Kedy je tre­ba zme­niť job?

Michal Sorkovský / 8. júla 2015 / Lifehacking

Odhliad­nuc od veku či kari­ér­ny­ch úspe­chov a neús­pe­chov, tak­mer kaž­dý sa už oci­tol v situ­ácií, kedy roz­mýš­ľal nad mož­nos­ťou zme­ne­nia prá­ce.

 

Začneme s pár číslami. LinkedIn informuje o tom, že z jeho 313 miliónov používateľov iba 25% aktívne hľadá nový job, zatiaľ čo až 60% je v tomto ohľade veľmi pasívnych. Samozrejme za aktívne hľadajúcich ľudí sa považujú aj tí, ktorí možno nevyvíjajú enormnú snahu nájsť si job, ale v prípade pracovných ponúk by nad nimi vážne uvažovali. 

Ľudia sa ale prirodzene boja zmeny a v mnohých prípadoch práve kvôli tomuto strachu zostávajú pracovať tam, kde už napríklad nie sú spokojní so svojou situáciou.

Na Slovensku asi dvojnásobne platí to, že na mnohých pracoviskách má väčšina ľudí negatívny pracovný prístup, málo sa angažuje a ignoruje akúkoľvek kultúru organizácie, v ktorej pôsobí. No a akékoľvek kariérne zmeny sú potom iniciované skôr z emočných, ako racionálnych dôvodov, čo často vedie k sklamaniu. Vo väčšine prípadov sa ale ľudia snažia takýmto zmenám úplne vyhýbať, pretože si vtedy nie sú istí svojou budúcnosťou a cítia sa v ohrození. Je to koniec koncov často práve neistota prácou, čo spôsobuje stres a vnáša nepohodu do života.

 

Dôvody, prečo sa ľudia snažia vyhnúť zmene práce, hoci ich nebaví a nenapĺňa, sú teda jasné. V prípade, že ale práve rozmýšľate nad tým, že by ste job zmenili, tu je päť znamení, založených na psychologickom výskume, vďaka ktorým si uvedomíte, že práve zmenou práce môžete veľa získať:

1. Neučíš sa

Štúdie ukazujú, že najšťastnejšie starnutie prežívajú práve ľudia, ktorých práca zamestnáva ich myseľ tak, že sa neprestajne učia. Nepretržité učenie je špeciálne dôležité pre každého, koho osobnosť potrebuje kreativitu, je spojená so zvedavosťou a potrebuje stále spoznávať nové veci a učiť sa.   

2. Všetko ti ide až príliš ľahko

Ak stagnuješ na jednom mieste, v práci funguješ v režime „autopilot“ a máš pocit, že by si svoj job mohol robiť aj počas spánku, potrebuješ zmenu. Takéto nízke pracovné vyťaženie sa totiž môže odraziť na tvojej schopnosti zamestnať sa v budúcnosti. Nemôžeš predsa zlenivieť! Ak sa chceš v práci cítiť dobre a naozaj zamestnaný, radšej si hľadaj job, v ktorom budeš musieš makať tak dobre, ako len vieš.

 

3. Si podhodnotený

A nejde iba o peniaze. Zamestnanci môžu byť spokojní so svojimi platmi a vyhliadkami na povýšenie, no nikdy si svoju prácu naozaj nebudú schopní užiť, kým sa nebudú cítiť ocenení svojimi nadriadenými. Ľudia, ktorí sa v práci cítia nedocenení sa dokážu uchýliť ku kontraproduktívnemu správaniu, ktoré môže viesť k nepohode celého pracoviska. Preto, v prípade, že sa tak cítite vy, neváhajte a skúste zmenu.

 

4. Robíš to iba pre peniaze 

Ľudia zvyknú v práci zostávať kvôli peniazom, aj keď sa necítia dostatočne ocenení alebo si prácu vôbec nedokážu užiť. To je však chyba. Nikto netvrdí, že peniaze nie sú dôležité, ale nejde o jedinú odmenu, ktorú za vašu prácu môžete dostať. Pre pohodu a spokojnosť s jobom je rovnako dôležitá aj radosť z práce, zvedavosť, učenie sa nových vecí a osobné výzvy.

 

 

 

5. Neznášaš svojho šéfa 

Je rozdiel medzi ľuďmi, ktorí neznášajú svoju prácu a medzi tými, ktorí neznášajú svojho šéfa. Množstvo dospelých pracujúcich považuje za najnepríjemnejšiu a najstresujúcejšiu súčasť svoje práce svojho priameho nadriadeného. Často to má na svedomí práve spoločnosť, pre ktorú človek pracuje. Vedenie dokáže na vedúci post obsadiť človeka, ktorí tam jednoducho nepatrí, čo zapríčiní, že jeho zamestnanci začnú nenávidieť chodenie do práce. Mnohokrát ale stačí len zmena na vedúcom poste a budú svoju prácu milovať.

Samozrejme toto nie sú jediné dôvody, kvôli ktorým ľudia menia prácu. Ide skôr o poňatie veci z psychologického hľadiska, ktoré je mnohými často podceňované, avšak nepochybne tiež veľmi dôležité. Často je totiž pre spokojnosť a šťastnejší život nevyhnutné prácu zmeniť, hoci to človeka dokáže zneistieť a vyvolá to strach o jeho budúcnosť. Nezabudni ale, že výsledok môže stáť naozaj za to!    

 

 

zdroj: hbr.org

 

Pridať komentár (0)