Manželský pár z Brazílie premenil v priebehu dvadsiatich rokov zdevastované územie na les prekypujúci životom

  • Brazílsky novinár Sebastião Ribeiro Salgado bol v deväťdesiatych rokoch na mieste masového vraždenia rwandských utečencov
  • Rwandská genocída ho poriadne zasiahla, a preto si chcel po návrate do Brazílie oddýchnuť v prírode
  • Keď sa vrátil na miesta svojej mladosti, videl len zdevastované územie. Spolu s manželkou sa tu preto rozhodli vytvoriť raj na Zemi
les
zdroj: pixabay
  • Brazílsky novinár Sebastião Ribeiro Salgado bol v deväťdesiatych rokoch na mieste masového vraždenia rwandských utečencov
  • Rwandská genocída ho poriadne zasiahla, a preto si chcel po návrate do Brazílie oddýchnuť v prírode
  • Keď sa vrátil na miesta svojej mladosti, videl len zdevastované územie. Spolu s manželkou sa tu preto rozhodli vytvoriť raj na Zemi

Písal sa rok 1994 a brazílsky fotograf Sebastião Ribeiro Salgado mal namierené do Afriky. Chystal sa totiž zachytiť surové následky rwandskej genocídy, pri ktorej zabili obrovské množstvo nevinných ľudí. Počet obetí sa vyšplhal na viac ako 800 000. Po návrate domov do Brazílie preto potreboval vypnúť a tak sa rozhodol pre pobyt v prírode.

Na mieste, kde ako dieťa s obľubou trávil svoj voľný čas však hustý zelený les nenašiel. Iba rozrytú pôdu a množstvo pňov. Les totiž padol za obeť lesníkom. Jeho manželka sa však rozhodla, že les sa pokúsia obnoviť. Informoval o tom portál Effortsforgood.org.

Sebastião jej želanie podporil, a tak sa spoločne pustili do budovania raja na Zemi. Sebastião sa rozhodol kúpiť starý ranč od svojich rodičov, začal budovať sieť dobrovoľníkov a ľudí, ktorí by podobný projekt zastrešili finančne. Prvé semienko do zeme zasiali v roku 1999. Tentokrát to robili oficiálne pod hlavičkou svojej organizácie Instituto Terra, ktorú založili v roku 1998. Mali 24 zamestnancov a pomocnú ruku pravidelne podávali dobrovoľníci.

Od začiatku svojej snahy umiestnili do pôdy viac ako dva milióny sadeníc. Celkovo sa jednalo o 293 druhov stromov, ktoré priam oživili mŕtve miesto o rozlohe 1 502 akrov. Dnes sa jedná o chránené územie.

Lesy zabránili erózii pôdy a na mieste sa zrazu objavili prírodné pramene, ktoré majú na svedomí pomerne časté prehánky. Celkovo sa ich tu nachádza až osem. Najdôležitejším bonusom je to, že na miesto sa vrátili pôvodní zvierací obyvatelia. Žije tu 172 druhov vtákov a 33 druhov cicavcov. Mnohé z rastlín a zvierat pritom patria vo svete medzi ohrozené. Výsadba nových lesov má svoje opodstatnenie v spojení s klimatickými zmenami. Lesy totiž pohlcujú škodliviny a fungujú ako dokonalý filter.

zdroj: effortsforgood.org