Jeho telo omladlo o 15 rokov: Odborník na dlhovekosť odhaľuje, čo nikdy neraňajkuje a prečo

Hovorí sa, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. V prípade Dr. Erica Verdina, výskumníka v oblasti zdravého starnutia, však nejde iba o prázdnu frázu.

Verdin síce oslávil 68. narodeniny, no každé ráno vstáva s energiou, ktorú by mu závideli aj o polovicu mladší muži. Precízne vyladený režim mu odrátal z biologického veku 15 rokov a ako sám priznáva, správne zvolené raňajky stoja v centre tohto úspechu.

Anti-aging raňajky

Ako uvádza Yahoo Life, Verdin pravidelne absolvuje epigenetické krvné testy, ktoré analyzujú metyláciu DNA. Výsledky mu dlhodobo ukazujú hodnoty, ktoré sú výrazne nižšie než jeho chronologický vek, čo vníma ako potvrdenie, že disciplína a vyvážená strava prinášajú skutočné výsledky.

Z pohľadu Dr. Verdina sa najväčšie nutričné omyly odohrávajú ráno, keď si sadáme k prvému jedlu dňa. Mnohé bežné raňajkové kombinácie, ktoré výrobcovia propagujú ako zdravé alebo praktické, nám zdravie v skutočnosti podkopávajú.

„Najhoršie raňajky, aké si človek môže predstaviť, sú miska cereálií a pohár pomarančového džúsu – v podstate miska plná cukru, cukru a cukru,“ povedal Dr. Verdin. Namiesto stabilného prísunu energie tak dochádza k prudkým výkyvom. Telo sa ocitá v bludnom kruhu, v ktorom zápasí s nadmernou únavou a nekontrolovateľnou túžbou po ďalšom jedle.

Riešením sú podľa Dr. Verdina slané raňajky. Na tanieri najčastejšie kombinuje vajcia, avokádo a lososa s plátkom celozrnného chleba.

Vajcia sú bohaté na esenciálne aminokyseliny a vitamíny skupiny B. Losos zasa dodáva omega-3 mastné kyseliny, ktoré tlmia zápaly a podporujú mozgovú činnosť. Avokádo okrem zdraviu prospešných tukov obsahuje aj draslík, horčík a antioxidanty. Spolu tak vytvárajú raňajky, ktoré nielen výborne chutia, ale aj podporujú výkon počas dňa.

Jedálniček dopĺňa o čerstvé sezónne ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny, olivový olej, orechy a strukoviny či kvalitné bielkoviny v podobe rýb alebo fermentovaných mliečnych výrobkov. Vyhýba sa nadmernému príjmu cukru a soli, ako aj priemyselne spracovaným potravinám.

Prečo sa ho nevieme vzdať

Odborníci v oblasti metabolizmu varujú, že v nadmernom množstve pôsobí cukor podobne ako jed. „Naši predkovia prijímali množstvo cukru, ktoré by zodpovedalo asi 20 čajovým lyžičkám… ročne,“ upozorňuje Dr. Mark Hyman. Moderný človek zvládne túto dávku skonzumovať za jedno dopoludnie, často už počas raňajok.

Lovci zberači získavali glukózu najmä trávením škrobových hľúz či semien. V prípade nedostatku si ju telo vytváralo z bielkovín prostredníctvom glukoneogenézy. Sladké plody a med boli energeticky bohatým bonusom, ktorý mozog odmenil krátkodobým povznesením nálady.

V 21. storočí sa stravovanie ľudí zásadne zmenilo. Pridaný cukor sa objavil takmer všade – v nápojoch, omáčkach, jogurtoch aj raňajkových cereáliách – a adaptačný mechanizmus, ktorý pôvodne slúžil k prežitiu, nám, naopak, začal škodiť.

Nadmerný príjem cukru stimuluje produkciu dopamínu v oblasti známej ako nucleus accumbens („centrum odmeny“). Ak k tomu dochádza príliš často, zníži sa citlivosť dopamínových receptorov. Inými slovami, čím viac cukru zjeme, tým slabší je pocit uspokojenia. A tak siahame po ďalšej dávke.

Závažnosť tohto javu potvrdili aj skeny mozgov ľudí po konzumácii sladkých potravín. Aktivita nucleus accumbens dosiahla podobné hodnoty, ako po podaní k*kaínu alebo h*roínu. Táto neurochemická explózia vysvetľuje, prečo sa mnohí ľudia nevedia vzdať sladkostí, aj keď si uvedomujú ich negatívny vplyv na zdravie.

Dr. Robert Lustig, špecialista na endokrinológiu a výživu, vysvetľuje, že telo je evolučne vybavené na efektívne využívanie glukózy, avšak iba v prípade, ak ju získava z prirodzených zdrojov a v rozumnom množstve.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking