Kto bol Milan Lučanský? Mafiáni z 90. rokov sa pred ním triasli, skončil za mrežami kvôli úplatkom za pol milióna

  • Milan Lučanský zomrel 30. decembra po pokuse o samovraždu
  • Jeho príbeh ukrýva mnoho úspechov ale aj pády
  • Od elitného vyšetrovateľa cez policajného prezidenta až po obvineného z korupcie
Milan Lučanský
TASR/Jakub Kotian
  • Milan Lučanský zomrel 30. decembra po pokuse o samovraždu
  • Jeho príbeh ukrýva mnoho úspechov ale aj pády
  • Od elitného vyšetrovateľa cez policajného prezidenta až po obvineného z korupcie

Samovraždu generála Milana Lučenského označila prezidentka Zuzana Čaputová za ľudskú tragédiu. Ďalší politici sa ju snažia zneužiť ako politickú zbraň a obviňujú sa, kto za ňu môže. Od jeho prvého zranenia až po smrť sa začali objavovať viaceré konšpirácie ako to s jeho samovraždou bolo. 

V poslednom čase sa jeho meno spomína najmä v súvislosti s kauzou Judáš, vo väzbe skončil kvôli úplatkom. Jeho kariéra je však omnoho pestrejšia. Svojho času totiž bol elitným vyšetrovateľom, ktorý šiel po krku veľkým rybám. Kto vlastne Lučanský bol a aký je jeho príbeh? 

Lučanský sa rýchlo šplhal po kariérnych rebríčkoch 

Milan Lučanský sa narodil v roku 1969 v Poprade. V neďalekom Svite vyštudoval Stredné odborné učilište chemické. V štúdiu pokračoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde navštevoval pedagogickú fakultu. Štúdium ukončil získaním titulu magister v roku 1988.

Do policajného zboru vstúpil o rok neskôr ako frekventant PÚ VB v Pezinku. V roku 1990 začal pôsobiť ako starší inšpektor v Liptovskom Hrádku neskôr v Martine. Lučanský postupne šplhal po policajných rebríčkoch a vystriedal viacero pozícií od inštruktora skupiny obrany a telesnej prípravy  po staršieho referenta.

Po pätnástich rokoch v policajnom zbore po prvýkrát začal zastávať vedúcu úlohu, keď sa v roku 2004 stal vedúci oddelenia odhaľovania odboru boja proti organizovanej kriminalite STRED ÚBOK PPZ.

zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Mafiáni na muške

Vo svojej policajnej kariére vyšetroval viacero skupín organizovaného zločinu medzi, ktorými boli aj černákovci, kyselinári, či vražda podnikateľa Jána Kubašiaka, ktorej prihliadala jeho malá dcéra.

„Bolo to neľahké obdobie. Bolo náročné dať dokopy tím na vyšetrovanie Černáka, pretože sa policajti báli o seba a o svoje rodiny. Nakoniec sa však našlo zopár z nás, ktorí sa na to dali. Neraz sme pred tým ako sme ráno nastúpili s rodinami do auta skontrolovali auto, či pod ním nie je nálož. Práca však bola pre nás poslaním a vedeli sme,  že toto zabíjanie musí raz skončiť. Rodiny obetí sa báli vypovedať,  potrebovali sme najmä informácie z vnútra,“ uviedol Lučanský v rozhovore pre denník Nový Čas.    

zdroj: TASR/Martin Baumann

Mediálna hviezda a odborník na mafiu 

Lučanský sa preslávil aj ako mediálna hviezda odborník na mafiánske skupiny 90. rokov, keď často vystupoval v médiách, dokumentárnych filmoch, televíznych programoch alebo v knihách, kde sa podelil sa delil o svoje poznatky a postrehy z vyšetrovania mafiánskych skupín.

Pochybnosti o jeho práci pri vyšetrovaní sa objavili potom ako ho černákovci obvinili z ničenia dôkazov, ktoré by mohli objasniť niektoré vraždy.  Lučanský to dôrazne odmietol.  „Nie je pravda, že som zničil nejaké dôkazy. Všetky dôkazy sú vo vyšetrovacích spisoch. Jedine, čo som si zobral so sebou, boli moje osobné poznámky,“ vysvetlil vtedy pre denník.

Kradli, mučili, vraždili a ich činy symbolizovali strach. V 90. rokoch boli na čele krajiny, slovenskí mafiáni sa nebáli ničoho

Od roku 2008 do roku 2010 šéfoval odboru STRED Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ, no aj s týmto obdobím sa spájajú isté kontroverzie. Lučanskému sa naskytla príležitosť aby zatkol mafiánskeho bossa Ľudovíta Sátora, na ktorého bolo v tom období vyhlásené pátranie. Stretnutie sa malo podľa portálu Akutality.sk odohrať v roku 2010 a Lučanský sa bránil, že k nemu došlo v Maďarsku, kde nemal žiadne právomoci.

„Je dôležité povedať, že  som sa stretol s osobou, ktorá sa predstavila ako Sátor – osobne som ho pred tým nikdy nevidel. Stretli sme sa v Maďarsku, kde nemám právomoci policajta. Informoval som o tom vopred svojich nadriadených a po stretnutí som začal pracovať na jeho zadržaní. Lenže prišlo iné obdobie a ja som nedobrovoľne odišiel do civilu,“ uviedol pre Nový Čas.

Po odchode do civilu pracoval ako bezpečnostný pracovník 

Nedobrovoľne do civilu odišiel potom ako ho vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic bez udania dôvodu odvolal. Neskôr vysvitlo, že to malo súvislosť s útekom Karola Mella, ktorý bol zapletený do dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave. Spolu s Lučanským odvolali viacerých funkcionárov z Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Až potom sa im podarilo Mella dolapiť a následne znovu prepustiť.

Lučanský v rozhovore pre .týždeň uviedol, že neúspešným pátraním po Mellovi nemá nič spoločné a spájanie jeho mena s týmto prípadom sa ho dotklo. „Mimochodom, viete o tom, že pán Spišiak ma päť hodín prehováral, aby som zostal v polícii? Viete, ako sa teraz cítim?,“ pýtal sa vtedy Lučanský v rozhovore.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Po odchode z policajného zboru pracoval do roku 2012 ako bezpečnostný pracovník v súkromnej spoločnosti. Potom sa znovu do policajného zboru vrátil zástupca riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

Ešte v tom istom roku po návrate do policajného zboru sa stal prvým viceprezidentom Policajného Zboru. V roku 2015 sa mu dostalo ďalšej pocty, keď ho vtedajší prezident Andrej Kiska vymenoval do hodnosti generála. O rok neskôr sa stal generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

zdroj: SITA/Marko Erd

Mal mať blízko ku Kaliňákovi 

V roku 2018 sa pokúšal vtedajší minister vnútra Tomáš Drucker (vtedy Smer-SD) nahradiť prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara, no neúspešne, čo vyústilo demisiou Druckera. Gašpar, ktorý stal na čele polície od roku 2012 sa neskôr rozhodol odísť sám.

Gašpara nahradil Lučanský potom ako ho vymenovala ministerka vnútra Denisa Saková (vtedy Smer-SD). Do funkcie nastúpil 1. júna 2018.

zdroj: SITA/Ivan Kopčáni

Počas jeho funkčného obdobia sa zmenili pravidla na výborové konanie na funkciu prezidenta PZ, keď kandidátov nevyberajú len samotní policajti ale prechádzajú aj hodnotením odbornej komisie a brannobezpečnostného parlamentného výboru. V apríli 2019 sa konalo takéto výborové konanie, ktorým Lučanský spolu s ďalším kandidátom prešiel. Saková sa rozhodla pre Lučanského.

Policajný prezident čelil obvineniam, že má blízky ku bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD). Lučanský sa dokonca zúčastnil oslavy 40. narodenín politika. „Bol som na tej oslave, ale inak sa s pánom Kaliňákom nestretávame. Dodnes mu vykám,“ uviedol vtedy v rozhovore pre .tyždeň. Viackrát sa vyjadril, že s politikov nechce mať nič spoločné.

Odišiel pre údajnú politizáciu policajného zboru 

S príchodom novej vlády sa začali meniť aj pomery v Policajnom zbore. Na konci júna Lučanský oznámil, že ako prezident policajného zboru končí. Podľa vlastných slov sa nemohol zmieriť s tým, že polícia je spolitizovaná. „Musím povedať, že napriek silnej podpore môjho okolia, kolegov, rodiny, priateľov, nechcem ďalej spolupracovať so súčasným vedením Ministerstva vnútra SR. Nemám ich dôveru a oni zase nemajú tu moju. Spolupráca musí byť založená na vzájomnom rešpekte. Uznávam, že vnímam Romana Mikulca ako korektného človeka, ale neuznávam ho ako ministra vnútra. Naše pohľady na ďalší chod polície sú rozdielne, naše názory na viacero tém sú odlišné,“ uviedol Lučanský.

Jeho služba v policajnom zbore sa skončila 31. augusta 2020, potom ako so rozhodnutím súhlasil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

zdroj: SITA/Branislav Bibel

Lučanský sa sám prihlásil, už prvé zranenie vyvolalo podozrenia 

Lučanského zadržala NAKA 3. decembra 2020 po návrate z Chorvátska. Na políciu sa mal dostaviť sám na základe dohody s vyšetrovateľom. NAKA ho obvinila v rámci akcie Judáš. Podľa medializovaných informácií súvisí jeho obvinenie s prijímaniami úplatkov vo výške 500 000 eur, ktoré mal Lučanský poberať od roku 2018.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Lučanský sa zranil v prvej polovici decembra v Ústave na výkon väzby v Prešove. Následne podstúpil operáciu v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Už vtedy sa objavilo viacero špekulácií, ktoré tvrdili, že poranenie ex-prezidentovi spôsobili príslušníci justičnej stráže alebo mohlo ísť o pokus o samovraždu. Ministerka spravodlivosti vtedy Mária Kolíková informácie vyvrátila a tvrdila, že išlo o nešťastný pád. Poranenie sa malo zhoršiť potom ako Lučanský cvičil. Teraz priznala, že mohlo ísť o prvý pokus o samovraždu, ktorý sa Lučanskému podarilo zakryť.

 „Od prvého momentu zistenia zranenia až po pohovor vypovedal vždy rovnako,” uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka na margo zranenia. „Mechanizmus vzniku zranení korešponduje s tvrdením obvineného,” povedal. Zdôraznil tiež, že pri výkone väzby obvineného neboli porušené žiadne predpisy. Lučanský bol podľa Žilinku na cele umiestnený samostatne a s inými obvinenými a odsúdenými do kontaktu neprichádzal.

Umrel po pokuse o samovraždu 

V poobedných hodinách 29. decembra sa Lučanský pokúsil spáchať samovraždu. Obesil sa na teplákovej bunde, ktorú si mal vypýtať lebo mu bola zima. Na vykonanie tohto skutku mu stačilo len 9-minút. Medializované informácie sa od seba líšili podľa Denníka N mala u bývalého riaditeľa nastať mozgová smrť, generálny prokurátor Žilinka zas uviedol, že je v kóme. Ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že je jeho stav kritický.

O deň neskôr 30. decembra v poobedných hodinách umrel v dôsledku pokusu o samovraždu. Ako prvá na o tom informovala Denisa Saková na sociálnej sieti. Ministerstvo spravodlivosti túto informáciu následne potvrdilo.

Mediálne prestrelky aj konšpirácie 

Okamžite po medializácií smrti exriaditeľa sa spustila prestrelka medzi politikmi, kto za jeho smrť môže. Predseda Smeru-SD Robert Fico vyzval ministerku spravodlivosti aby sa vzdala svojej funkcie. Podľa Fica sú obvinení z korupcie politickí väzni a sú obvinení na základe politickej objednávky.

Mária Kolíková tieto obvinenia odmieta a rezignovať zatiaľ nebude, aj keď nad tým rozmýšľala. Na vyšetrovanie okolností Lučanského samovraždy zriadi komisiu, do ktorej chce zapojiť aj predstaviteľov opozície, prezidentku, verejnú ochrankyňu práv, Slovenskú advokátsku komoru či zástupcov európskych organizácií.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Okamžite po medializovaní pokusu o samovraždu sa objavili aj konšpirácie ako k nej malo dôjsť. Podľa Fedora Flašíka mohol byť Lučanský zlikvidovaný zámerne, on osobne neverí, že spáchal samovraždu.  „Nie je dôležité, či a do akej miery bol gen. Lučanský vinný, resp. či a do akej miery zneužíval funkciu policajného prezidenta. Dôležitý je fakt, že neprežil väzbu v demokratickej krajine, ktorou snáď stále sme. Toto je absolútna deštrukcia akejkoľvek právnej istoty v tejto krajine,“ napísal Flašík.

Oklamal psychológov, tvrdí Šátek 

Bývalý elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek si naopak myslí, že exriaditeľ samovraždu spáchal. Opísal ho ako výborného a racionálneho operatívca, ktorý si musel svoje rozhodnutie už dopredu premyslieť a ak nevidel možnosti na svoju obranu a ani žiadne vyhliadky do budúcnosti rozhodol sa svoj život ukončiť.

 „Gen. Lučanský bol veľmi silná osobnosť, profesionál, ktorý bol schopný veľmi rýchlo pochopiť závažnosť situácie i možnosti svojej prípadnej obrany. Rozhodoval sa uvážene a pevne, o čom už ďalej vnútorne nepochyboval. Bolo potom už len otázkou času, ako a kedy.

S veľkou mierou pravdepodobnosti sa o samovraždu pokúsil už pred dvomi týždňami, no pokus sa mu nepodaril a pritom sa zranil. Bol rozhodnutý svoj pokus opakovať a úspešne, preto poprel zásah inej osoby voči nemu, roky pretvárky a schopnosti nedávať na sebe žiadne známky psychického zlomu oklamali aj väzenských psychiatrov či psychológa. Pre neho život skončil,“ uviedol Šátek.

K smrti Lučanského sa vyjadril aj údajný vrah Jiři Kajínek, ktorého omilostil prezident Miloš Zeman. ,,Tu sa musím väzenskej služby zastať, nemôže skutočnému pokusu o samovraždu zabrániť. Ak niekto chce zomrieť, väzenská služba tomu nikdy nezabráni, to sa proste nedá,“ uviedol vo videu zverejnenom na Youtube.

Lučanský bol pozitívna zmena, tvrdia spolupracovníci 

Okolnosti samovraždy preskúma ministerstvo spravodlivosti s nezávislou komisiou. Isté je, že niektorí spolupracovníci Lučanského si na neho budú spomínať v dobrom. „Milan Lučanský sa za krátky čas svojho pôsobenia na čele polície postaral o výraznú pozitívnu zmenu imidžu Policajného zboru. Bol to on, kto rozviazal NAKA ruky. Bol to on, za ktorého pôsobenia sa začali rozpracovávať najväčší korupčníci, z ktorých niektorí boli zadržaní až po jeho odchode. Bol to on, za ktorého pôsobenia na najvyššom poste v polícii boli zadržaní Marián Kočner a ďalšie osoby zapletené do vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,“ napísal bývalý novinár a admin policajného webu David Púchovský.

V podobnom duchu sa vyjadril aj minister práce Milan Krajniak, ktorý uviedol, že Lučanský sa do dejín zapísal dvakrát v pozitívnom duchu. Prvýkrát, keď sa nebál postaviť mafiánskym skupinám a druhýkrát ako prezident policajného zboru.

Zdroje: Ministerstvo vnútra SR, Nový Čas, Aktuality, .týždeň, TASR, Pluska

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech