Barbora sa na Eiffelovke učila od tých najlepších, aby do Bratislavy priniesla zákusky pre náročných

Linda Cebrová / 6. júla 2018 / Food biznis

zdroj: Ferrandi, Le Miam
  • Bar­bora je mladé dievča z Bra­ti­slavy, kto­rej uča­ro­valo cuk­rár­ske re­meslo
  • Pro­stred­níc­tvom pa­tis­se­rie Le Miam pri­náša do nášho hlav­ného mesta kú­sok ne­fal­šo­va­nej chuti Pa­ríža
  • Zá­kusky tu síce ne­majú ce­novku bež­ného kré­meša, no ich kva­lite denne ne­odo­lajú stovky náv­štev­ní­kov

Bar­bora sa k slad­kému po­vo­la­niu do­stala podľa jej slov úpl­nou ná­ho­dou. Od­jak­živa bolo jej snom žiť v Pa­ríži a tak­tiež mi­lo­vala čo­ko­ládu, preto bolo lo­gic­kým vy­ús­te­ním jej pô­so­be­nie v cuk­rár­skom od­bore.

Po vy­štu­do­vaní vy­so­kej školy a práci le­tušky si zba­lila ku­for a vy­ra­zila priamo do Pa­ríža. V tejto mekke mak­ró­niek a cro­is­san­tov nav­šte­vo­vala  jednu z na­juz­ná­va­nej­ších fran­cúz­skych gas­tro­no­mic­kých škôl FER­RANDI, kde zís­kala ti­tul CAP Pâtis­sier. 

“Ab­sol­vo­vala som kurz pre ľudí, ktorí chcú zme­niť po­vo­la­nie, niečo ako rek­va­li­fi­ká­cia. V pr­vom rade treba na po­ho­vore pre­uká­zať mo­ti­vá­ciu. Skú­se­nosti ne­treba, ani ja som žiadne ne­mala, ani som pred­tým vô­bec doma ne­piekla. Preto to bolo pre všet­kých veľké prek­va­pe­nie, že zo mňa zrazu bude cuk­rárka. Ani po fran­cúz­sky som po­riadne ne­ve­dela, ale asi oce­nili moju snahu. Ro­bia aj vzde­lá­va­nie v an­glič­tine, čo je sa­moz­rejme drah­šie a nemá to taký šarm,” ho­vorí s úsme­vom Bar­bora pre Star­ti­tup.

Vy­dať sa štu­do­vať ta­jom­stvo do­ko­na­lých zá­kus­kov do hlav­ného mesta Fran­cúz­ska však ne­musí byť také jed­no­du­ché, najmä ak člo­vek dobre ne­o­vláda ja­zyk. Bol to aj Bar­bo­rin prí­pad, keďže ešte krátky čas pred od­le­tom jej fran­cúz­ština nič ne­ho­vo­rila. Vďaka sa­moš­tú­diu bol však jej krok do ne­zná­mych vôd cuk­rár­skeho biz­nisu vo Fran­cúz­sku o niečo jed­no­duchší.

“Na­učiť sa fran­cúz­štinu bolo vždy mo­jím snom, ale v škole sa už triedy ne­dalo pri­dať, mala som kla­sicky an­glič­tinu a ne­mčinu. Cho­dila som aj do in­šti­tútu na kurz, ale pri­znám sa, že nie veľmi pra­vi­delne. Keď som už ve­dela, že ma čaká po­ho­vor a ná­sledne škola, veľa som sa učila sama – se­riály, knihy, ča­so­pisy a au­dio ja­zy­kové lek­cie,” ho­vorí Bar­bora.

Bar­bo­riná prvá “kan­ce­lá­ria” sa na­chá­dzala vo výške výške 115 met­rov, na dru­hom po­schodí Eif­fe­lo­vej veže. Práve tu zís­kala za­mest­na­nie snov. Za­čí­nala v la­buž­níc­kom pod­niku Ju­les Verne pod pal­com Alaina Du­cassa s jed­nou Mi­che­li­no­vou hviez­dič­kou.  Aký je to po­cit ísť každý deň na Eif­fe­lovku a pri­pra­vo­vať tu zá­kusky naj­vyš­šej triedy?

“Je to ne­za­bud­nu­teľné! Aj keď to bolo dosť hard na moju prvú prácu – pra­co­vali sme aj 16 -17  ho­dín denne s ma­lými pre­stáv­kami (max 3 dni v kuse, po­tom boli 2 dni voľna..) od­niesla som si od­tiaľ ur­čite pre­cíz­nosť a dis­cip­línu, a to že Chef má vždy pravdu, ne­exis­tuje žiadne ale,” ho­vorí cuk­rárka z Le Miam.

Bar­bo­rina cesta po­kra­čo­vala k ma­ka­rón­ko­vému uči­te­ľovi, do Acide ma­ca­ron tímu, kde zís­kala nie­len hod­notné kon­takty, ale aj cenné skú­se­nosti.

“Mys­lela som si, že som sa tu na­učila len veľmi málo, ale pa­ra­doxne som sa tam na­učila naj­viac – nie­len to, ako ro­biť ma­ca­rons , ale aj ako pra­co­vať v tíme, ako ne­stra­tiť mo­ti­vá­ciu a ísť za svo­jim cie­ľom aj vtedy, keď je to veľmi ťažké,” po­kra­čuje Bar­bora

O Fran­cúz­sku sa ho­vorí ako o kra­jine pun­tič­ká­rov, kde náj­deš tie naj­lep­šie cuk­rárne na svete. A prečo je to tak? “Ur­čite to pra­mení z ich his­tó­rie, ve­dia ako na to! Je to ur­čite aj ich láska k jedlu a sto­lo­va­niu, jedlo si ve­dia vy­chut­nať. Ne­boja sa skú­šať a hlavne ino­vujú aj za­bud­nuté kla­siky. Kedy u nás nie­kto ino­vo­val – na­ozaj ino­vo­val na­prí­klad kré­meše? Tiež majú veľa kva­lit­ných škôl a pa­tis­se­rií, kde sa ve­dia mladí ši­kovní cuk­rári veľa na­učiť a uchy­tiť sa,” ho­vorí cuk­rárka.

Bar­bora sa však aj na­priek čaru fran­cúz­skej gas­tro­nó­mie roz­hodla vrá­tiť späť do­mov na Slo­ven­sko. Teda pres­nej­šie, vrá­tili sa dvaja, spo­ločne s jej pria­te­ľom Yo­an­nom, ktorý je tiež cuk­rár, po­chá­dza­júci z Bre­tón­ska.

Mladý pár sa zo­zná­mil v Bar­bo­ri­nej po­sled­nej práci v La Grande Épi­ce­rie de Pa­ris. Po prí­chode na Slo­ven­sko v Bra­ti­slave ot­vo­rili spo­ločnú cuk­rá­reň Le Miam, pro­stred­níc­tvom kto­rej sem chcú pri­niesť kú­sok Fran­cúz­ska.

Ich prvú pre­vádzku na Ob­chod­nej ulici ot­vo­rili viac me­nej len z na­šet­re­ných pe­ňazí zo za­hra­ni­čia. Ich nová pre­vádzka na Špi­tál­skej si však podľa Bar­bory vy­ža­do­vala pod­statne väč­šiu in­ves­tí­ciu.

Le Miam je uni­ká­tom nie­len tým, že tu pečú poc­tivé do­máce cro­is­santy, ale podľa mla­dého páru aj tým, že nie sú len Fran­cúz­skom in­špi­ro­vaná cuk­rá­reň, ale pravá fran­cúz­ska cuk­rá­reň.

Zá­kusky v Le Miam ručne pri­pra­vujú len Bar­bora a jej pria­teľ Yo­ann, ktorý má v cuk­rár­skom re­mesle ešte viac skú­se­ností ako sa­motná Bar­bora. O kva­lite ich pro­duk­tov tak niet po­chýb. Ako je to však s ce­nami, sú po­rov­na­teľné s tými vo Fran­cúz­sku?

“Áno aj nie. V Pa­ríži sú ceny veľmi rôzne, ale v pa­tis­se­ries, kam cho­díme my, za­pla­títe bežne 8-9 eur za je­den de­zert. My pra­cu­jeme s naj­lep­šími su­ro­vi­nami, väč­šina z nich je z Fran­cúz­ska, tak sa to sa­moz­rejme od­razí aj na cene,” ho­vorí Bar­bora.

Čo sa týka cien v Le Miam, najd­rahší zá­ku­sok si tu kú­piš za 5,90 eura a ide o de­zert, ktorý na prvý po­hľad vy­zerá ako ja­blko, če­rešňa či bros­kyňa. Podľa Bar­bory však ide o očný klam a treba ho ochut­nať.

A aké sú plány am­bi­ci­óz­nej cuk­rárky do bu­dúcna? “Vy­učiť ši­kov­ných mla­dých cuk­rá­rov, roz­ší­riť Le Miam a môcť po­te­šiť viac ľudí!” do­dáva Slo­venka.

Pridať komentár (0)