Má Stephen Hawking pravdu ? Môže umelá inteligencia viesť ku koncu ľudstva ?

Peter Lastovecký

15. decembra 2014 o 12:28

Známy teoretický fyzik Stephen Hawking vzkriesil debaty o tom, či naša túžba po vylepšenej umelej inteligencii prerastie do mysliacich strojov, ktoré by prebrali vládu nad zemou. Britský vedec tak naznačil v rozhovore pre BBC.

Známy teoretický fyzik Stephen Hawking vzkriesil debaty o tom, či naša túžba po vylepšenej umelej inteligencii prerastie do mysliacich strojov, ktoré by prebrali vládu nad zemou. Britský vedec tak naznačil v rozhovore pre BBC.

Hawking trpí Amiotropickou Laterálnou Sklerózou (amyotrophic lateral sclerosis (ALS)), pri rozhovore padla reč na technológiu, ktorá mu pomáha komunikovať. Funguje na princípe modelovania jeho predošle použitých slov na predikciu toho, aké slovo povie ďalej, podobne ako predikcia textu pri písaní na smartfónoch.

Profesor Hawking tiež však spomenul jeho starosť pri vývoji strojov, ktoré by nás mohli predbehnúť. „Raz, keď ľudstvo vymyslí takú umelú inteligenciu, ktorá sa dokáže samá rozvíjať, už sa to nebude môcť zastaviť,“ povedal pre BBC „Vývoj tejto úplnej umelej inteligencii môže znamenať začiatok konca ľudskej rasy.“

Môžu nás mysliace stroje prechytračiť ?

Je dobré, že také vážne obavy pripomenul práve taký uznávaný a povolaný akademik, ako je profesor Hawking. Táto téma sa tiahne už od čias otca informatiky, Alana Turinga, ktorý sa v roku 1950 zaoberal práve otázkou: „Môžu stroje myslieť ?“

Táto téma bola od vtedy spracovaná už mnohokrát. Za zmienku stoja diela od svetoznámeho sci-fi autora Isaaca Asimova, či vo filmoch ako sú Colossus: The Forbin Project(1970), Westworld(1973), nezabudnuteľný Terminátor (1983) a jeho pokračovania.

Najnovšie (a pravdepodobnejšie) spracovanie tejto témy bolo vo filme Transcendence (2014), v ktorom Johny Depp uploadol svoju myseľ do počítača, ktorá keď sa raz začala učiť, stala sa nezastaviteľnou.

Stroje už kontrolu preberajú

Dnes sme si už zvykli, že čím ďalej tým väčšiu zodpovednosť delegujeme na stroje. Či už obyčajné kalkulačky, počítače alebo zariadenia GPS. Ďalej sú tu zložitejšie systémy na kontrolu vzdušného priestoru, navádzané strely, bezpilotné lietadla (tzv. drony) alebo v poslednej dobe Vám mohli zarezonovať prvé testy áut bez šoférov na cestách.

Ľudia sa zbavujú zodpovedností či už z dôvodov úspory času, peňazí alebo pre zvýšenie presnosti. Problém však nastáva vtedy keby, keď by nehodu spôsobilo povedzme samomysliace auto. Môže toto auto prevziať právnu či poistnú zodpovednosť ?

Je už len a len na nás, ako sa zachováme, keď sa z GOOGLu začne stávať SKY-NET.