Je Slovensko 100 rokov za Fínskom v tom, ako sa dá robiť údržba ciest inak?

Lenka Sidorová / 8. februára 2019 / Eko

  • Zima pre cyk­lo­dop­ravu nie je ne­priaz­nivá, keď je dobrá in­fra­štruk­túra
  • Ako to fun­guje vo Fín­sku?
  • Zima pre cyk­lo­dop­ravu nie je ne­priaz­nivá, keď je dobrá in­fra­štruk­túra
  • Ako to fun­guje vo Fín­sku?

Slo­ven­skí cyk­listi, ktorí jaz­dia aj v zime, väč­šine ľu­ďom môžu pri­pa­dať ako „mi­mo­zemš­ťa­nia“ či šia­lenci. Mnohí rie­šia, ako do­kážu prejsť po snehu alebo či sa ne­šmyknú na ľade. Pa­ra­do­xom je, že na ľade sa šmykne skôr chodca na chod­níku, pre­tože tie sú po väč­šine ne­od­hr­nuté.

Cesty pre autá, po kto­rých jaz­dia aj cyk­listi, bý­vajú však od­hr­nuté s väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou.

Pre Slo­vá­kov šok, pre Fí­nov bežná vec. Takto vy­zerá par­ko­va­nie pred jed­nou z fín­skych škôl v meste Oulu. Svoj (ne­zam­knutý) bi­cy­kel tu má od­sta­vená väč­šina z 1200 žia­kov vo veku od 6 do 16 ro­kov. Fo­to­gra­fiu zdie­ľala na so­ciál­nej sieti Cyk­lo­ko­alí­cia zo stránky Li­ik­kuva koulu.

Nič ne­tu­šia­ceho po­zo­ro­va­teľa môže kla­mať po­hľad na kon­ti­nu­álnu sne­hovú po­krývku na ceste. Av­šak nie je sneh ako sneh. Fín­sko upra­vuje cesty rôz­nymi spô­sobmi. Jed­ným zo spô­so­bom je tzv. utlá­ča­nie snehu, pre­tože v tejto se­ver­skej ob­lasti ho zvykne byť tak veľa, že by bolo eko­no­micky aj prak­ticky ná­ročné ho úplne od­pra­tá­vať. Na ta­komto utla­če­nom snehu sa vraj šmýka me­nej ako napr. na mok­rom či za­mrz­nu­tom as­falte.   

Vo Fín­sku sa vô­bec ne­pou­žíva po­sy­pová soľ kvôli jej ne­ga­tív­nym ná­sled­kom. Fíni pre od­strá­ne­nie snehu upred­nost­ňujú skôr kefy. V kra­jine vše­obecne platí, že všetky chod­níky a cyk­lo­trasy mu­sia byť v prí­pade sne­že­nia od­hr­nuté naj­ne­skôr o ôs­mej ráno.

Po­sy­pová soľ, ktorá je na Slo­ven­sku bež­nou po­môc­kou proti snehu a ľadu, škodí ži­vot­nému pro­stre­diu i zvie­ra­tám, je ag­re­sívna voči be­tónu a ko­vom. Vý­sled­kom je roz­pa­dá­va­júca sa dlažba a ob­rub­níky. Soľ do­káže ro­zo­žrať ko­vové kon­štruk­cie za­stá­vok, ve­rej­ného osvet­le­nia a iných sú­častí. Tak isto môže ro­zo­žrať labky psov.

„Oulu máme nie­koľko au­to­ma­tic­kých sčí­ta­čov cyk­lis­tov a z týchto dát, v kom­bi­ná­cií s dá­tami o po­časí, mô­žeme vi­dieť že tep­lota sa­motná nemá ab­so­lútne žia­den efekt na po­čet cyk­lis­tov, až kým sa ne­dos­tane do – 20 až – 30 °C. A aj vtedy je po­kles mi­ni­málny, okolo 10 až 15 %. Takže to nie je o tep­lote, mi­ni­málne v na­šom meste nie – to zna­mená, že to musí byť o kva­lite in­fra­štruk­túry a kva­lite zim­nej údržby,“ po­ve­dal v roz­ho­vore pre Cyk­lo­ko­alí­ciu vi­cep­re­zi­dent Win­ter Cyc­ling Fe­de­ra­tion, Pekka Tah­kola z fín­skeho mesta Oulu.

Pridať komentár (0)