Kúzelník Laco Tischler vyčaroval zo svojho koníčka skvelú podnikateľskú kariéru

  • Začínal ešte v roku 1977, keď ho ako mladého chalana očaril svet mágie a čarov. Dokonca nepotreboval ani Harryho Pottera a rýchlo sa z neho stal úspešný kúzelník. No svojmu celoživotnému koníčku sa začal profesionálne venovať až pred piatimi rokmi. Keď človek niečo miluje a pracuje na svojom rozvoji, jednoducho tomu neutečie! A toto dokonalo dokazuje Laco Tischler, slovenský kúzelník.
12565420_523766297797847_1667236543022999944_n
archív L. Tischlera
  • Začínal ešte v roku 1977, keď ho ako mladého chalana očaril svet mágie a čarov. Dokonca nepotreboval ani Harryho Pottera a rýchlo sa z neho stal úspešný kúzelník. No svojmu celoživotnému koníčku sa začal profesionálne venovať až pred piatimi rokmi. Keď človek niečo miluje a pracuje na svojom rozvoji, jednoducho tomu neutečie! A toto dokonalo dokazuje Laco Tischler, slovenský kúzelník.

Laco, kúzleniu sa venuješ od detstva. Brali ťa tvoji rodičia vážne, keď si im v 16-tich rokoch povedal, že sa staneš kúzelníkom?

Kúzleniu sa venujem od svojich 16-ich rokov, kedy som sa na amatérskej úrovni začal venovať tomuto koníčku. Spočiatku to boli jednoduché kúzla, ktoré som predvádzal spolužiakom na gymnáziu pri rôznych príležitostiach, ako sú diskotéky, triedne akcie a pod. Nakoľko som však chcel v tejto činnosti napredovať a zdokonaľovať sa, tak som v Košiciach, kde bývam, našiel poloprofesionálneho kúzelníka, ktorý sa mi začal intenzívne venovať a poskytol mi k dispozícii svoju bohatú odbornú (kúzelnícku) knižnicu.

V tej dobe, píšeme rok 1978, ešte neboli DVD a ani internet a preto sa kúzelníci učili nové triky z kníh, alebo vzájomne jeden od druhého pri výmene odborných skúseností. Knižnica môjho učiteľa mi veľmi pomohla, pretože po jej kompletnom preštudovaní (odborné časopisy, knihy, encyklopédie) čo trvalo asi rok a pol, som získal veľmi dobrý teoretický základ o kúzelníckom umení a jednotlivých jeho odvetviach. Popritom mi osobne odovzdával svoje poznatky a sledoval môj profesijný rast.

Musím povedať, že rodičia ma v tejto činnosti vždy podporovali, aj finančne, pri získavaní nových rekvizít ale hlavne to  brali ako zaujímavý koníček (podcenili môj intenzívny záujem o kúzla, ha, ha).  Nakoľko som však študoval právo, nepredpokladali, že raz sa moje hobby môže stať mojím povolaním.

Zdroj: archív L. Tischlera

No tvoja cesta nebola až taká jednoduchá a musel si si toho veľa preskákať. Ako sa teda z tvojho hobby stala profesionálna kariéra?

V roku 1980 ma, na odporúčanie môjho mentora, prijali do Českého magického svazu (ČMS). Na Slovensku podobné združenie kúzelníkov v tom čase neexistovalo a v rámci Československa do českého svazu prijímali aj kúzelníkov zo Slovenska.  To ma opäť posunulo, pretože členstvo mi poskytovalo možnosť zúčastniť sa na kúzelníckych kongresoch a festivaloch, ktoré sa v tom čase organizovali v Prahe, Karlových Varoch, v Bratislave… a na ktorých som mal možnosť zoznámiť sa s našimi a zahraničnými kolegami. Na týchto kongresoch sa konali odborné semináre (dnes sa tomu hovorí workshop :))))) a na burze rekvizít som si mohol kúpiť karty, rekvizity a literatúru, neskôr videokazety a DVD.

To som sa už dostával na vyšší level a denne som niekoľko hodín trénoval najmä manipulačné zručnosti, nakoľko som sa pripravoval na profesionálne skúšky v Slovkoncerte (vtedy monopolná umelecká agentúra na Slovensku). V roku 1982 som skúšky úspešne zložil, čo znamenalo, že som mohol oficiálne vystupovať za honorár. A tak som posledné dva roky vysokoškolských štúdií vystupoval v baroch, na estrádach, plesoch, ako profesionálny kúzelník.

Po skončení štúdia som sa zamestnal v štátnej správe a aktívne vystupovanie bolo v konflikte s mojim zaradením. Neznamenalo to však, že som na kúzla zanevrel. Naopak, naďalej som aktívne cvičil nové triky, stretával sa s kolegami na kúzelníckych kongresoch a v kruhu priateľov, na privátnych akciách, som svojím umením zabával prítomných. Napĺňalo ma to radosťou, udržiaval som sa vo forme, mal som prehľad o najnovších trendoch v kúzlení a tak mi to vôbec nepripadalo že to nie je moje zamestnanie, lebo som kúzlam venoval aj naďalej veľa voľného času.

Zdroj: archív L. Tischlera

Dokonca v roku 1992 som sa zúčastnil na posledných majstrovstvách Československa v modernej mágii (oficiálny názov pre kúzlenie) a v obore mikromágia (kúzlenie s malými predmetmi karty, mince …), za účasti najlepších profesionálov som sa stal posledným federálnym majstrom Československa, nakoľko k 1.1.1993 došlo k rozdeleniu republiky. Bola to jediná súťaž, na ktorej som sa zúčastnil, pretože zastávam názor, aby moje vystúpenie hodnotili diváci a nie porota. Keď sa to divákom páči a odmenia ma potleskom a svojou priazňou, tak som svoju úlohu zabávača zvládol dobre. Hodnotenie porotou je vždy subjektívne. Preto ani v súčasnosti na kúzelníckych kongresoch nesúťažím, aj keď každé také podujatie je spojené so súťažou v niekoľkých kategóriách.

Po skončení činnosti v štátnej správe v roku 2011 (časová parabola☺) som sa rozhodol zmeniť svoj život o 180 stupňov a začal som sa živiť ako profesionálny kúzelník, čím som nadviazal na svoje hobby, ktoré ma „drží“ od 16 rokov, ako som spomínal.  Vystupujem na svadbách, plesoch, firemných akciách, narodeninových párty, prosto všade tam, kde sa zídu ľudia a chcú sa zabávať.  Mojím hlavným portfóliom je mikromágia, kde priamo pri stoloch hostí, 40-50 cm od očí divákov predvádzam „malé zázraky“, pričom vieme, že zázraky neexistujú.

Okrem toho robím aj Stand up comedy magic, čo je hovorený program na parkete vo forme stand upu, pri aktívnom zapojení divákov. Ide o humorne ladené triky, adresované pre početnejšie publikum. Vždy sa snažím o interaktívne zapájanie divákov do „hry“ a hlavný dôraz na mojich vystúpeniach kladiem na humor, pretože kúzlenie je dobré iba vtedy, keď sa ľudia pri tom zabávajú.

Toľko asi o mojej ceste ku kariére profesionálneho kúzelníka☺.

A najzásadnejšia otázka. Vieš nechať zmiznúť lietadlo alebo prerezať sympatickú asisentku? :)

Nechať zmiznúť lietadlo, alebo prerezať asistentku prenechám Davidovi Copperfieldovi☺, ktorý vo svojom programe tieto veľké kúzla (odborne ilúzie ) predvádza. Ja zostanem radšej pri mikromágii, kde mám bezprostredný kontakt s divákom, kde „cítim“ jeho reakcie, myšlienkové pochody a mám okamžitú spätnú väzbu. Aj keď samozrejme technické riešenie veľkých ilúzií poznám.

Zdroj: archív L. Tischlera

Existuje niečo ako kúzelnícka škola? Kde sa ty učíš nové triky a kúzla?

Na Slovensku a ani v Čechách kúzelnícka škola neexistuje, organizujú sa iba krátkodobé školenia pre nových členov ČMS a rôzne semináre zahraničných a domácich kúzelníkov. Ja osobne sa učím kúzla na zahraničných kongresoch, dobrou inšpiráciou sú aj videá kolegov na internete a nakoľko poznám rôzne kúzelnícke techniky a postupy, tak si dokážem vyskladať (vymyslieť) kúzlo sám. Táto cesta je však najťažšia.

Môže sa stať kúzelníkom hocikto alebo na to treba špeciálne predpoklady?

Kúzliť môže hocikto, ale dobrým kúzelníkom sa hocikto nestane a to aj keď bude trénovať mnoho rokov. Základným predpokladom je totiž schopnosť zabaviť ľudí. A to je vlastnosť, ktorá sa nedá nijakým spôsobom naučiť. Buď to človek má, dostal to do vienka alebo to nemá a ani nikdy mať nebude ☺. A potom samozrejme, silná motivácia (prečo to chcem robiť), invencia a kreatívnosť, veľa trpezlivosti a pokory pri nacvičovaní nových kúziel a tiež prirodzená inteligencia☺, verbálna zručnosť, pohotovosť a veľa iných maličkostí, ktoré vcelku dotvárajú osobnosť dobrého kúzelníka.

V dnešnom globálne prepojenom svete (pri možnosti divákov na „pár kliknutí“ porovnať s najlepšími), samotné kúzlo nestačí. Dobrý kúzelník musí mať pridanú hodnotu, ktorá vyplýva z jeho osobnosti a charizmy. Tým je jedinečný a konkurencie schopný.

Zdroj: archív L. Tischlera

Aj keď to vyzerá ako z časti zábavná kariéra, sú za tým roky práce. Čo je pre teba najťažšie?

Nemám rád slovo najťažšie, lebo vždy môže byť niečo ešte ťažšie ☺. Ale neľahké ☺ je zvoliť správny komunikačný level pre danú spoločnosť, kde práve vystupujem. Odhadnúť jej absorčnú kapacitu, skupinovú náladu, interpersonálne vzťahy a prípadné animozity. Vytvoriť príjemnú atmosféru už na začiatku predstavenia a neustále ju gradovať. Samozrejme, že počtom vystúpení sa kráti doba, potrebná na naladenie sa na rovnakú vlnovú dĺžku s publikom. Nechcem povedať že je to rutina, ale našťastie moje senzory fungujú veľmi rýchlo a moja empatická schopnosť mi v tom výrazne pomáha, takže dnes je to maximálne pár minút.

Nikdy si si nepovedal, že už fakt kašleš na to a budeš sa venovať inej kariére? Čo ťa presviedčalo, že to fakt má zmysel?

Vzhľadom na skutočnosť, že naplno profesionálne to robím iba 5 rokov, tak nemám zatiaľ syndróm vyhorenia☺ a že to má zmysel, ma presviedča reakcia ľudí, pre ktorých to robím. Ich pozitívna odozva, radosť zo spoločnej zábavy (pretože „práca“ je pre mňa zábavou) ma neustále posúva vpred, nabíja pozitívnou energiou, čo považujem v dnešnom svete plného stresu a napätia, za obrovský dar.

Zdroj: archív L. Tischlera

Ako je to s financiami? Musel si obetovať niektoré tvoje kúzelnícke sny kvôli financiám?

Svoju činnosť si financujem sám, bez sponzorov, ale financie nie sú až takým rozhodujúcim faktorom, ako by sa zdalo. Hlavná je invencia a kreativita. Samozrejme, je to aj tým, že sa venujem hlavne mikromágii. Pri realizácii veľkých javiskových ilúzií sú financie nevyhnutné.

Myslíš si, že by si sa mohol tejto práci venovať, keby to fakt nebola tvoja láska a vášeň?

Ako každé umenie a nielen to, ale podľa mňa každá činnosť, je dôveryhodné iba vtedy, keď sa robí srdcom. Divák to hneď vycíti, či to robíte s láskou a vášňou alebo iba rutinne „odbijete“ program a zoberiete honorár. Osobná zanietenosť je veľká devíza dobrého kúzelníka

Zdroj: archív L. Tischlera

Máš nejaký vtipný príbeh, ktorý sa ti stal pri tvojich vystúpeniach? Stalo sa ti niekedy, že sa ti fakt kúzlo nepodarilo, no zahral si to na pána?

Samozrejme že som zažil niekoľko vtipných príbehov a aj situáciu, kedy som musel „za pochodu“ kúzlo zmeniť, nakoľko rekvizita, ktorú som mal nepozorovane a nenápadne vymeniť, nebola vo vrecku saka, ale sa nachádzala v kufríku v šatni. Po počiatočnom „šoku“ som však predviedol kúzlo s iným koncom, pričom to nikto z divákov nezbadal. Výhodou kúzelníka je to, že iba on vie, aká je koncová pointa triku. Kúzla sa dajú varírovať a tak sa to stalo aj v uvedenom prípade.

Čo je podľa teba základ dobrého kúzla? Čím sa odlišuje dobrý kúzelník od toho zlého?

Každé kúzlo má dva hlavné atribúty. Tajomno a moment prekvapenia. Kúzlo je proces, kde kúzelník vytvára ilúziu, že na jeho konci divák uvidí malý zázrak. A táto cesta musí byť tajomná a musí mať silný moment prekvapenia. Vtedy je kúzlo dobré a účinné. Samozrejme, osobnosť kúzelníka môže tento proces výrazne umocniť alebo oslabiť. Tí dobrí to umocňujú ☺.

Prezradíš nám nejaké tvoje triky, ktoré len Laco vie, či to je prísne strážené tajomstvo?

Triky zásadne neprezrádzam, stratilo by sa aj tajomno a aj moment prekvapenia ☺ a už by to nebolo kúzlo. Radšej ich predvádzam a zabávam nimi ľudí!

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá