Maroš pracuje v najlepšom bare v Nórsku, s vlastným barber shopom a výrobňou alkoholu

  • Maroš Dzurus roky pracoval v jednom z prešovských barov
  • Vo svojej profesii sa však rozhodol posunúť ďalej a bez jazykových znalostí odišiel do nórskeho Osla
  • Teraz pracuje na pozícii hlavného barmana vo vychytenom bare Himkok, ktorý ponúka oveľa viac ako „len" skvelé drinky
zdroj: Archív Maroš Dzurus
  • Maroš Dzurus roky pracoval v jednom z prešovských barov
  • Vo svojej profesii sa však rozhodol posunúť ďalej a bez jazykových znalostí odišiel do nórskeho Osla
  • Teraz pracuje na pozícii hlavného barmana vo vychytenom bare Himkok, ktorý ponúka oveľa viac ako „len" skvelé drinky

Pracoval si 7 rokov v bare na východnom Slovensku. Čo ťa tu vlastne tak dlho držalo a čo bolo nakoniec impulzom na odchod do zahraničia?

To je pravda bolo to krásnych 7 rokov počas ktorých som stretol veľa zaujímavých a talentovaných ľudí. Čo ma tu tak dlho držalo? Určite práca v dobrom kolektíve a viera, že aj na Slovensku môžeme vytvoriť nádhernú koktejlovú kultúru pitia.

zdroj: archív Maroš Dzurus

Pamätám si, že jedného dňa prišli k baru manželia z Británie. Boli úžasní, až na to, že som im nerozumel ani slovo. To bol ten moment, kedy som si uvedomil, ako rád by som týmto manželom poskytol plnohodnotný barmanský zážitok, no nebolo to možné, práve kvôli jazykovej bariére. Preto som sa rozhodol odísť zo svojej komfortnej zóny na Slovensku a začal som objavovať svet.

Ako a kde si si potom našiel prácu? Reagoval si na inzeráty?

Musel som sa rozhodnúť, kam sa chcem po siedmich rokoch posunúť. Ako barman by mi mal logicky vyhovovať Londýn, kde by som mal zároveň príležitosť naučiť sa jazyk. Našťastie mám rád výzvy, preto som odišiel do Nórska, kde som v tej dobe poznal len jedného človeka, ktorý mi pomohol so začiatkami. Povedal mi napríklad, ako si vybaviť všetky potrebné papiere a podobné náležitosti.

zdroj: archív Maroš Dzurus

V októbri 2014 som odišiel do Nórska, kde som začal ako barista v jeho reštaurácii. Bol to naozaj dobrý štart. Vyčistil som si myšlienky a ujasnil si, čo v živote chcem. Po piatich mesiacoch ako barista som zistil, že je čas vrátiť sa do baru. Začal som si hľadať prácu v baroch v Osle. Bolo to veľmi zaujímavé, näjme bez jazyka. Skúsil som obísť zopár barov, ale neúspešne. Môj posledný pohovor bol v Himkoku kde momentálne pôsobím.

V čom tkvie výnimočnosť baru Himkok?

Osobne si myslím, že najmä rôznorodosťou, ktorú ponúka. Sme lokálny bar, zameriavame sa na lokálne chute a tradície a ich odzrkadlovanie sa v koktejloch. Naša klientela je z 70 % lokálna a 30 % tvoria zahraniční hostia. Vyrábame si vlastný alkohol, pivo, cider, ovocného vína alebo nealkoholické fermentované nápoje.

zdroj: archív Maroš Dzurus

Čo týka polohy baru, nachádzame sa v najstaršej tehlovej budove z roku 1837, čo sa odzrkadľuje aj na atmosfére, ktorú bar ponúka. S tromi rozličnými konceptmi barov pod jednou strechou a to Distillery Bar, Cider Bar s vonkajšou terasou, alebo Taptail barom,  s vlastným barber shopom sa stávame Legolandom pre milovníkov nočného života.

Čomu vďačíš, že dnes si tu na pozícii havného barmana?

V prvom rade podpore mojich kolegov, húževnatosti, vytrvalosti a neustálemu sa vzdelávaniu.

V akej cenovej hladine sa pohybujú drinky vo vašom bare? Koľko klientov ste zvládli obslúžiť najviac za jeden deň?

Koktejl z menu v Destillery Bare stojí 14 eur, pričom táto cena je jednotná pre všetky naše signature cocktails. V Taptail bare stojí 12 eur. Najviac sme obslúžili 1500 a to počas štátneho sviatku 17. mája.

zdroj: archív Maroš Dzurus

Aký drink je historicky najväčším hitom?

Globálne by som povedal gin&tonic. V Himkoku je to Birch, čo v preklade znamená Lipa – je to reprodukcia dirty Martini, ale s lokálnou chuťou. Pre tento koktejl si vyrábame vlastný Old Tom gin, ktorý neobsahuje cukor. Sladkosť mu dodáva medovka, ďalšia ingrediencia je Martini bianco infuzované lipovými listami. Pri servírovaní nastriekame pohár dymovou whisky a ako ozdobu používame olivu plnenú modrým syrom z Nórska, ktorý získal ocenenie najlepší syr sveta za rok 2016.

zdroj: archív Maroš Dzurus

Aké sú barmanské trendy na rok 2019?

Používanie viac lokálnych surovín a vyťaženie maxima aj z mála. Taktiež bary viac spolupracujú s lokálnymi výrobcami a farmármi, je to spojené aj s trendom udržateľnosti, ktorý je veľmi vítanou zmenou k lepšiemu. Čaká náš však ešte dlhá cesta k cieľu. Očakáva sa aj väčšie využívanie vedeckých a kulinárskych nástrojov a techník, na extrahovanie chute z daného produktu a aplikovanie v koktejloch. Tým sa drinky posúvajú na úroveň skvelého kulinárneho zážitku v kvapalnej forme.

zdroj: archív Maroš Dzurus

Vedel by si zhodnotiť úroveň barov na Slovensku? Čo nám tu chýba?

Nerád sa vyjadrujem k tejto téme, nie je na mne súdiť bar, každý má inú predstavu o tom, ako ho chce riadiť, na čo sa chce zameriavať a čo chce hosťom poskytnúť. Jediné, čo mi chýba, je rozdielnosť a lokálna identita. Všetci sa chcú priblížiť zahraničným barom, ale nikto nechce originálny slovenský bar. Preto by sa hodilo zamyslieť sa nad tým, či sú slovenské bary vytvorené skôr pre barmanov alebo pre slovenských zákazníkov.

Aké sú tvoje profesné plány do budúcna?

V prvom rade neotvoriť si žiaden bar, skôr pomôcť ľuďom ktorí, majú chuť robiť tento biznis poctivo.

zdroj: archív Maroš Dzurus

Čo by si odporučil všetkým mladým ľuďom na Slovensku, ktorí by sa chceli stať úspešnými barmanmi vo svete?

Vycestovať a nazbierať skúsenosti. Potom sa vrátiť na Slovensko a predať nadobudnuté skúsenosti ostatným, aby sme jedného dňa nemuseli my cestovať von, ale aby ostatní cestovali k nám.

Ak by si mal vybrať 3 veci, v ktorých by sa Slovensko malo inšpirovať Nórskom, čo by to bolo?

Rozmýšľanie, rozhľad a zmysel pre kultúru!