Pablo Escobar: Neskutočný život drogového baróna, ktorý si dokonca postavil vlastné väzenie

Richard Vitkovský / 9. augusta 2018 / Biznis

zdroj: thedailybeast.com
  • Pablo Es­co­bar pô­so­bil ako sym­pa­tický muž s fú­zikmi a ur­či­tým šar­mom.
  • Pod mas­kou sa však skrý­val člo­vek s ob­rov­ským bo­hat­stvom, ktorý ria­dil ob­chod s dro­gami tak­mer na ce­lom svete.
  • Dis­po­no­val ob­rov­ským ma­jet­kom, o kto­rom sa ne­sní­valo ani mno­hým se­ri­óz­nym pod­ni­ka­te­ľom.
  • Do­konca sa umiest­nil v ča­so­pise For­bes ako je­den z naj­bo­hat­ších ľudí sveta.

V prie­behu osem­de­sia­tych ro­kov sa Ko­lum­bia zmie­tala vo vl­nách ná­si­lia, a to aj vďaka vláde Pabla Es­co­bara, ktorý po­slal na smrť stovky ľudí. Vy­bu­do­val si ho­tové im­pé­rium. Do neho pat­rili vily, lie­tadlá a do­konca aj vlastná zo­olo­gická záh­rada. Na ochranu si vy­tvo­ril vlastnú ar­mádu za­bi­ja­kov. Pa­ra­do­xom je, že sa sta­val do po­zí­cie aké­hosi „Já­no­šíka“, ktorý bo­ha­tým bral a chu­dob­ným dá­val. Preto ho chu­doba mi­lo­vala a kryla mu chr­bát.

Pre­dur­čený pre veľké veci

Pablo Es­co­bar sa na­ro­dil v roku 1949 do po­merne chu­dob­nej ro­diny, s kto­rou pre­bý­val v meste Me­del­lín. Toto mesto sa vďaka nemu stalo ce­lo­sve­tovo zná­mym. Už ako mladý muž mal veľa plá­nov a tú­žob. Jeho ciele ne­boli vô­bec malé – chcel sa stať pre­zi­den­tom Ko­lum­bie. Nič viac, nič me­nej. Pre­zi­denti však bežne ne­za­čí­najú ako kri­mi­nál­nici.

Ako každý, kto chcel niečo do­ká­zať, mu­sel aj Pablo za­čať pekne od nuly. Kra­dol pom­níky z cin­to­rína, od­strá­nil z nich me­novky a pre­dá­val ich ďa­lej. Keď mu to pre­stalo sta­čiť, za­čal krad­núť au­to­mo­bily. Stále to však bolo málo a bolo po­trebné nájsť taký pro­dukt, o ktorý bude dl­ho­dobý zá­u­jem na ce­lom svete.

Tým pro­duk­tom bol ko­kaín. Skú­sil si teda ob­jed­nať ex­trakt z rast­liny koka, ktorý ob­sa­huje od 40-91 per­cent ko­ka­ínu. Ten ná­sledne spra­co­val a čistú su­ro­vinu pre­dal do Spo­je­ných štá­tov. Pro­dukt bol na svete. Ná­sledne sa priam ra­ke­to­vým tem­pom do­stal k moci. Na­po­mohla tomu vražda dro­go­vého kráľa Fa­bia Res­trepa. Vy­užil si­tu­áciu a do­stal sa do čela jeho or­ga­ni­zá­cie, ktorá pod jeho ve­de­ním za­čala pre­kvi­tať. Stal sa tak krá­ľom mesta Me­del­lín. Až 80 per­cent drog do­da­ných do USA mala na sve­domí práve jeho or­ga­ni­zá­cia.

Striebro alebo olovo

Boli dve mož­nosti, ako rie­šiť prob­lémy s po­lí­ciu, po­li­tikmi a inými ne­po­hodl­nými oso­bami, ktoré sa sna­žili do­stať ho za mreže. Pablo tvr­dil, že každý člo­vek má svoju cenu. Odolné vý­nimky do­stali „olo­venú pi­lulku“. Keď to ne­šlo po dob­rom, na­stú­pilo ná­si­lie. Často si to ne­od­niesli len ne­po­hodlné osoby, ale aj ich ro­diny. Obete, ktoré mal na sve­domí, sa po­čí­tajú na stovky, ale nie je vy­lú­čené, že ich boli ti­síce.

pablo escobar kokaín

Sta­tus obetí neh­ral úlohu

Vraždy pre­zi­dent­ských kan­di­dá­tov, sud­cov, po­li­caj­tov, no­vi­ná­rov a do­konca aj vlast­ných ľudí, ne­boli ni­čím vý­ni­moč­ným. Mé­diami za­má­val bom­bový útok na let 203, kde prišlo o ži­vot 110 ľudí. Hlavný cieľ, pre­zi­dent­ský kan­di­dát, však na­ko­niec do lie­tadla ne­na­stú­pil. Známy bol aj útok ozb­ro­je­nej sku­piny na jus­tičný pa­lác v roku 1985, pri kto­rom bolo za­bi­tých 25 sud­cov. Aj v tomto útoku mal mať prsty práve Es­co­bar.

Vr­chol a pád

Pablo sa do­stal na vr­chol reb­ríčka. Stal sa pre­dá­to­rom, ktorý si mo­hol do­vo­liť čo­koľ­vek. Ča­so­pis For­bes ho za­ra­dil na siedme miesto v reb­ríčku naj­bo­hat­ších ľudí sveta. Od­ha­do­vaná výška jeho ma­jetku bola 24 mi­liárd do­lá­rov. Ro­bil však aj dobré veci. Po­sta­vil školy, šta­di­óny, kos­toly a prí­bytky pre chu­dob­ných. Ve­del, že po­tre­buje na svo­jej strane pod­poru oby­čaj­ných ľudí. Aj na­priek moci sa po­čet jeho ne­pria­te­ľov zvy­šo­val. Do­stať ho chcela nie­len po­lí­cia a úrady, ale aj po­zos­talí obetí a bý­valí čle­no­via jeho kar­telu, ktorí sfor­mo­vali sku­pinu, ktorá mu šla po krku.

S miest­nymi si ve­del po­ra­diť, ale keď o neho za­čala mať zá­u­jem Ame­rická vláda, ktorá ho chcela sú­diť pre ob­chody z dro­gami, mu­sel vy­mys­lieť ne­jaký plán. Nech­cel, aby ho vy­dali do Ame­riky. Preto sa Es­co­bar za po­moci práv­ni­kov do­ho­dol s Ko­lum­bij­skou vlá­dou o treste. Pôjde do vä­ze­nia, ale do vlast­ného, a to na päť ro­kov. Na oplátku ho ne­vy­dajú do Ame­riky.

Po­sta­vil si teda vlastné „vä­ze­nie“ vy­ba­vené ja­cuzzi, ba­rom, vo­do­pá­dom a fut­ba­lo­vým ih­ris­kom. Uží­val si tu na­plno di­voké párty plné zá­bavy a ne­via­za­ného sexu. Všetko by bolo fajn, keby aj vo vä­zení ne­do­chá­dzalo k vraž­dám ne­po­hodl­ných. Keď sa toto do­zve­dela vláda Ko­lum­bie, roz­hodla sa ko­nať. Es­co­bar však ušiel z vä­ze­nia vďaka tomu, že si vzal ako ru­ko­jem­ní­kov vlád­nych úrad­ní­kov. Stal sa štvan­com. Šla po ňom nie­len vláda, ale aj sku­pina tvo­rená jeho ne­pria­teľmi.

pablo drogy

Dru­hého de­cem­bra 1993 na­stal osudný deň. Ar­máda vy­pát­rala Es­co­bara skrý­va­jú­ceho sa v Me­del­líne v chu­dob­nej­šej štvrti. Na­stala pre­strelka a na­há­ňačka po stre­chách bu­dov. Guľke však predsa len ne­uni­kol a jeho krá­ľov­stvo sa po jeho smrti za­čalo roz­pa­dať. K tomu pris­pel aj ne­pria­teľ­ský Cali Car­tel.

Zdroj: thoughtco.comyou­tube.com

Pridať komentár (0)