Marcel Klimo: Ak sa nespoja hry s podnikaním, je to extrémne nudné

  • Je hrdý, že je geek, a nechcel by byť iný. Obdivuje Tima Burtona za to, že ako jeden z mála je samým sebou. Je jedným zo zakladajúcich členov portálu SpaceUnicorn.sk, ktorý sa na Slovensku venuje popkultúre. Hry miluje a má to šťastie, že ho živia. Bez nich by neprežil ani na opustenom ostrove. Desí sa monotónnosti a nudy. Gamification konzultant a game dizajnér Marcel Klimo.
image_1406806823.jpeg
  • Je hrdý, že je geek, a nechcel by byť iný. Obdivuje Tima Burtona za to, že ako jeden z mála je samým sebou. Je jedným zo zakladajúcich členov portálu SpaceUnicorn.sk, ktorý sa na Slovensku venuje popkultúre. Hry miluje a má to šťastie, že ho živia. Bez nich by neprežil ani na opustenom ostrove. Desí sa monotónnosti a nudy. Gamification konzultant a game dizajnér Marcel Klimo.

 

V tvojom popise práce na LinkedIn sa píše Gamification Consultant. Je tvojou pracovnou náplňou hranie hier?

Áno. Ak sa ma niekto spýta, ako začať s gamifikáciou, vždy odporúčam zobrať najpopulárnejšie hry, ktoré nájde, a nech ich hrá dokola. Nech si všíma, čo v hre robí, prečo to ďalej hrá, aké mechaniky hra využíva, aby udržala jeho pozornosť. Najlepšie to funguje pri stolových alebo kartových hrách, ale dá sa to aj pri online hrách ako Candy Crush Saga alebo Farmville.

 

Dá sa to potom nejako reálne využiť?

Všetky tieto mechaniky sa potom dajú aplikovať v každodennej práci, v škole alebo v živote. Ľudia sú totiž prirodzene leniví a potrebujú ciele a výzvy, aby sa pohli dopredu. Ak je škola alebo práca nudná a človek v nej nevidí zmysel, nesnaží sa. Ak za tým ale začne vidieť zmysel a dostáva neustále nové a dosiahnuteľné výzvy, tak sa posúva dopredu. Preto sa mi veľmi páči výrok Rapha Kostera, amerického game dizajnéra, ktorý tvrdí, že “zábava je iba iné slovo pre učenie”.

Samozrejme, človek musí mať optimálne prostredie, kde nič nie je príliš ľahké ani príliš náročné. A netreba tiež zabudnúť na autonómiu, ktorá mu umožní experimentovať a skúšať rôzne riešenia problémov. O tom je hra aj život. Ak mám v práci, v škole alebo v živote zmysluplné ciele a slobodu experimentovať, tak rastiem a učím sa celý život. O tom je aj gamifikácia.

 

To vyznieva, že sa až tak veľmi nehráš, ale skôr pomáhaš klientom.

Tak hrám sa vždy, keď nájdem na to čas. (úsmev)

  

Ako si sa k takejto práci dostal?

Vždy ma bavilo hrať hry. Prekvapilo ma, že som bol schopný hrať sa hru celé poobedie, ale pracovať na úlohe do školy bolo pre mňa niekedy krvopotné, tak to trvalo menej ako hodinu. Hry teda majú v sebe niečo, čo udrží človeka celé hodiny.

Prečo to tak nefunguje s domácimi alebo bežnými pracovnými úlohami? Keď som sa začal nad týmto zamýšľať, zistili som, že to netrápi len mňa. Niektoré firmy dokonca hľadajú ľudí, čo by im pomohli obohatiť užívateľské rozhranie, firemné procesy alebo interné vzdelávanie o herné mechaniky a princípy. I keď momentálne primárne pracujem s tímom na vlastnom hernom projekte pre mobily a Facebook, robím aj školenia a workshopy na túto tému. V budúcnosti sa k samotnému poradenstvu pravdepodobne vrátim naplno.

 

 

S čím konkrétne za tebou prichádzajú potenciálni klienti? Aké projekty si im konzultoval?

Je to rôznorodé. Jednej firme som pomohol zanalyzovať ich registračný proces do online aplikácie a rozšíriť ho o jednoduché prvky gamifikácie. Inej spoločnosti som zase pomohol navrhnúť vzdelávací program, v ktorom sa účastníci musia špecializovať a následne si pomáhať navzájom, aby mohli dokončiť školenie.

 

Je vôbec možné spojiť hranie sa a podnikanie?

Ak to nespojíš, tak máš extrémne nudné a náročné podnikanie. Ako som už hovoril vyššie,  ak nemáš slobodu, teda podnikanie, a zmysluplné životné či pracovné ciele, veľmi ťažko získaš pocit úspechu a šťastia. Ani u mňa nie je každý deň ružový a nie vždy ide všetko podľa plánu, ale som presvedčený o tom, že hry a využívanie herných mechaník budú základom vo vzdelávaní, v práci alebo aj v bežnom živote jednotlivcov v 21. storočí. A samozrejme aj neskôr.

 

Ešte som nestretol nikoho, kto by mal takúto prácu. Ide na Slovensku o pomerne novú tému?

Asi áno. Gamifikácia však preberá veľmi veľa zo sociológie, psychológie a dizajnu. V minulosti sa možno niekto predstavil ako psychológ alebo interakčný dizajnér, ale v podstate sa stále snažil iba pochopiť, ako fungujú ľudia, a využiť znalosti a vzory ich správania na pochopenie toho, čo ich motivuje k zmenám v ich životoch. Gamifikácia robí to isté, ale čerpá prevažne z hier samotných.

 

Viackrát si spomenul pojem “herné mechaniky”. Čo si pod tým mám predstaviť?

Herné mechaniky sú iba pravidlá, ktoré jasne stanovíš a následne upravuješ. Zjednodušene povedané, sú to mantinely pre odsledovateľné a merateľné aktivity, ktoré by hráči mali robiť v hre. Napríklad, ak chcem, aby si užívateľ pozrel nejaké video alebo vykonal určitú aktivitu, nastavím merateľné spôsoby, ako to môže spraviť. V bežnej hre, akou je napríklad šach, herné mechaniky predstavujú jednak pravidlá pohybu jednotlivých figúrok, ale aj to, ako môže hráč poraziť nepriateľa, a teda ako môže vyhrať. Herné mechaniky sú pravidlá hry.

 

 

Všimol som si, že mávaš aj prednášky v Spote. O čom?

Osobne už v Spote prednášky väčšinou nerobím, ale s tímom nadšencov z hernej brandže organizujeme stretnutia herných developerov pod názvom GameSPOT. Každý mesiac sa tam stretne okolo 30 ľudí, ktorí si vypočujú prednášku od jedného vývojára a niekedy si zahrajú aj jedno-dve demá hier vo vývoji.

Témy sú rôzne – od game dizajnu, cez grafiku a programovanie, až po marketing či vývoj hier. Všetky prednášky dávame s dvojmesačným oneskorením na náš YouTube kanál.

 

Aké sú tvoje naj hry? Povedzme tri.

Dám teda tri a jednu bonusovú. (úsmev) Určite je to Final Fantasy VII na Playstation 1, Red Dead Redemption na PS3/XBox 360, Command & Conquer Generals na PC a nakoniec Max Payne 1 na PC.

 

Rozdiel je aj v tom, na akej platforme hru hráš? Či PC, XBox alebo Playstation?

Niekedy áno, ale vo väčšine prípadov je to úplne jedno. Na PC niekedy býva lepšia grafika, ak máš na to postačujúci stroj. Okrem toho, niektoré tituly vychádzajú iba na PC alebo iba na konzoly.

 

Mne ako laikovi to niekedy pripadá, že je zopár princípov, na základe ktorých hry fungujú – vybuduj, zabi, uteč, nájdi, a podobne. Na čo teda vymýšľať ďalšie, keď sa potom ten vzor iba opakuje?

Princípy a pravidlá sa často opakujú. Už spomínaný šach je veľmi jednoduchá hra napríklad oproti SimCity, ale o šachu sú napísane tisícky kníh. To, že pravidlá či mechaniky sú rovnaké, neznamená, že aj každá partička bude rovnaká.

 

 

Si na opustenom ostrove a máš na výber tri veci: tvoja obľúbená hra aj so všetkým, čo treba; papier, pero a fľaša, aby si mohol poslať správu; chlieb a voda. Ťažké rozhodovanie?

Obľúbená hra. (smiech) Kým fľaša niekam dorazí, budem mŕtvy. Keď zjem chlieb a vypijem vodu, tak aj tak o pár dní umriem. Hru sa budem môcť hrať vždy, keď budem hladný, a zabudnem na čas, ktorý ubieha. Keď už to nebudem môcť vydržať, pôjdem po ostrove niečo zháňať. Zjem nejaké chrobáčiky a listy. Ak tam niečo rástlo, tak tam je asi aj nejaká voda. Tú vypijem. Snáď. A nakoniec ma, hádam, niekto zachráni.

Takú dlhú odpoveď si asi nečakal, že?

 

Dĺžku nie, ale výber som tušil. Viem, že okrem hier sa venuješ aj portálu SpaceUnicorn.sk. Na čo sa zameriava?

Na popkultúru, teda filmy, seriály, komiksy a hry. Raz za čas organizujeme rôzne herné alebo zábavné akcie. Okrem toho, samozrejme, publikujeme články, komiksy a videá od rôznych mladých slovenských autorov a producentov.

 

Koho radíš medzi slovenské vychádzajúce hviezdy v tejto oblasti? Kto sú tí “mladí slovenskí autori a producenti”?

Veľmi sa mi páči tvorba Lenky z Inferna na polici alebo komiksovej umelkyne Godky. Som ale taktiež nadšený z videoblogov Chrisa z Bordačlands. No a vždy ma humorom prekvapí Yablko. Mimo Space Unicorn by som určite vyzdvihol tvorbu Lokal TV a začínajúceho režiséra Michala Božíka, ktorý nedávno vydal dokumentárny film o hráčoch World of Warcraft a online hier  – Cesta Hrdinu

 

Čo konkrétne na spaceunicorn.sk riešiš ty?

Mám na starosti technický chod stránky a čiastočnú organizáciu akcií. Viac-menej všetko ostatné – publikovanie, komunikáciu, a podobne – zastrešuje moja priateľka a spoločníčka vo firme Evita Urban. Bez nej by Space Unicorn ani neexistoval, ani nefungoval.

 

 

Viem, že ste boli na výstave Tima Burtona v Prahe. Ako bolo?

Skvele. Tim Burton je mág a príklad človeka, ktorý sa nehanbí byť samým sebou. (úsmev)

 

Považuješ sa za geeka?

Áno a som na to hrdý. (smiech)

 

Ako by si charakterizoval geeka jednou vetou?

Na toto odpovedal najlepšie herec Simon Pegg. Nie je to síce jednou vetou, ale na sto percent s ním súhlasím:

“Being a geek is all about being honest about what you enjoy and not being afraid to demonstrate that affection. It means never having to play it cool about how much you like something … Being a geek is extremely liberating.”


Noazaj pekne povedané. Nemáš pocit, že – aspoň na Slovensku – je to niekedy pravý opak – len taká póza, lebo je to v trende?

Každý má svoje záľuby a zriedka si uvedomuje rozdiel medzi skalným fanúšikom Manchester United a fanúšikom Star Wars. Obidvaja nosia uniformu či tričká relevantné pre to, čo milujú. Takže, ak niekto nosí tričko s Yodou a na ňom je napísane “Do or do not, there is no try”, vždy ma to poteší. Je totiž fanúšikom Star Wars, danej frázy alebo sa mu iba páčil dizajn. Je to jedno. Hlavne, že je hrdý na to, čo nosí. (úsmev)

 

Čo ťa v práci a v živote inšpiruje alebo poháňa vpred?
Strach z nudy a monotónnosti. 

 

 

Rozhovor pripravil @misotomek

 Zdroj cover: technetcrew.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá