Koniec Donalda Trumpa? Prevrat, ktorý by mohol zmeniť Ameriku dneška

Viktória Husarčíková / 3. januára 2019 / Biznis

zdroj: The Harris Poll / Global News
  • Na ame­ric­kého pre­zi­denta Do­nalda Trumpa bola po­daná ob­ža­loba a žia­dosť o od­stú­pe­nie z fun­kcie
  • Šanca na jeho pred­časné od­stú­pe­nie z fun­kcie je väč­šia ako ke­dy­koľ­vek pred­tým
  • Vý­razne k tomu pris­pie­vajú kon­gresné voľby zo 6. no­vem­bra 2018

Podľa zis­tení Har­vard­skej an­kety CAPS/Har­ris si od­stú­pe­nie sú­čas­ného ame­ric­kého pre­zi­denta želá až 39% vo­li­čov. Nie je to však až také ne­re­álne, ako sa zdalo do­te­raz. Ne­dávne ame­rické kon­gresné voľby vniesli do sú­čas­nej si­tu­ácie sve­tielko ná­deje – väč­šina zvo­le­ných v Sneme re­pre­zen­tan­tov to­tiž patrí k strane De­mok­ra­tov.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: The Har­ris Poll

Za túto po­li­tickú stranu bol zvo­lený aj re­pre­zen­tant za Ka­li­for­niu, Brad Sher­man. Hneď prvý deň vo fun­kcii po­dal na pre­zi­denta Trumpa ža­lobu a žia­dosť o jeho od­vo­la­nie.

Dô­vo­dom malo byť “za­stra­šo­va­nie a ná­sledné vy­ho­de­nie” vte­daj­šieho šéfa FBI, Ja­mesa Co­me­yho. Zo ža­loby vy­plýva, že Co­mey bol vy­ho­dený presne v čase, kedy FBI vy­šet­ro­vala Mi­cha­ela Flynna (v tom čase po­radcu pre ná­rodnú bez­peč­nosť) a ruský zá­sah do pre­zi­dent­ských vo­lieb v roku 2016.

Co­me­yho ne­dob­ro­voľné od­stú­pe­nie spô­so­bilo ukon­če­nie týchto vy­šet­ro­vaní. Sher­man po­dal iden­tickú ža­lobu už v roku 2016. Rov­nako vtedy, ako aj te­raz, v nej ozna­čuje toto Trum­pove roz­hod­nu­tie za zne­uži­tie jeho prá­vo­mocí a po­ru­še­nie jeho kon­šti­tuč­ných po­vin­ností. 

V roku 2016 sa jeho ža­loba ne­stretla s veľ­kým úspe­chom – jej je­di­ným pod­po­ro­va­te­ľom sa stal Al Green. Ten one­dlho pri­šiel so svo­jou vlast­nou ža­lo­bou, ktorú po­dal v ja­nu­ári 2018. Za­ra­dil do nej aj pre­zi­den­tov zá­kaz trans­se­xu­ál­nych ľudí v ame­ric­kej ar­máde či be­z­o­hľadné zá­kony o imig­rá­cii.

Ani táto snaha však ne­bola do­sta­točne pod­po­rená. Za zmienku stojí ešte jedna ža­loba, po­chá­dza­júca od de­mok­ra­tic­kého re­pre­zen­tanta z Te­nes­see Steva Co­hena z no­vem­bra 2017, ktorá si zís­kala až 17 pod­po­ro­va­te­ľov. Ani ona však ne­prešla ďa­lej a ni­kdy sa ne­dos­tala to fázy hla­so­va­nia. 

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: Stra­te­gic Cul­ture Foun­da­tion

Ame­rický Kon­gres je zá­ko­no­dar­ným zbo­rom, ktorý sa delí na dve ko­mory – Snem re­pre­zen­tan­tov (House of Re­pre­sen­ta­ti­ves) a Se­nát.

Na schvá­le­nie zá­kona je po­trebné hla­so­va­nie oboch ko­môr. Roz­de­le­nie týchto dvoch častí po ne­dáv­nych voľ­bách je jasné – kým Snem re­pre­zen­tan­tov tvorí po väč­šine strana De­mok­ra­tov, Re­pub­li­ká­nom patrí Se­nát.

Práve zvo­le­nie De­mok­ra­tic­kej väč­šiny do Snemu dáva mno­hým ná­dej. Od­stup pre­zi­denta sa to­tiž ak­tívne  rieši od pr­vého dňa vo fun­kcii a do­stal sa ďa­lej ako ke­dy­koľ­vek pred­tým. 

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (5)
zdroj: Penn Po­li­ti­cal Re­vue

Na dru­hej strane je však na úspešné do­kon­če­nie plánu po­trebné už spo­mí­nané kom­plexné hla­so­va­nie, ktoré za­hŕňa aj  Se­nát s Re­pub­li­kán­skom väč­ši­nou. Práve v tomto bode by mohla ob­ža­loba zly­hať.

Na to, aby Trump vo fun­kcii de­fi­ni­tívne skon­čil, sú po­trebné hlasy dvoch tre­tín Se­nátu. Pre lep­šiu pred­stavu – Re­pub­li­káni s po­čtom 51 se­ná­to­rov pre­vy­šujú po­čet De­mok­ra­tov, kto­rých je len 48. Proti Trum­povi by sa teda mu­selo vzbú­riť viac ako tu­cet jeho vlast­ných stran­ní­kov. 

Zdroj: www.dai­ly­mail.co.uk

Pridať komentár (0)