Slovenka Lea vyštudovala jednu z najnáročnejších univerzít sveta, učila sa analyzovať vojnu. Štúdium stojí 10 000 eur

  • Lea Preisinger ako jedna z mála Slovákov, vyštudovala magistra v strategických štúdiách na najlepšej fakulte medzinárodných vzťahov v Británii
  • Reč je o University of St. Andrews, ktorú navštevoval aj britský princ William
  • Výber študentov na miestnu fakultu medzinárodných vzťahov je užší ako na fakultu na Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde
  • Lea sa po skončení fakulty rozhodla vrátiť na Slovensko a malými krokmi si tu buduje svoje renomé v obore strategických štúdií
Lea Preisinger
  • Lea Preisinger ako jedna z mála Slovákov, vyštudovala magistra v strategických štúdiách na najlepšej fakulte medzinárodných vzťahov v Británii
  • Reč je o University of St. Andrews, ktorú navštevoval aj britský princ William
  • Výber študentov na miestnu fakultu medzinárodných vzťahov je užší ako na fakultu na Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde
  • Lea sa po skončení fakulty rozhodla vrátiť na Slovensko a malými krokmi si tu buduje svoje renomé v obore strategických štúdií
  • Čo Leu na University of St. Andrews najviac zaujalo 
  • Aké predpoklady je potrebné spĺňať, aby ťa sem prijali 
  • Koľko eur je potrebné si na štúdium našetriť
  • Ako vyzerá štúdium vojnovej stratégie a prečo je v dnešnej dobe veľmi potrebné
  • Čo je výrazným problémom slovenských vysokých škôl
  • V decembri minulého roku si vyštudovala magistra v strategických štúdiách na University of St. Andrews. Ako v tvojom prípade vyzeral výber vysokej školy? 

    Po mojich pozitívnych skúsenostiach počas bakalárskeho štúdia vo Viedni som sa sústredila najmä na školy, kde magisterských študentov berú ako rovnocenných členov akademickej komunity, ktorí sa dokážu zapojiť do projektov, diskusií a iných aktivít fakulty prepojených na pracovný trh. Bolo pre mňa dôležité, aby moja práca mala praktický význam a nebola braná len ako teoretická súčasť curricula. 

    Druhou podmienkou bola, samozrejme, prítomnosť odboru strategických štúdií. Tie nepatria do zvyčajných predmetov na európskych univerzitách, skôr sú raritou. Samozrejme do úvahy som brala kritéria ako financovanie, štipendiá, voľnočasové aktivity a možnosti po škole. 

    Na tejto univerzite študoval aj Britský princ William, výber študentov fakulty medzinárodných vzťahov je užší ako na Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde. S akou víziou si sa hlásila na túto prestížnu  univerzitu? 

    Výber študentov na Univerzitu St. Andrews je asi najselektívnejší, s akým som sa kedy stretla. V magisterskom obore strategických štúdii nás bolo len 10 a na celej fakulte medzinárodných vzťahov sa pohybovalo dokopy približne 50 magisterských a doktorandských študentov.

    Myslím, že túžba získať kvalitné vzdelanie bola veľmi silná, ale rovnako silná bola motivácia zažiť niečo nové, stretnúť sa osobne s profesormi, študentmi a umelcami, ktorých knihy a diela som obdivovala už dlhé roky, a žiť v prostredí, kde je možnosť sa konštruktívne porozprávať o každej téme. V neposlednom rade, St. Andrews je malebné mestečko pri mori, čím sa mi splnil sen života pri pobreží.        

    zdroj: Večerné stretnutia po prednáškach s významnými osobnostami

    Ako prebiehali a z čoho pozostávali prijímačky na túto školu? 

    Hlavným komponentom prijímačiek je motivačný list, ktorý takpovediac určí tvoj osud. V tom komisia hľadá oveľa viac ako len výborné známky z predošlých štúdií, zhodnocujú tvoju angažovanosť, skúsenosti, čo dokážeš ponúknuť škole a naopak, kam ťa štúdium dokáže posunúť. Okrem toho na magisterskom leveli sa prikladá dôraz na tvoju bakalársku prácu, životopis a pripravenosť študovať bezpečnostný obor. Posledný bod je veľmi dôležitý, keďže na niektoré predmety treba mať silný žalúdok.  

    Funguje na tejto univerzite niečo inak ako si si pred nástupom predstavovala?

    Celá univerzita je silno prepojená s históriou mesta, miestnymi tradíciami a najmä s prírodou. Nikdy predtým som necítila silnejšie puto k mestu, v ktorom som žila, ako v St. Andrews. Samotné mesto má dve hlavné pláže a po čase som si zvykla na morskú brízu pri otvorení okna. Troška mi to na Slovensku chýba. Z čoho som bola veľmi milo prekvapená bola samotná starostlivosť o študentov. V princípe univerzita chce, aby študenti prosperovali a cítili sa ako doma a vie im pomôcť naozaj so všetkým, od financií až po pomoc s akademickou angličtinou. 

    zdroj: Škótska farma s alpakami

    Prepája sa na tvojej škole teória s praxou?

    Väčšina študentov na magisterskom stupni na našej fakulte už mala nejaké skúsenosti v danom odbore, takže prepojenie teórie s praxou stojí v centre celej výučby. Profesori nás niekedy až nútili používať teóriu v praxi, aby sme sa vedeli pripraviť na hocijakú situáciu. 

    Asi najlepšie prepojenie s praxou som zažila počas seminárov o vojne v Afganistane, na ktorých sme privítali hostí z vojenských štruktúr, z humanitárnych organizácii, ale aj viacerých generálov a viedli sme s nimi neformálnu a otvorenú diskusiu. Univerzita priviedla na našu pôdu veľa kontroverzných a vysoko postavených hostí, s ktorými sme viedli uzavreté rozhovory, avšak mená nemôžem zverejniť. 

    Ak by mal niekto zo Slovenska záujem o takéto štúdium, koľko financií je potrebných si pripraviť? 

    Všetko záleží od jeho známok, ako trávi voľný čas a motivácie získať štipendium. Bakalárske štúdium v Škótsku je pre uchádzačov z EÚ krajín zadarmo, magisterské  štúdium vychádza na približne 10 000 eur.  

    zdroj: Wikimedia/Oliverkeenan

    Je náročné dostať štipendium?

    Niektoré štipendiá pripadajú študentom automaticky, napríklad prospechové, príspevok na ubytovanie, športové alebo tzv. „aid“ štipendiá, ak ste z rodiny, ktorá má ročný príjem pod určitú sumu. Ostatné štipendiá, ktoré sú špecifické, či už formou, stupňom štúdia alebo aj národnosťou, sú, samozrejme, výberovejšie. 

    Mala si čas popri štúdiu aj pracovať? 

    Ako som už spomínala, magisterský študenti sa berú ako členovia fakulty, preto naša formálna práca spočívala hlavne v strategickom inštitúte, kde som trávila približne 60 hodín týždenne. Keď som raz toto číslo spomenula medzi kamarátmi na Slovensku, všetci boli trocha v šoku. Avšak v Británii, ale aj inde v EU je úplne normálne pracovať popri štúdiu na bakalárskom stupni, sama som si tým prešla.  

    zdroj: Wikimedia/Jared a Corin

    Rozmýšľala si niekedy aj nad tým, že by si dala šancu nejakej vysokej škole na Slovensku? 

    Po maturite som intenzívne uvažovala nad štúdiom práva v Bratislave, avšak niekde v mojom vnútri som vedela, že právo a zotrvanie na Slovensku pre mňa nebol správny výber. Súviselo to nie len s mojimi osobnými či akademickými cieľmi, ale aj s mojim športovým angažmánom v hádzanej. 

    Je podľa tebe niečo, čo by sme vedeli aplikovať na náš školský systém bez väčších problémov? 

    Myslím, že by bolo nefér, aby som hodnotila slovenské vysokoškolské školstvo a jeho financovanie, veď som tu neštudovala na univerzite ani jeden rok. Avšak z pohľadu outsidera vidím problém v pomalom vytváraní medziodborových, tzv. interdisciplinárnych odborov a uplatnenie študentov v praxi. V dnešnej spoločnosti, ktorá sa rapídne mení a je vystavená novým výzvam na dennej báze je volanie po medziodborových odborníkoch až alarmujúce. Jedinečný príklad je súčasná koronakríza. Druhý problém vidím v uplatnení študentov, ale to by som mohla rozprávať aj 4 hodiny.

    zdroj: Promócia s bratom a rodinou

    Vybrala si si netradičný odbor. Vedela by si ho trochu viac priblížiť?

    Pamätám si, keď som nastúpila na univerzitu a každý druhý človek sa ma pýtal, čo je vlastne stratégia a čo to študujem. Jednoducho povedané, strategické štúdia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá analýzou vojny. 

    Stratégia sama o sebe je spôsob akým, docielime želaný výsledok. V minulosti sa oboru často slangovo hovorilo štúdia vojny, avšak pri modernej hybridnej forme vojny sa veda premenovala na strategické štúdiá. Patrí do skupiny interdisciplinárnych vied, to znamená, že obsahuje štúdia histórie, modernej stratégie, terorizmu, psychológie ale aj ekonómie.

    Cieľom nás, stratégov, je zodpovedať veľmi komplexné strategicko-vojnové, ale aj spoločenské otázky, napr. aký vplyv malo používanie tankov v prvej svetovej vojne na spoločnosť v Anglicku, ako prekonávajú vojaci morálnu dilemu pri vyslaní, pozeráme sa napríklad aj na vplyv technológii na celý vojenský priemysel. 

    zdroj: Každorocný pochod študentov GAUDI

    Ako prebieha štúdium?

    Asi najväčší rozdiel so Slovenskom je, že magister trvá len jeden rok, pričom ale absolvujete ten istý počet bodov ako za dva. To znamená dvakrát toľko práce a času stráveného v knižnici. Začiatok štúdia bol nesmierne náročný, keďže každý z nás predtým študoval inú vedu – filozofiu, lingvistiku, politológiu, ekonomiku, medicínu atď. Prvé tri týždne sme ledva spávali a snažili sme sa dostať do hlavy čo najviac základov stratégie, aby sme ju neskôr mohli skĺbiť s praktickými cvičeniami. Po zvyšok roka sme potom striedali praktické cvičenia po celom Škótsku s aktívnou výučbou v triedach.   

    Prečo je v dnešnom svete potrebné analyzovať vojnovú stratégiu? 

    Štúdium vojnovej stratégie je v dnešnom svete potrebné ako štúdium každej inej spoločensko-vednej disciplíny. Dokážeme s ňou zodpovedať mnohé otázky týkajúce sa nových foriem nekonvenčnej vojny, vplyvu technológií na spoločnosť, alebo pripraviť predpoklad, čo nás čaká po hlbšom prepojení umelej inteligencie v armáde. 

    Po druhé, štúdium vojny sa zaoberá aj traumou, ktorá je stále prítomná v spoločnosti, či už z dvoch svetových vojen alebo na individuálnej úrovni. Práve tento výskum patrí medzi mojich favoritov, pretože dokáže poukázať na mnohé spoločenské reálie, ktoré sa dejú aj na Slovensku a v našej spoločnosti.  

    zdroj: Isle of May (prírodná rezervácia v blízkosti St. Andrews)

    Počas tvojho magisterského štúdia si sa venovala najmä téme slovenskej misie v Afganistane. Prezraď z tejto oblasti nejakú zaujímavosť, o ktorej väčšina ľudí netuší. 

    Členovia Ozbrojených síl SR majú na medzinárodnej scéne veľmi pozitívny imidž a je mi ľúto, že Slováci na nich nie sú viac pyšní na domácej scéne. Naše jednotky v Afganistane napríklad strážili jednu z najnebezpečnejších „brán“ vo vojenskom tábore v Kandaháre a ich skúsenosti v odstraňovaní mín boli nenahraditeľné pre celú misiu ISAF. Čo prekvapilo aj mňa bolo číslo vojačiek, ktoré sa zúčastnili na misii a priznám sa, že ako žena som na ich výkon bola nesmierne hrdá.  

    Čo by si odporučila všetkým mladým ľuďom, ktorí uvažujú o štúdiu v zahraničí?

    Predtým, ako sa definitívne rozhodnete pre štúdium v zahraničí, sa treba naozaj postaviť otázke, či je to naozaj to, čo chcete a či vás to posunie smerom, ktorým si želáte. Ak na obe otázky odpoviete áno – netreba váhať s prihláškou. Pripravte si zdravú dávku odvahy, motivácie, možnej frustrácie z odchodu z pohodlia domova, a v neposlednom rade majte nad sebou šťastnú hviezdu. Avšak všetko je možné, ak tomu dáte šancu.     

    Ako z tvojho pohľadu vnímajú v zahraničí slovenských študentov? 

    Slováci v zahraničí patria väčšinou k minoritám na univerzitách, avšak o to viacej držia spolu. Občas som sa preto cítila viac ako Slovenka v zahraničí než doma. V prípade, ak Slováci a Česi organizovali stretnutia v rôznych spolkoch, zúčastňovali sa ich ľudia z celého sveta, keďže tam vždy panovala dobrá nálada. Na univerzitách, na ktoré som chodila, som však nikdy nebol braná ako „Slovenka“, brali ma ako každú inú študentku. Hlavne na magisterskom stupni absolútne nikto nerieši odkiaľ ste, iba v prípade, ak vás to v určitom zmysle obohacuje pri danej tematike. 

    Aké sú tvoje plány do budúcna?

    Momentálne závisia všetky moje plány od vývoja koronakrízy a otvorenia medzinárodných hraníc. Samozrejme, prioritou zostáva zotrvať v mojom odbore, či už vo forme štúdia alebo práce.

    Článok bol pôvodne vydaný  1. júna 2020.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá