Každú sekundu zmizne z povrchu Zeme les veľký ako futbalové ihrisko. Situácia je kritická
- Nielen plasty, ale aj strata zalesnených plôch je jednou z veľkých tém diskusií o tom, akým smerom sa uberá stav nášho životného prostredia
- Z nových výsledkov výskumov vyplýva, že v roku 2017 sme dosiahli historicky druhý najhorší výsledok
- Zo zemského povrchu zmizlo takmer 30 miliónov hektárov lesov
- Nielen plasty, ale aj strata zalesnených plôch je jednou z veľkých tém diskusií o tom, akým smerom sa uberá stav nášho životného prostredia
- Z nových výsledkov výskumov vyplýva, že v roku 2017 sme dosiahli historicky druhý najhorší výsledok
- Zo zemského povrchu zmizlo takmer 30 miliónov hektárov lesov
University of Maryland včera zverejnila informácie, že rok 2017 sa bude spájať s druhým najhorším výsledkom merania miznutia svetových lesov v histórii. Celkovo z výsledkov meraní vyplýva, že každú minútu minulého roka sme prišli o zalesnené územie veľkosti štyridsiatich futbalových ihrísk a tropické lesy sú dnes chudobnejšie o približne 15,8 miliónov hektárov.
Podľa jedného z článkov World Resources Institute je to akýsi kruh. Výrub lesov spôsobuje klimatické zmeny, ktoré sa podpisujú pod prírodné katastrofy, akými sú napríklad ohne (Brazília kvôli nim prišla až o štvrtinu svojich lesov a mnohé z nich boli dokonca spôsobené úmyselne), ktoré opäť lesy len ničia.
Najhoršie v meraniach v roku 2017 obstála Kolumbia, ktorá medziročne navýšila stratu zalesnených plôch o neuveriteľných 46 % a najviac postihnuté sú tri oblasti na hraniciach Amazonského biómu. Druhý najhorší výsledok v histórii si pripísala aj Brazília. Naopak pozitívny výsledok a pokles miznutia lesov zaznamenala napríklad Indonézia a znížila stratu zalesnených plôch až o 60 %.
The Guardian sa vážnosť situácie rozhodol popísať názorne: Každú sekundu zmizne z povrchu zemského zalesnená plocha veľká ako futbalové ihrisko, každý deň je to plocha o rozlohe New Yorku, každý rok plocha veľká ako Taliansko.
Frances Seymour z World Resources Institute hovorí: „Hlavná príčina miznutia tropických lesov nie je záhadou. Rozsiahle plochy sú stále čistené kvôli pestovaniu sóje, chovu hovädzieho dobytku, pre palmový olej, drevo a iné globálne obchodované komodity. Mnohé z týchto aktivít sú ilegálne a prepojené s korupciou.“
The Guardian ďalej píše, že len 2 % z finančných prostriedkov vynaložených na boj proti klimatickým zmenám smeruje na ochranu lesov a pôdy aj napriek tomu a že ochrana lesov a ich obnova by mohla do roku 2030 znížiť emisie vypúšťané do ovzdušia až tretinu. Seymour ďalej hovorí, že je to ako hasenie horiaceho domu lyžičkou vody.
Včera a dnes prebieha v nórskom Osle konferencia „Fórum tropických lesov“, kde sa lídri krajín stretávajú a diskutujú o výsledkoch posledných meraní z roku 2017 a zároveň myslia na konkrétne riešenia do budúcnosti.
Očakávaný záver je, že sa zhodnú na tom, že je viac než kedykoľvek predtým potrebné nastaviť systém na záchranu svetových lesov. V priloženej grafike si môžeš pozrieť, ktoré oblasti Slovenska trpia odlesňovaním najviac: