Majú rast­li­ny urči­tú for­mu vedo­mia a mozog? Veda ti odpo­vie

Richard Vitkovský / 12. júna 2017 / Zaujímavosti

zdroj: pixabay.com

Napre­do­va­nie v oblas­ti tech­no­ló­gií a vedec­ké­ho výsku­mu pri­nies­lo už mno­hé šoku­jú­ce odha­le­nia. Člo­vek nie­ke­dy neve­riac­ky krú­ti hla­vou nad tým, čo všet­ko ved­ci skú­ma­jú. Naj­nov­ší výskum je síce seri­óz­nej­ší, ale oblasť, kto­rú ved­ci skú­ma­li, je nepre­bá­da­ná. Zis­ti­lo sa totiž, že rast­li­ny môžu mať nie­čo ako „mozog“ a urči­tú for­mu vedo­mia.

Rast­li­ny sú star­šie ako ľud­stvo samo a 450 mili­ó­nov rokov evo­lú­cie je dosť dlhá doba. Prvé kve­ty sa obja­vi­li už v obdo­bí krie­dy. Zele­ný tráv­na­tý kobe­rec, kto­rý dnes pokrý­va obrov­ské plo­chy, tu je s nami 40 mili­ó­nov rokov. Za toto dlhé obdo­bie sa u rast­lín roz­vi­nu­li zau­jí­ma­vé črty. Naprí­klad urči­tá schop­nosť mys­lieť.

Bun­ky simu­lu­jú­ce mozog

Nie je to však typic­ký mozog, aký majú ľudia ale­bo zvie­ra­tá. Je to urči­tý zhluk buniek, kto­ré fun­gu­jú ako ria­dia­ce cen­trum. Vďa­ka výsku­mu sa u rast­lin­ných embryí zis­ti­lo, že tie­to bun­ky doká­žu ria­diť život­né pro­ce­sy v celej rast­li­ne. Naprí­klad také klí­če­nie je pod dohľa­dom tých­to buniek. Veď si len pred­stav, že by rast­li­ny zača­li klí­čiť v extrém­nych mra­zoch ale­bo na kon­ci leta!

mozog

zdroj foto­gra­fie: pixabay.com

Národ­ná aka­dé­mia vied v USA, kto­rá celý výskum rea­li­zo­va­la, si dala za cieľ loka­li­zo­vať tie­to bun­ky u rast­li­ny nazý­va­nej Aráb­kov­ka Tha­lo­va. Po loka­li­zá­cii sa zis­ti­lo, že toto ria­dia­ce cen­trum je roz­de­le­né na dve čas­ti a kaž­dá plní inú fun­kciu. Jed­na časť kon­tro­lu­je nečin­nosť a dru­há časť klí­če­nie.

Komu­ni­ká­cia fun­gu­je za pomo­ci hor­mó­nov. Do rast­lin­ných buniek sa dosta­nú infor­má­cie z oko­li­té­ho pro­stre­dia a tie násled­ne roz­hod­nú o zača­tí ale­bo neza­ča­tí klí­če­nia. Ten­to pro­ces je ťaž­ké zachy­tiť pria­mo v reál­nom čase u rast­lin­ných embryí. Pre­to bolo využi­té mate­ma­tic­ké mode­lo­va­nie na simu­lá­ciu rôz­nych sce­ná­rov sprá­va­nia sa rast­li­ny.

Aby sa akti­vi­ta ria­dia­cich buniek naozaj potvr­di­la a moh­la sle­do­vať, ved­ci muse­li jed­nu vzor­ku gene­tic­ky modi­fi­ko­vať. Uká­za­lo sa, že bun­ky rast­li­ny si spo­lu sku­toč­ne vymie­ňa­li infor­má­cie. Pre­čo sú však potreb­né dva dru­hy buniek a nesta­čí len jeden? Pod­ľa tímu ved­cov je to tým, aby si rast­li­na moh­la vybe­rať medzi dvo­mi mož­nos­ťa­mi. Kaž­dá časť ma vlast­ný názor a vyhod­no­cu­je situ­áciu.

Je to ako roz­diel medzi číta­ním rôz­nych kri­tic­kých recen­zií na jeden a ten istý film od via­ce­rých kri­ti­kov. Až potom sa na zákla­de toho roz­hod­ne­te, či ísť ale­bo neísť do kina,“ pove­dal bio mate­ma­tik Iain John­son.

Zdroj: iflscience.com

Pridať komentár (0)