Malý princ: Kaviareň, ktorá si za roky jej fungovania vytvorila vlastnú komunitu

Vašu kaviareň ste otvorili v čase, keď okolo kaviarní ešte nebol taký rozruch. Prečo práve kaviareň a názov Malý Princ?

Priateľka bola spolumajiteľkou jedného podniku v Bratislave. Potom sme si jedno leto vyskúšali menšiu prevádzku na Dunaji a istým spôsobom sa nám táto myšlienka zapáčila. Takáto prevádzka bola samozrejme niečo iné, ako kaviareň, bola to hlavne sezónna záležitosť a veľmi ovplyvnená počasím. Tam sme si ale vyskúšali to, že keď niekto niečo robí od srdca a kvalitne, tak ľudia prídu a myslím si, že to aj vyhľadávajú.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

V logu máme nášho najlepšieho priateľa. Je to náš pes Hugo, ktorého občas voláme aj Malý Princ. Je malý a správa sa ako princ. Voláme ho tak, ale aj z dôvodu, že máme radi toto známe dielo a jeho myšlienku.

Niekedy sú ľudia prekvapení, lebo skrz názov čakajú viac explicitných odkazov na tento príbeh v interiéri kaviarne. Je ich tu málo a ak, tak sú trošku skryté. To, čo je však znateľne cítiť, je tá uvoľnená autentická maloprincovská atmosféra. Nad týmto názvom sme príliš dlho nedumali. Bolo to rýchle a spontánne rozhodnutie. Inak by sme si všimli, že kaviarní s týmto názvom ja na Slovensku viac.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

Na čom si zakladáte?

V tomto meste sme jedineční tým, že ponúkame výberovovú kávu, výhradne od slovenských pražiarov, z každého kúta krajiny. Snažime sa okrem kávy prezentovať aj tú konkrétnu pražiareň s dôrazom na región a mesto, z ktorého pochádza. Na začiatku veľmi veľa ľudí neverilo, že káva môže byť pražená aj na Slovensku. Máme tu fantastické pražiarne, ktoré zápasia s tým, ako prerazia na trhu, pretože to nie je úplne ľahký segment, ale na druhú stranu vidím, že vedomie a záujem zákazníkov o kvalitné produkty sa tiež rozširuje.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

Máme snahu, aby všetko čo ponúkame, bolo vyrobené na Slovensku a celkom sa nám to darí. Limonády, víno, klasické aj remeselné pivá, suroviny na prípravu raňajok – vajíčka z voľného výbehu, pravé spišské párky s 98% podieľom mäsa podľa tradičnej receptúry.  Dokonca aj javorový sirup na lievance máme zo slovenských javorov z lesov v okolí Rimavskej soboty. Ďalším dôležitým zámerom je, aby čo najviac vecí v našej ponuke neobsahovalo chemické konzervanty ani rôzne aditíva. Aj v súkromnom živote sa orientujeme na prírodné produkty a čisté, jednoduché suroviny. A tak je to aj v Malom Princovi. Náš koncept teda spočíva v dvoch bodoch. V slovenských produktoch a v kvalite.

V poslednej dobe sa prevádzky v Bratislave rozhodli bojovať proti plastovým obalom, aspoň do istej miery. Vy sami ste tiež „eco friendly“. Kedy ste takto začali rozmýšlať?

Obaly na kávu so sebou sme vždy mali a máme ekologické, z materiálu, ktorý je rýchlejšie kompostovateľný, no aj tak sa v tomto stále snažíme komunikovať so zákazníkmi.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

Mrzí ma, že tempo spoločnosti je také rýchle, že si nevieme nájsť čas na to, aby sme si v kľude vychutnali kávu alebo aby sme bez stresu niečo zjedli. Mne je strašne ľúto, keď si niekto vezme espresso so sebou, pretože to je drink, ktorý dva krát „chlípnete“ a máte ho v sebe. Preto sa zákazníkov pýtam, či su tu kávu predsa len nechcú dať tu, v klasickej šálke. Nakoniec to dopadlo tak, že sme obaly na espresso so sebou úplne vyradili. Ľudia si však za tieto obaly neplatia, z našej strany je to akoby investícia do životného prostredia.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

V kaviarni na štýl “espresso baru” sa jednorázových obalov spotrebováva naozaj veľké množstvo, takže sa snažíme nájsť alternatívu aj k týmto “ekologickým” obalom. A zatiaľ to vyzerá tak, že sa nám to možno aj podarí. Dlhú dobu sme používali sklenené slamky, no raz vám taka slamka padne a je po nej. Len pred nedávnom sme vsadili na kovové slamky a zatiaľ takto fungujeme.

Aký je momentálny trh s kávou? Ponúkajú slovenské kaviarne kvalitnú kávu?

Ja si myslím, že ten trend zaujímania sa o kvalitnú kávu posledné roky rapídne narástol. Dnes máme v Bratislave približne 15 kaviarní s čisto výberovou kávou, no určite to nie je definitívne čislo a pôjde to ďalej. Festival Coffeeslava združuje menšie prevádzky s výberovou kávou, kde se stretáva stále viac ľudí. Celý tento trend je istým životným štýlom, nie je to len o tom, že si rýchlo potrebujete dať kávu a nič okolo vás nezaujíma. Je to viac menej taká komunita.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

Vnímate v tomto type gastro biznisu konkurenciu?

Konkurenciu nevnímam alebo vnímam skôr pozitívne, pretože to, že je na trhu toľko podnikov, vytiahne ľudí von. Keď má človek dosť jedného miesta, má možnosť striedania a presunie sa na iné miesto, aspoň sa naučí to, že nemá sedieť doma a má chodiť von.

Každá prevádzka má svoj „feeling“, takže si nemyslím, že konkurencia môže byť v niečom negatívna. Ako som už spomenul v predchádazjúcej otázke. V tomto segmente “kávovej kultúry” nejde o konkurenciu ale skôr o podporujúcu komunitu. Teda aspoň z môjho pohľadu. A všetko je predsa o uhle pohľadu.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

Kto je vašim dodávateľom kávy?

Na jeseň sme začali spoluprácu z pražiarňou výberovej kávy z Dunajskej Lužnej DIAMONDS ROASTERY. Na každé ročné obdobie sa nám na jednom mlynčeku mení zmes kávy od pražiara Tomáša. Ide o také tradičnejšie chute. Na druhom mlynčeku dávame šancu odvážnejším kávam a vždy inej pražiarni, či už známejšej, menej známej alebo začínajúcej, ktorej dávame akoby priestor k tomu, aby mali zákazníci možnosť ochutnať ich kávu v našej prevádzke. Pokiaľ je to pražiareň mimo Bratislavy, sme zvyčajne jediné miesto, kde sa dá táto káva ochutnať.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

Vaša kaviareň nie je lokalizovaná priamo v meste, ako väčšina. Odráža sa to aj na cene nájmu?

Cena nájmu je bohužiaľ porovnateľná s nájmom v centre mesta. Tým, že fluktácia zákazníkov tu nie je taká, ako v centre, je to trošku komplikovanejšie a problematickejšie. Do centra sme však nechceli ísť z toho dôvodu, že priestor tam stráca istú autenticitu a ľudskosť. Do priestorov v meste chodia stále akoby „cudzí“ ľudia a my sme chceli vytvoriť priestor,ktorý by vyžaroval istý komunitný pocit. Časom sa u nás taká komunita vytvorila a väčšina našich zákazníkov je lokálnych a stálych.

zdroj: Startitup/Martin Ondruš

Rozmýšľali ste nad otvorením ďalšej prevádzky?

Nemôžem povedať, že táto myšlienka nám nenapadla. Problém vnímame v ľuďoch, ktorí by mali záujem pracovať. Každý ten štart si vyžaduje určité množstvo financií do zabehnutia prevádzky. V Bratislave sú však najväčším problémom, na ktorom to celé stroskotáva, práve ľudia. Je to celé o tom, ako sme si tento systém nastavili. Okrem toho máme veľmi vysoké zaťaženie štátu na podnikateľov, či už odvodové, byrokratické alebo iné. Človek by teda aj otváral prevádzky, keď si však predstavím, že by som mal všade byť, musel by som sa asi rozštvrtiť.