sami, ale určite nie v spolupráci s inými, čo práve náš systém predpokladal. Jednoznačne tam chýba ten „project market fit“, ako sa hovorí, čo na Slovensku bolo. Bolo by lepšie, keby išli všetci pod jeden systém. Tým by sa to značne zjednodušilo pre zákazníka, ktorý zaplatí raz a má prístup ku všetkému. V tomto sme boli úspešní na Slovensku aj v Poľsku. Na západe to nepôjde takto kooperatívne. Budeme k tomu musieť pristúpiť individuálnejšie a ponúknuť im produkty šité na mieru. To sa nám aj podarilo a v Nemecku išli prednedávnom von prvé západne dealy. Máme už aj jeden španielsky, ktorý by mohol ísť čoskoro tiež von.

 

Máte kancelárie aj mimo Bratislavy?

Jasné, vždy sme mali office vo Varšave a ja som bol kvázi v Bruseli, takže tiež taký provizórny office.

 

Ako dohaduješ spoluprácu? Chodíš „door to door“ k jednotlivým vydavateľom?

Nechodím práve „door to door“, ale chodím o tom prednášať. Všetci trpia tým, že print išiel dole, a teda aj digital display advertising upadá strašným spôsobom. Je potrebné niečo, čo by tieto výpadky vykompenzovalo. My sme zaujímaví predovšetkým tým, že už vieme relatívne veľa o tomto biznise. Teda nie je to už len o našom samotnom produkte. Jednoducho vieme, ako to funguje a máme správne nástroje. Naša technológia im vie pomôcť. Potrebujú know-how, bez ktorého si nedovolia ísť do takejto veci.

 

Často sa pohoršujeme nad tým, čo súčasné médiá ponúkajú ľuďom. Najmä, ak sa bavíme o televíziách a printoch. Aký máš z toho ty pocit? Myslíš, že média by aj chceli robiť iný obsah, ale  prekáža im v tom, kto je ich divák?

Printy budú ešte dlho veľmi dôležité, ale pôjde skôr o prémiový produkt., nebude už pre každého človeka. Ja osobne nemám doma ani televízor, lebo všetko, čo potrebujem, si viem pozrieť na nete. Ale bol som nedávno u rodičov a tí mali pustené správy na (nemenovanej stanici – začínajúcej na M), a to bolo niečo strašné.

Myslím si, že média sú istým spôsobom spoluzodpovedné za to, čo ľudia konzumujú. Veď čo iné má divák pozerať okrem toho, čo práve dávajú? Čo bude z tých ľudí, keď ich budeme kŕmiť bullshitmi? Spravíme z nich ovce.

Na médiách je dôležité to, čo chcú dosiahnuť. Ak sa teda bavíme o mainstreamových médiách. Ak chcú byť bulvár, nech sa páči, také budú mať aj publikum. Podľa mňa tam ale z dlhodobého hľadiska nebudú peniaze. Prečo? Lebo aj v display advertisingu sa ukazuje, že tie prázdne kliky nič neznamenajú, rovnako Page views na bullshitovej stránke nič neznamenajú a CPM-ká brutálne klesajú. To sú prázdne kliky, ten človek si nič nekúpi a reklama nič nedocieli. Marketéri to začínajú chápať, a preto posielajú radšej viacej peňazí na reklamu Googlu a Facebooku.

 

Ani ten Facebook nie je úplne ideálny už len tým, ako skracuje svoj reach napríklad na fan pagoch.

Áno, ale tvorcovia obsahu budú musieť mať viacero zdrojov a kombinovať.

 

Piano je teda jeden zdroj príjmu, aké by mali byť tie ďalšie?

Ja si myslím, že reklama je stále skvelá vec, lebo umožňuje komunikovať marketérom so zákazníkmi. Otázne je, ako napasovať správnu informáciu na správne publikum. Najlepšie je mať ľudí, ktorí zaplatili za to, aby na tej-ktorej stránke mohli byť a majú takéto záujmy a takéto demografické rozloženie a ďalšie informácie, čo o nich budeme mať. V budúcnosti bude mať práve takéto publikum oveľa väčšiu cenu než má anonymný klik. My máme vlastnú analytics a na ňom budujeme. Určite je cesta aj e-commerce alebo podobne.

Čiže budúcnosť je v poznaní svojho zákazníka?

Správne. 

 

 

Druhú časť rozhovoru vám prinesieme budúci týžden, kde sa dozviete jeho názor na slovenské startupy a ďalšie zaujímavé postrehy.

 

 

 

 

Foto: about.me/jancifra, jancifra.eu

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá