Neplánovala byť vegánkou, no stala sa ňou zo dňa na deň. Nikoleta Kováč známa aj ako Surová Dcérka ti v tomto rozhovore poradí, ako začať a kde robia ľudia najčastejšie chyby.

Sama sa vydala cestou bezmäsitej stravy nečakane, no vďaka etickým a ekologickým benefitom sa toto stravovanie stalo súčasťou jej života aj po návrate na Slovensko. Či už veríš, že vegánske jedlo môže byť chutné a plnohodnotné, alebo patríš k skeptikom, veríme, že ťa nasledujúci rozhovor inšpiruje.

Vegánkou si sa stala v Indii, kde si vycestovala v rámci modelingu. Nebolo jednoduchšie iba vynechať mäso?

Bola som tam tri mesiace a nevedela som zohnať stravu, na ktorú som bola zvyknutá, ak som takú stravu našla, bola pridrahá, preto som hľadala alternatívy stravovania. Navyše, v Indii je väčšina trhových a predajných miest s jedlom veľmi diskutabilná, mäso a rôzne suroviny poukladané na ulici, jednoducho sa mi to nepáčilo. Preto som sa rozhodla, že si budem kupovať iba potraviny, ktoré mi prídu bezpečné.

Samozrejme, vegetariánstvo je tam rozšírenejšie, ako vegánstvo, spočiatku som to skúšala, kupovala som si paneer a podobne, ale najbezpečnejšie zo všetkého vyzerali strukoviny a zelenina, takže som začala kupovať len to.

Keď si sa z Indie vrátila, prečo si vo vegánstve pokračovala? 

Ja som z Indie šla rovno na ďalšie tri mesiace do Singapuru, čo je taktiež tropické mesto, a preto som v tom pokračovala aj tam, boli tam bohaté možnosti, chutné lokálne ovocie. Po návrate na Slovensko som už ale pokračovala vo vegánstve pre etickú stránku veci, pre zvieratá, čiže už to nebolo motivované iba tým, že som sa potrebovala najesť.

Keď si človek začne študovať vegánstvo, veľmi rýchlo sa dozvie, aké praktiky používame voči prírode, prečo hrozí kolaps ekosystému, v akých podmienkach žijú dané zvieratá.

Ako na to reagovala tvoja rodina? Viem, že do vegánskych prvotín sa s tebou zapojila aj mama, čo zvyšok?

Áno, už v útlom detstve nám mama varila zdravo, používala na vtedajšiu dobu nevšedné suroviny, boli sme zvyknutí napríklad na pohánku, klíčky, pšeno, vždy sa snažila variť zdravo a rada experimentovala. Keď som s vegánstvom začala, bola som s rodinou v kontakte, povedala som to mame, tá ma podporila a zapáčilo sa jej to natoľko, že sa rozhodla to skúsiť.

Keďže sa značnú časť života venuje cukrárstvu, tortám, koláčom a podobne, začala si vytvárať vlastné dezerty. Pred 7 rokmi prišiel trend kešu orechov a koláčov z nich a podobných cukroviniek, čiže sa napojila na nový smer cukrárstva a bavilo ju to. Inak rodina reagovala okej, veď som bola dospelá, občas som dostala nejaký posmešok od strýka, no keď som si varila jesť, zrazu chcel aj otec, pretože mu to chutilo. Neskôr sa na túto cestu dala aj moja sesternica a bratranec. Aj babička si kupuje alternatívy k mäsu, pretože ju už mäso nebaví.

Dnes sa naplno venuješ vegánstvu a reklame, súvisí tvoj odchod z modelingu s tvojím smerovaním?

Modelingu sa už nevenujem tak profesionálne, ako som sa mu venovala, môj odchod však súvisel aj s vekom, keď má človek 23, už začína byť v tejto brandži starý, prichádzajú vždy nové tváre, dievčatá, ktoré majú 15 rokov. To mi tiež nevyhovovalo, spoločné bývanie, niekedy som sa cítila ako ich mama, lebo sa chúďatá nevedeli ešte orientovať, boli prvýkrát mimo rodiny, rodnej krajiny, neustále cestovanie… modeling sú aj 12-hodinové fotenia, stále prezliekanie sa, nie je to úplne o zábave.

Okrem toho ma k tomu primäla aj ekologická stránka, uhlíková stopa z neustálych presunov, no aj to, že móda nie je nič ekologické. Počas pobytu v Číne som bola v niektorých fabrikách, videla, v akých podmienkach ľudia pracujú, šijú oblečenie, tie ženy boli vo veľkých budovách na okraji mesta, kde to vyzeralo hrozne, a keď človek vidí tie podmienky, tak si uvedomí, že to nie je nič extra. Prestávalo ma to baviť. Posledný výlet som absolvovala v Mexiku, a potom som sa rozhodla skončiť a pokúsiť sa žiť na Slovensku.

Vo svojom blogu uvádzaš, že sa venuješ aj niekoľkým vegánskym projektom.

Na polovičný úväzok pracujem ako kreatívec a fotograf v jednej digitálnej agentúre v Prahe, kde aj posledné dva roky žijem. Ďalších 50 % venujem vegánstvu, svojmu blogu, kuchárke, youtube kanálu, no okrem toho sme rozbiehali projekt veganizuj.sk, ktorý pomáha reštauráciám zaradiť vegánske menu, s tým sme prestali z časových dôvodov, pri písaní knihy Slovegán nám na to už, bohužiaľ, neostal čas. Ďalším projektom je Vegapo.sk, ktorý zhŕňa informácie o vegán produktoch dostupných v miestnych obchodoch.

Pomaly sa dostávame k radám pre čitateľov. Spomínaš vegánske produkty, je ich v obchodoch dostatok?

Mám pocit, že za posledné dva roky sa to neskutočne zrýchlilo, do Prahy prišli značky Beyond Meat, Garden Gourmet, jednoducho náhrady za mäso, ktoré sľubujú dostatočnú náhradu chuti mäsa. Mne veľmi chýbali smotany a šľahačky, ktoré by sa správali tak, ako bežné nevegánske produkty, no tie už prišli tiež.

U nás sú najpopulárnejšie asi burgre a rastlinné jogurty, ktoré zažili boom aj vďaka LIDL a značke Planton, čiže ten boom je obrovský, očakáva sa, že na náš trh príde čoskoro aj náhrada vajíčok, vegánsky tuniak, krevety, ktoré sú momentálne úspešné v Amerike, uvidíme, ako to bude pokračovať ďalej. Vnímam to veľmi pozitívne, už by som si priala, aby tie jedlá boli dostupné aj v reštaurácii, v obchodoch je ponuka dostatočná, ale v reštauráciách mimo veľkých miest človek skončí pri tom, že si objednáva prílohu so zeleninou.

Spomínaš svoju knihu Slovegán, čo v nej nájdu nádejní vegáni?

Tú kuchárku sme robili, pretože nie každý má skúsenosť so zahraničnou kuchyňou, nie každý si vie pripraviť curry, dhal, talianske rizoto a podobne. Sme zvyknutí na prílohu a kus mäsa, nejakú omáčku, klasiku ako knedlo-vepřo-zelo či sviečkovú. Keď niekto chce zmeniť stravu a nepozná zahraničnú kuchyňu, ostane v tom trochu zviazaný, pretože nevie, čo s tým spraviť. Z tohto dôvodu sme do kuchárky Slovegán zaradili recepty, ktoré poznáme všetci, sú pomerne jednoduché, so známymi chuťami, ktoré sú overené desaťročiami od mám a zo školských jedální, preto sú tie recepty super pre začiatočníkov, aby im dané chute nechýbali.

Rovnako dlhoročným vegánom niekedy chýba tá stará zapísaná chuť, preto nám niektorí písali, že si vďaka Slovegán konečne po rokoch mohli dať chutný krémeš. Ozývajú sa aj ľudia, ktorí jedia mäso, knihu si mnohí kupujú, lebo dobre vyzerá, je pekne spracovaná. Prešla do mainstreamu a my sa tomu tešíme, pretože je pre všetkých.

Dnes sú už Slovegán kuchárky dve, kde si ich môžu ľudia zakúpiť?

Najskôr sme to neplánovali, ale otvorili sme si k tomu e-shop Slovegán.sk, kde si ľudia môžu knihy objednať, je tam aj e-book verzia. Okrem toho ich nájdu v Panta Rei, Martinuse, Artforum, v Česku sme zatiaľ v malom butikovom kníhkupectve Book Teraphy. Zatiaľ sa nám podarilo predať 10 000 výtlačkov.

Čo by si poradila Slovákovi, ktorý chce prejsť na bezmäsitú, prípadne vegánsku stravu? Ako to spraviť najmenej bolestivo?

Ak má niekto motiváciu k zmene stravy, či je jeho cieľom stať sa vegetariánom alebo vegánom, mal by to robiť postupne. Ja som začala zo dňa na deň a to neodporúčam. Fungovalo to, pretože som nemala žiadnu špajzu, kde som mohla zbehnúť, keď mi niečo nevyhovovalo, bola som v úplne novom prostredí, ale pre bežného človeka je lepšie, ak začne postupne. Nie je ideálne začať hneď, čo by s tým jedlom v chladničke robil. Nech si vyhradí prvý mesiac na vylúčenie mliečnych výrobkov, skúšanie rastlinných jogurtov, mlieka. Jednoducho, nájsť si, čo tomu človeku vyhovuje.

Následne zaradiť do jedálnička strukoviny, určite aj tofu. Učiť sa novým chutiam, hľadať, čo človeku chutí. Vegánstvo je na Slovensku stále málo rozšírené, preto ani v reštauráciách nie je bohatý výber. Možno to znamená, že sa človek, ktorý nikdy nevaril, bude musieť naučiť variť niekoľko jednoduchých jedál. Keď si to človek rozloží na jednotlivé kroky, dá sa to zvládnuť.

Na jedlo míňaš rovnako, možno menej, ako pri zmiešanej strave. Aké suroviny si kupuješ, aby bol tento životný štýl aj finančne zvládnuteľný?

Poznám ľudí, ktorí sú schopní minúť 600 eur na jedlo, je to individuálne, kto má aký budget. Mesačne míňam pre dve osoby, pretože varím aj pre priateľa, 100 až 150 eur. Samozrejme, nerátam do toho občasné návštevy reštaurácií. Čo nakupujem ja? Musím sa trochu zamyslieť, ale jedná sa o základné suroviny. To je presne cesta, ktorá je najlacnejšia. Ja si ani veľmi nepotrpím na rastlinné jogurty a syry, ale väčšinou kupujem tofu, tempeh, šošovicu, fazuľu, rajčiny na rôzne omáčky.

Ďalej varím curry a taliansku kuchyňu. Nevynechávam ani ryžu, celozrnné cestoviny, ryžové cestoviny a podobne. Skrátka, všetko sú to suroviny bežne dostupné a pomerne lacné. Najvyššou položkou sú asi oriešky. Semienka sú už lacné. Robím si aj vlastné ovsené mlieko doma za pár centov. Preto vždy odporúčam ľuďom sústrediť sa na základné suroviny nie polotovary.

Aké najčastejšie chyby vnímaš v stravovaní všeobecne a ako by sa dali napraviť?

Je to komplexné. Často sa vraví, že vegáni musia dopĺňať B 12, áno, ale podľa výskumov by mal vegán pravidelne dopĺňať 4 veci, pričom človek so zmiešanou stravou až 8, čo sa týka vitamínov a minerálov. Čiže skutočne záleží od pestrosti stravy, v tom robíme najväčšiu chybu. Slováci a Česi trpia nedostatkom vlákniny, čo sa odzrkadlí na prechode na vegánsku stravu. Žalúdok odmietne spolupracovať. Aj preto je lepšie robiť zmeny v stravovaní postupne, aby sme si nespôsobili zbytočné problémy.

Potom, samozrejme, vidím sa Slovákoch a Čechoch, že jeme veľa mäsa aj v podobe šunky, klobásky a podobne. Vieme všetci, že ak má človek 3x za deň nejaké mäso, nie je to prospešné. vegáni zase robia chybu v tom, že iba vyradia mäso, ale nezaradia nové potraviny, nové chute. Potom to končí tak, že človek je prílohu so zeleninou a nemá k tomu žiadne strukoviny, proteíny. Mali by sme ich prijímať každý deň.

Na rastlinnej strave ľudia taktiež jedia malé porcie, obsahuje menej tukov ako živočíšna strava, čiže kým si človek nezvykne na to, že je oriešky, semienka, avokádo, teda potraviny rastlinného charakteru obsahujúce tuky, môže následne trpieť hladom. Treba zväčšiť porcie, pridať rastlinné tuky, pretože potom človek ostane hladný a nevydrží to.