Pablo Escobar: Neskutočný život drogového baróna, ktorý si dokonca postavil vlastné väzenie

  • Pablo Escobar pôsobil ako sympatický muž s fúzikmi a určitým šarmom.
  • Pod maskou sa však skrýval človek s obrovským bohatstvom, ktorý riadil obchod s drogami takmer na celom svete.
  • Disponoval obrovským majetkom, o ktorom sa nesnívalo ani mnohým serióznym podnikateľom.
  • Dokonca sa umiestnil v časopise Forbes ako jeden z najbohatších ľudí sveta.
pablo
zdroj: thedailybeast.com
  • Pablo Escobar pôsobil ako sympatický muž s fúzikmi a určitým šarmom.
  • Pod maskou sa však skrýval človek s obrovským bohatstvom, ktorý riadil obchod s drogami takmer na celom svete.
  • Disponoval obrovským majetkom, o ktorom sa nesnívalo ani mnohým serióznym podnikateľom.
  • Dokonca sa umiestnil v časopise Forbes ako jeden z najbohatších ľudí sveta.

V priebehu osemdesiatych rokov sa Kolumbia zmietala vo vlnách násilia, a to aj vďaka vláde Pabla Escobara, ktorý poslal na smrť stovky ľudí. Vybudoval si hotové impérium. Do neho patrili vily, lietadlá a dokonca aj vlastná zoologická záhrada. Na ochranu si vytvoril vlastnú armádu zabijakov. Paradoxom je, že sa staval do pozície akéhosi „Jánošíka“, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Preto ho chudoba milovala a kryla mu chrbát.

Predurčený pre veľké veci

Pablo Escobar sa narodil v roku 1949 do pomerne chudobnej rodiny, s ktorou prebýval v meste Medellín. Toto mesto sa vďaka nemu stalo celosvetovo známym. Už ako mladý muž mal veľa plánov a túžob. Jeho ciele neboli vôbec malé – chcel sa stať prezidentom Kolumbie. Nič viac, nič menej. Prezidenti však bežne nezačínajú ako kriminálnici.

Ako každý, kto chcel niečo dokázať, musel aj Pablo začať pekne od nuly. Kradol pomníky z cintorína, odstránil z nich menovky a predával ich ďalej. Keď mu to prestalo stačiť, začal kradnúť automobily. Stále to však bolo málo a bolo potrebné nájsť taký produkt, o ktorý bude dlhodobý záujem na celom svete.

Tým produktom bol kokaín. Skúsil si teda objednať extrakt z rastliny koka, ktorý obsahuje od 40-91 percent kokaínu. Ten následne spracoval a čistú surovinu predal do Spojených štátov. Produkt bol na svete. Následne sa priam raketovým tempom dostal k moci. Napomohla tomu vražda drogového kráľa Fabia Restrepa. Využil situáciu a dostal sa do čela jeho organizácie, ktorá pod jeho vedením začala prekvitať. Stal sa tak kráľom mesta Medellín. Až 80 percent drog dodaných do USA mala na svedomí práve jeho organizácia.

Striebro alebo olovo

Boli dve možnosti, ako riešiť problémy s políciu, politikmi a inými nepohodlnými osobami, ktoré sa snažili dostať ho za mreže. Pablo tvrdil, že každý človek má svoju cenu. Odolné výnimky dostali „olovenú pilulku“. Keď to nešlo po dobrom, nastúpilo násilie. Často si to neodniesli len nepohodlné osoby, ale aj ich rodiny. Obete, ktoré mal na svedomí, sa počítajú na stovky, ale nie je vylúčené, že ich boli tisíce.

pablo escobar kokaín

Status obetí nehral úlohu

Vraždy prezidentských kandidátov, sudcov, policajtov, novinárov a dokonca aj vlastných ľudí, neboli ničím výnimočným. Médiami zamával bombový útok na let 203, kde prišlo o život 110 ľudí. Hlavný cieľ, prezidentský kandidát, však nakoniec do lietadla nenastúpil. Známy bol aj útok ozbrojenej skupiny na justičný palác v roku 1985, pri ktorom bolo zabitých 25 sudcov. Aj v tomto útoku mal mať prsty práve Escobar.

Vrchol a pád

Pablo sa dostal na vrchol rebríčka. Stal sa predátorom, ktorý si mohol dovoliť čokoľvek. Časopis Forbes ho zaradil na siedme miesto v rebríčku najbohatších ľudí sveta. Odhadovaná výška jeho majetku bola 24 miliárd dolárov. Robil však aj dobré veci. Postavil školy, štadióny, kostoly a príbytky pre chudobných. Vedel, že potrebuje na svojej strane podporu obyčajných ľudí. Aj napriek moci sa počet jeho nepriateľov zvyšoval. Dostať ho chcela nielen polícia a úrady, ale aj pozostalí obetí a bývalí členovia jeho kartelu, ktorí sformovali skupinu, ktorá mu šla po krku.

S miestnymi si vedel poradiť, ale keď o neho začala mať záujem Americká vláda, ktorá ho chcela súdiť pre obchody z drogami, musel vymyslieť nejaký plán. Nechcel, aby ho vydali do Ameriky. Preto sa Escobar za pomoci právnikov dohodol s Kolumbijskou vládou o treste. Pôjde do väzenia, ale do vlastného, a to na päť rokov. Na oplátku ho nevydajú do Ameriky.

Postavil si teda vlastné „väzenie“ vybavené jacuzzi, barom, vodopádom a futbalovým ihriskom. Užíval si tu naplno divoké párty plné zábavy a neviazaného sexu. Všetko by bolo fajn, keby aj vo väzení nedochádzalo k vraždám nepohodlných. Keď sa toto dozvedela vláda Kolumbie, rozhodla sa konať. Escobar však ušiel z väzenia vďaka tomu, že si vzal ako rukojemníkov vládnych úradníkov. Stal sa štvancom. Šla po ňom nielen vláda, ale aj skupina tvorená jeho nepriateľmi.

pablo drogy

Druhého decembra 1993 nastal osudný deň. Armáda vypátrala Escobara skrývajúceho sa v Medellíne v chudobnejšej štvrti. Nastala prestrelka a naháňačka po strechách budov. Guľke však predsa len neunikol a jeho kráľovstvo sa po jeho smrti začalo rozpadať. K tomu prispel aj nepriateľský Cali Cartel.

Zdroj: thoughtco.comyoutube.com