Lukáš si v Bratislave otvoril úspešný bar ako z hry GTA, žalovali ho vývojári a v prvý deň lockdownu ho vykradli

  • Lukáš Végh je mladý podnikateľ, ktorý si ide za svojim snom
  • V Bratislave si otvoril vlastný bar, inšpirovaný kultovou hrou GTA
  • Jeho podnik sa za krátky čas stal medzi ľuďmi hitom, počas podnikania si však prešiel mnohými komplikáciami
Lukáš Végh
  • Lukáš Végh je mladý podnikateľ, ktorý si ide za svojim snom
  • V Bratislave si otvoril vlastný bar, inšpirovaný kultovou hrou GTA
  • Jeho podnik sa za krátky čas stal medzi ľuďmi hitom, počas podnikania si však prešiel mnohými komplikáciami

Lukáš Végh je mladých chalan, ktorý stojí za úspešným a v skutku nevšedným projektom Vice City Bar, ktorý nájdeš v Bratislave. Ako sám tvrdí, väčšina jeho podnikateľských aktivít bola vždy veľmi impulzívna a nebolo to inak ani v tomto prípade.

„Jeden deň som sedel s priateľkou v salóne a kým som čakal na jej nové nechty, začal som si v hlave prepočítavať plusy a mínusy tohto druhu podnikania. O tri dni sme už brali priestor v centre mesta a o ďalší mesiac sme otvorili nechtové štúdio,” približuje svoje podnikateľské zmýšľanie Lukáš.

Sám pritom tvrdí, že dovtedy ho ani omylom nenapadlo zabŕdať do „beauty sféry“. Podobne to bolo aj s Vice City, medzi nápadom a otvorením boli len dva mesiace. Hlavným dôvodom pre otvorenie pestrofarebného baru bol, že s kamarátmi chceli fajčiť vodnú fajku vo vlastnom.

Pôvodne boli štyria, no postupom času sa situácia zmenila a Lukáš odkúpil od jeho bývalých spoločníkov podiely. Nešlo pritom o lacnú záležitosť, počiatočná investícia do tohto projektu sa pohybovala okolo 40 000 eur.

Ako nám prezradil, polovica z toho bolo odstupné za existujúci podnik, ktorý Lukáš našiel cez internet. Tá druhá polovica bola na kompletnú prerábku. Výhodou bolo, že s tímom robil všetko svojpomocne, a tak to vo finále nebol až tak finančne náročné.

„Prvý polrok bol všelijaký, ledva sa zarobilo na nájom, čiže tovar a výplaty išli z úspor. Postupne sme sa ale dostali do povedomia a začalo to zarábať. Teraz, dva roky od otvorenia môžem povedať, že vstupná investícia sa už dávno vrátila,” konštatuje.

Ak človek raz navštívi tento bar, určite si ho dobre zapamätá. Už na prvý pohľad je unikátny svojou farebnosťou. Keďže koncept pochádza z hry GTA Vice City, ktorej dej je zasadený do 80’/90’ rokov, kedy vládli neóny, tak aj tu sú dominantné ružové a tyrkysové svetlá. Celý podnik sa ovládal pomocou asi 10-tich ovládačov.

„To v úvodzovkách miluje hlavne náš staff, keď musia na začiatku smeny všetko zažínať. Na svetlá som tu strašne háklivý, keď prídem a jedno z 50-tich svieti iným odtieňom, hneď si to všimnem. Aj preto som teraz počas lockdownu vymenil všetky žiarovky za také, ktoré môžem ovládať z domu cez mobil. Budem spokojný ja, aj staff,“ hovorí Lukáš.

Žaloba od Rockstart Games

Okrem iného, Lukášov podnik dokonca zažalovala známa vývojárska spoločnosť Rockstar games. „Jedného dňa nám prišiel mail od Rockstaru, v ktorom nám oznámili, že začínajú podnikať právne kroky voči firme, lebo sme im ukradli názov. Znelo to dosť strašidelne, miloval som GTA, vyrastal som na ňom, nikdy by ma nenapadlo, že ma raz budú žalovať. Hneď sme to začali riešiť s našim právnikom a po niekoľkých mailových výmenách padla konečne dohoda,“ opisuje.

V Rockstar súhlasili s tým, že si bar ponechá názov Vice City v prípade, že sa bude používať iba v spojení Vice City Shisha Lounge & Bar a pozmení sa logo a farby. „Všetko sme splnili a takto si teraz spolunažívame s Rockstarom a momentálne máme prímerie.”

Aj keď vlastniť dobre rozbehnutý bar je za bežných okolností určite lákavé, počas pandémie ide o biznis len pre tých najšikovnejších. 

Mám kamaráta, ktorý kompletne skrachoval a musel zatvoriť svoj podnik, ale mám aj kamaráta, ktorý si nedávno kúpil Lamborghini. Ja som niekde medzi, nekrachujem ale ani si nejdem kúpiť lambo.

Lukáš priznáva, že zo začiatku bol zdeptaný z toho, že je bar zatvorený. Konštatuje, že je veľký rozdiel, keď človeku namiesto zárobku mesačne odíde niekoľko tisíc eur.

„Už som sa s tým tak nejak zmieril. Každý zatvorený podnik má svoj dátum spotreby, dokedy sa zvládne sám financovať a čakať na moment, kedy sa bude môcť otvoriť a zarábať. Aj ja ho mám a aj keď to ešte nejaký čas zvládnem, príjemné to nie je.”

Tento bar pritom neskrachoval, aj keď od štátu nedostal ani cent ako podporu. Podľa Lukáša, bol v tom vždy nejaký háčik a preto s tým už ani nerátajú. „Ak sa nám niekedy ujde niečo z tých miliónov, ktoré má vláda na pomoc, budeme radšej milo prekvapení, ako stále niečo čakať a byť sklamaní.”

Zatváranie kvôli korone nehrozí

Mladý podnikateľ nám prezradil, že aj napriek ťažkým pandemickým časom, nikdy neuvažoval nad definitívnym zatvorením podniku.

„Nad týmto by som neuvažoval, ani keby bolo najhoršie, vždy niečo vymyslím, na to som moc hrdý a neviem prehrávať, čiže toto u mňa neprichádza do úvahy,“ tvrdí podnikateľ.

Mladá Petržalčanka podniká na Bali. Z ostrova, kde má štyri vily a reštaurácie ju teraz vyhnala korona (ROZHOVOR)

Lukáš mal aj to „šťastie“, že jeho podnik vykradli hneď v prvý deň lockdownu. „Pamätám si, že som ráno kontroloval kamery, robieval som to sem tam, ani neviem prečo, len tak som si pozrel prázdny podnik. Aj v ten deň bolo všetko prázdne a vyzeralo byť všetko v poriadku, ale potom som si všimol, že z dverí na terasu presvitá dnu svetlo. Samozrejme som to išiel hneď skontrolovať a zistil som, že dvere sú otvorené.”

V tom momente si nevšimol, že sú vypáčené. Terasa baru je asi päť metrov vysoko, ale ak sa človek posnaží, dalo sa podľa Lukáša vyliezť až hore. Dnes je už zabezpečená drevenou stenou.

Majiteľovi baru ako prvé napadlo, že niekto tie dvere iba zabudol zavrieť, lebo všetko vyzeralo byť na mieste. Chvíľu na to  ale zistil, že mu zmizli nové smart hodinky.

„Sadol som si do kresla a začal som prechádzať záznam minútu po minúte a zrazu som našiel to, čo som hľadal. V siedmej hodine a dvadsiatej druhej minúte, pamätám si to presne, na terasu vliezol nejaký chlapík. Nanešťastie dodržiaval nariadenia vlády a po celý čas mal rúško, takže sme ho ani s policajtami nevedeli identifikovať.”

Podľa Lukášovho opisu sa tu zdržal asi 10 minút, spravil škodu za necelých 2 000 eur, na cestu si zobral do ruky fľašu koly a odišiel.

„Dva týždne nato, boli asi 3 hodiny ráno, pribíjali sme s bratom bambusy na stenu a počuli sme, ako sa niekto zase štverá po múriku. Hneď sme volali políciu, ktorá prišla približne do 10 minút. Brat s jednou hliadkou išli zo zadnej strany a ja s druhou hliadkou na strechu, kam sa dá vyliezť iba cez malé okno, čo robilo policajtom dosť problém, lebo sa im v tom okne zasekávali samopaly.“

Podľa Lukáša bolo zvláštne sledovať, ako sa cez malé okienko snaží pretlačiť policajt, ktorého ťahá dozadu samopal zaseknutý o parapetu. Nakoniec to skončilo tak, že jednu osobu chytili a jedna im ušla. Majiteľ baru však doposiaľ nezistil či to bol alebo nebol „ten daný zlodej”.

Lukáš ďalej konštatuje, že aj keď má takúto skúsenosť, bežne sa vo svojom biznise nestretáva s neprajníkmi. Tvrdí, že s tímom sa vždy snaží byť zadobre s každou konkurenciou. Väčšinou sa im to aj darí, komunikujú spolu, delia sa o informácie a ak sa jednému niečo minie, ten druhý mu s tým pomôže.

Majsterka Slovenska v šachu Anna: Keď som porazila mužov, červení vstali od stola, ani ruku mi nepodali (ROZHOVOR)

„Samozrejme nájdu sa aj takí, ktorí nechcú ísť touto láskyplnou cestou, snažia sa kradnúť zákazníkov rôznymi spôsobmi, ako napríklad prechádzaním sa po ulici a lákaním ľudí do svojho podniku, vraj sú lepší ako Vice City. Každý ide tak, ako vie a našťastie toto je to najhoršie, čo sa nám stalo. V porovnaní s 90. rokmi je to nič.”

Kúsok exotiky v Bratislave

Skutočne výnimočným prvkom tohto baru je aj terasa v exotickom štýle, ktorú Lukáš vlastnoručne vyrábal, aby počas pandémie zamestnal hlavu aj ruky.

Podobný kúsok na Slovensku nenájdeš a aj v rámci Európy by hľadanie nebolo práve jednoduché. Majiteľ baru je si vedomý, že ak chce do podniku prilákať zákazníkov, musí im ponúknuť niečo zaujímavé, niečo iné. Ako sám hovorí, mohol ísť do najbližšieho obchodného centra a nakúpiť luxusný nábytok a vybavenie, no nestalo sa tak.

zdroj: Lukáš Végh

„Taký je každý druhý podnik. Keď vojdete na našu terasu, ocitnete sa v inom svete, kde nič nepripomína, že ste stále v Bratislave. Aby som mal istotu, že to bude jedinečné, všetko sme spolu s rodinou vyrobili sami. Nakúpili sme tovar, drevo, bambusy, kamene, cement, desiatky metrov hrubého lana a našli si tak zábavku na tieto ťažké časy,“ opisuje Lukáš.

Ešte aj dnes má kvôli tomu zničené prsty, nakoľko flambovacou pištoľou opaľoval drevené sedenie, aby vyzeralo viac autenticky. Okrem toho, každý stôl má zvrchu vypálený názov nejakého tropického ostrova. Lukášov obľúbený je Tahiti, z ktorého má dobrý výhľad na celú terasu a nad hlavou mu visí mláďa šimpanza. „Takto to asi znie divne, ale keď prídete, pochopíte.“

zdroj: Lukáš Végh

Expanzia do Azerbajdžanu?

Čo sa týka Vice City, Lukáš má s toto značkou veľké plány. Už začiatkom roka sa začal tím baru pripravovať na rozšírenie cez franšízy. Pôvodne chceli len vlastné prevádzky, ale čím viac nad tým rozmýšľali, tým viac sa im páčil variant ísť franšízovou cestou.

„Taká najzaujímavejšia je asi tá v Azerbajdžane, kde skupinka mladých chalanov chcela otvoriť franšízu v centre Baku, vybavili si financovanie a už sme riešili návrhy zmlúv a všetky veci okolo toho, keď sa Azerbajdžan dostal do vojnového konfliktu o Karabach. Odvtedy sa neozvali, tak len dúfam, že sú v pohode,“ opisuje Lukáš.

Okrem Azerbajdžanu má tím baru aj iné mestá, v ktorých už rozhodil siete. Ako tvrdí majiteľ podniku, majú dobrý koncept, čísla aj franšízový program. Nastavený je tak, aby sa mu jednoducho nedalo povedať nie. „Keby neprišla pandémia, boli by sme už niekde inde, ale aspoň sa učím trpezlivosti, ktorej som sa za svoj život veľa nenaučil,“ priznáva.

Syn zakladateľa TATRATEA: Otec chce stále nové a nové fľaše, ja som ten opatrný. Tatranský čaj pozná celý svet

A čo by mladý, no už úspešný podnikateľ poradil ambicióznym Slovákom, ktorí by sa chceli pustiť do rozbehu vlastného biznisu? 

„Aby vydržali. Určite budú mať obdobie, kedy by to najradšej zabalili a vrátili sa naspäť za volant taxíku, ale ak majú dobrý koncept a pôjdu si za tým, to úvodné zlé obdobie raz skončí. V poslednej dobe sa hovorí, že gastro je mŕtve, ale ono iba spí. Na internete nájdete desiatky podnikov na odstúpenie, sám mám už jeden vybraný. Ceny za odstúpenie sú nižšie ako kedykoľvek predtým a ľudia sú doma znudení, takže keď skončia tieto postapokalyptické časy, podniky sa znova naplnia a podnikanie v gastre bude zase zábavou,“ dodáva Lukáš Végh.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK