Koľko by stálo mäso, keby sme mali platiť jeho skutočnú hodnotu?

Mäso je dostupné všetkým spoločenským vrstvám len preto, lebo je jeho výroba podporovaná štátmi vo forme dotácií či zníženej DPH. O jeho skutočnej hodnote bežný človek ani netuší. Jeho výroba je však nákladná, neekologická i neekonomická.

Voda vs. obchodné ceny

Už len suma za vodu prevyšuje ceny za kg mäsa na pultoch obchodov. Na výrobu jedného kilogramu zeleniny sa spotrebuje 322 litrov, na ovocie potrebuje 962 litrov vody na 1kg. Oproti tomu na výrobu 1kg kuracieho mäsa sa spotrebuje 4 325 l, bravčového na 5 988 l / kg, ovčieho / kozieho mäsa 8 763 l / kg a pri hovädzom mäse je to 15 415 litrov na 1 kg.

V roku 2016 sa na svete vyprodukovalo okolo 317 miliónov ton mäsa. Pre zaujímavosť, jeden človek zje za život vyše 11-tisíc zvierat. Cena pitnej vody je aktuálne 0,8156 eur za meter kubický (v SR). Cena za vodu pre 1kg z kuraťa je tak 3,5 eur, v obchodoch je pritom priemerná cena kuracieho 1,5 eura, pri akciách niekedy aj menej.

Na výrobu 1 kg bravčového sa spotrebuje voda v hodnote 4,8 eur, cena za výrobky z bravčového je v obchodoch priemerne medzi 2 až 5 eur. Na 1kg hovädzieho to vychádza len za vodu 12,5 eur, v obchodoch sa predáva v priemere za 5-8 eur. Už len náklady na vodu sú vyššie ako konečná cena mäsa. A keby sa prirátali ešte náklady na krmivo, energie a pracovnú silu, bolo to obrovské číslo. Príliš nízke ceny priznávajú aj producenti, ktorí sa napriek pomoci od štátu obávajú krachu

Paradox s nedostatkom pitnej vody a potravín

V súčasnosti na svete nemá prístup k pitnej vode 1 miliarda ľudí. Viac než 2 milióny ľudí ročne zomiera kvôli nedostupnosti zdroja pitnej vody a základnej hygieny. Pre porovnanie: jedna krava vypije denne 45 až 70 litrov, človek 2-3 litre. Alebo inak, ak sa zrieknete 1 kg mäsa, ušetríte viac vody, ako keby ste sa nesprchovali po celý rok.

Zaujímavosť – Veganská rodina, ktorá žije na ryži, fazuli, zelenine a ovocí vyžije na 1 akre pôdy, oproti tomu pre priemerného Američana, ktorý konzumuje asi 123 kg mäsa ročne, je treba 20 akrov. Slováci zjedia za rok priemerne 59 kg mäsa na osobu. V takej Brazílii je to zase 79.

Keby všetci ľudia na svete jedli toľko mäsa ako Američania, bolo by pre chov dostatočného množstva zvierat a vypestovanie krmiva pre neho treba rozlohu dalších štyroch planét. Podobne to platí aj pre produkciu mlieka. Pre optimalizáciu výroby sa zmenil spôsob a metódy „chovu“ zvierat, čo má dnes skôr podobu výroby neživých vecí. Dokument o tom si môžete pozrieť TU.

Úpadok hodnôt

Kým zviera vyrastie, trvá nejaký čas. Na to sú ale dnešný hladoši nedočkaví, potrebujú rezeň každý deň a preto treba výrobu zvierat urýchľovať, stále viac. Hormóny pre zrýchlenie rastu v budúcnosti už asi nebudú stačiť (napr. kura sa v súčasnosti nafúkne za mesiac). V Číne budujú továrne, kde sa majú masovo klonovať kravy. Číňania totiž zbohatli a zachutilo im hoväzie…snáď nezachutí aj Indom. Desivým plánom čínskej vlády je vo vrcholnej fáze vytvoriť až milión teľacích klonov.

Emisie, životný priestor, vyrubovanie

Živočíšna výroba produkuje celosvetovo 9 % emisií CO2, 35 % emisií oxidu dusíka a 34 % celkového objemu emisií čpavku. Ako sa bude postupne zvyšovať životná úroveň ľudí, tak aj chov hospodárskych zvierat a tieto čísla porastú. To dosť protirečí celosvetovému boju proti klimatickým zmenám.

Pre viac zvierat treba viac potravy. Aby bolo kde pestovať toľko kukurice, sena či sóje, je treba stále väčšie územie, preto chudobní a nevedomí ľudia z tretích krajín neváhajú vyrubovať lesy a pralesy.

Cieľom tohto článku nie je vegánske kázanie, len poukázať na skutočnú hodnotu mäsa a dopad jeho výroby na planétu a naše zdravie, čo stojí za zamyslenie. Problém je najmä jeho nadmerná konzumácia, možno by nebolo odveci sa trochu uskromniť pre lepšiu budúcnosť.