Mar­ti­na Han­ke­ro­vá sa vzda­la prá­ce v advo­kát­skej kan­ce­lá­rii, aby moh­la piecť krás­ne cup­ca­ky v tva­re ruží

Zuzana Kaššáková / 16. júna 2017 / Rozhovory

zdroj: archív Martiny Hankerovej

Mar­ti­na je mla­dá baba, kto­rá si pove­da­la, že ide skú­siť robiť to, čo ju od malič­ka baví. Dala výpo­veď a zača­la sa veno­vať Cup­ca­ke Roses. A uro­bi­la naozaj dob­re, veď jej cup­ca­ky a tor­ty, nie­len vyze­ra­jú roz­koš­ne, ale aj skve­lo chu­tia.

Na úvod nám pro­sím povedz viac o Cup­ca­ke Roses. Kedy a ako to vlast­ne celé vznik­lo?

O vare­nie a naj­mä peče­nie ako také som sa zau­jí­ma­la už od det­stva. S mamou som vype­ka­la kla­sic­ké domá­ce kolá­če a vždy ma teši­lo, keď sme si v nede­ľu pochu­ti­li na nie­čom dob­rom. Zalo­žiť blog a záro­veň budo­vať znač­ku Cup­ca­ke Roses vzni­kol pred tri­štvr­te rokom, keď som sa roz­hod­la ukon­čiť spo­lu­prá­cu v advo­kát­skej kan­ce­lá­rii, kde som pôso­bi­la päť rokov.

Nápad zdo­biť cup­ca­kes do tva­ru ruží vzni­kol tak, že sa mi vždy páči­li živé ruže, kto­ré sú tak­to deko­ro­va­né do papie­ro­vých boxov a pre­dá­va­né na trhu. Jed­né­ho dňa som ver­ziu ruží skú­si­la na slad­ký kré­mo­vý spô­sob a doč­ka­la som sa neča­ka­nej obľu­by. Tak­mer kaž­dý deň som sa zdo­ko­na­ľo­va­la, skú­ša­la nové spô­so­by, tes­to­va­la a skla­da­la vlast­né recep­ty, až sa môj blog stal čoraz obľú­be­nej­ším a fanú­ši­ko­via ma utvr­di­li v tom, aby som busi­ness oble­če­nie necha­la na vešia­ku a veno­va­la sa tor­tič­kám napl­no.

zdroj: archív Mar­ti­ny Han­ke­ro­vej

Bolo peče­nie tvo­jím det­ským snom ale­bo si sa k nemu dosta­la len náho­dou?

Peče­nie bolo vždy pre mňa rela­xom, tes­to­va­ním a posú­va­ním hra­níc. Vždy sa mi páči­lo mie­šať ingre­dien­cie dohro­ma­dy a čakať, či a naj­mä čo z toho vznik­ne.

Ako vyze­rá tvoj kla­sic­ký deň cuk­rár­ky?

Ešte len zis­ťu­jem, aké dni ma čaka­jú, je to čoraz nároč­nej­šie. Jed­no­znač­ne kaž­dý deň musí začať kávou a pri­zná­vam, že veľa­krát aj cup­ca­ke­om. Avšak už sa dostá­vam do fázy, že som už ove­re­ných recep­tov obje­de­ná, tak­že tes­tu­jem rad­šej nové kús­ky. Vždy si spi­su­jem dôle­ži­té body dňa, čo je potreb­né nakú­piť, objed­nať a cel­ko­vo si mana­žu­jem vlast­ný čas, budo­va­nie znač­ky, komu­ni­ká­ciu soko­lím a podob­ne.

V advo­kát­skej kan­ce­lá­rii som pra­co­va­la od pon­del­ka do piat­ku, no teraz som pre­šla na pra­cov­ný režim tzv. „dlhý-krát­ky“ týž­deň, avšak krát­ky týž­deň si už ani nepa­mä­tám. :) Som ran­né vtá­ča, tak­že si rad­šej pri­vs­ta­nem, aby som postí­ha­la všet­ko potreb­né a k veče­ru sa sna­žím pra­cov­né tem­po zľa­viť a veno­vať sa sebe a oko­liu. Milu­jem pohyb a fit­ko, tak­že tam trá­vim veľa času, teda aspoň sa sna­žím. Prí­pad­ne si pohyb zvyk­nem v tých­to krás­nych dňoch kom­pen­zo­vať výle­tom na bicyk­li, kor­ču­ľo­va­ním ale­bo behom.

Ako čas­to pečieš a koľ­ko objed­ná­vok maxi­mál­ne zvlád­neš vyba­viť? Pečieš si všet­ko sama ale­bo máš aj pomoc­ní­kov?

Na všet­ko som sama, od admi­ni­stra­tí­vy, cez náku­py, komu­ni­ká­ciu, mar­ke­ting, peče­nie, umý­va­nie, atď. Avšak všet­ko je ešte to vo fáze, že to zvlá­dam, tak­tiež vďa­ka pomo­ci zo stra­ny rodi­ny. Do roku by som už však rada moje blo­go­va­nie a začí­na­jú­ci biz­nis dopl­ni­la o posi­lu a zača­la si budo­vať tím.

zdroj: archív Mar­ti­ny Han­ke­ro­vej

Okrem cup­ca­ke­ov u teba náj­de­me aj tor­ty, kto­ré vyze­ra­jú ako ozaj­st­né kyti­ce kve­tov. Ako ťa napad­li také­to netra­dič­né pre­ve­de­nia?

Vždy som pozna­la pojem muf­fin­ky, kto­ré sú dostup­né tak­mer v kaž­dom obcho­de. O cup­ca­ke­och som sa dozve­de­la sle­do­va­ním rôz­nych prog­ra­mov o peče­ní a cel­ko­vým pre­hlia­da­ním naj­mä zahra­nič­ných strá­nok. Zača­la som tes­to­vať vlast­né variá­cie a ako som už spo­mí­na­la, na trhu mi chý­ba­lo nie­čo ori­gi­nál­ne a naj­mä chut­né a kré­mo­vé. Kyti­ce ako také obľu­bu­je kaž­dá žena, tak som vytvo­ri­la nie­čo nové, zau­jí­ma­vé a ide o takz­va­ný dar 2 v 1, kde je jed­nou zlož­kou tor­ta a dru­hou ruže, kto­ré nahrá­dza­jú často­krát živé ver­zie. Neza­ru­ču­jem však, že vydr­žia na sto­le dlh­šie, keď­že sa rých­lo zje­dia. :)

Tvo­je kolá­če či tor­ty sú na pohľad naozaj krás­ne. Ale aké je tvo­je tajom­stvo, aby aj skve­lo chu­ti­li?

Mož­no to vyznie prvo­plá­no­vo, ale dávam do toho kus seba. Neve­de­la by som sa uspo­ko­jiť s prá­cou vyko­na­nou na menej ako 100%. Cel­ko­vo všet­ko v živo­te buď robím napl­no, ale­bo rad­šej vôbec. Záro­veň pou­ží­vam ingre­dien­cie, kto­ré by chu­ti­li mne, nezná­šam mar­ga­rí­ny a pre­sla­de­né fon­dá­ny. Prá­ve pre­to dochu­cu­jem moje die­la decen­tne, aby nestra­ti­li svo­ju pri­ro­dze­nú chuť. Pou­ží­vam kva­lit­né tra­dič­né mas­lá, domá­ce vajíč­ka a iné ingre­dien­cie, kto­ré do tor­ti­čiek a cup­ca­ke­ov pat­ria. Sna­žím sa pod­po­ro­vať slo­ven­ský trh, tak­že kupu­jem naše pro­duk­ty a veľ­mi sa teším, že prá­ve začí­na sezó­na rôz­ne­ho ovo­cia, kto­ré je dopes­to­va­né v našich pod­mien­kach.

zdroj: archív Mar­ti­ny Han­ke­ro­vej

Kde všet­ky slad­ké dob­ro­ty vzni­ka­jú — máš vlast­né pries­to­ry ale­bo “oku­pu­ješ” domá­cu kuchy­ňu?

Blo­gér­ske začiat­ky boli a sú ešte v domá­cej kuchy­ni, avšak kon­com júla by mali byť hoto­vé pries­to­ry, kde sa z blo­ger­stva začne seri­óz­ne pod­ni­ka­nie a budú ma môcť fanú­ši­ko­via nájsť vo výro­be. Veľ­mi sa tomu teším. Osob­ne už dlho sní­vam o veľ­kom kuchyn­skom robo­to­vi, kto­rý všet­ko zamie­ša a ja budem len pri­ha­dzo­vať ingre­dien­cie. V začiat­koch som pou­ží­va­la ešte sva­dob­ný dar mojich rodi­čov, sta­rý kla­sic­ký ruč­ný robot, kto­rý žiaľ kaž­do­den­ným tes­to­va­ním doslú­žil.

V súčas­nos­ti sa vo veľ­kom pre­zen­tu­je zdra­vý život­ný štýl. Neo­hro­zí ten­to trend tvoj biz­nis, nakoľ­ko slad­ké dob­ro­ty môže­me pova­žo­vať za “kalo­ric­kú bom­bu”?

V plá­ne mám ponú­kať tak­tiež fit dob­ro­ty, keď­že sama som „fit posi­ti­ve“, a keď­že pečiem pod­ľa seba a osob­ne si dávam pozor na to, čo kon­zu­mu­jem, nemys­lím, že tor­tič­ka s cup­cak­mi je až takým veľ­kým zlom. Sú tam kva­lit­né suro­vi­ny a spes­triť si dni nie­čím výni­moč­ným jed­no­du­cho tre­ba. Ak to ešte spo­jí­te s pohy­bom, nemá­te sa čoho báť. Ak je prí­jem a výdaj v rov­no­vá­he, všet­ko je v poriad­ku.

Mys­líš si, že sa tvoj biz­nis dá roz­be­hnúť aj vo veľ­kom bez toho, aby to neub­ra­lo na kva­li­te?

Prá­ve nad tou­to otáz­kou som sa zamýš­ľa­la a neus­tá­le zamýš­ľam. Som zás­tan­com toho, že ak je člo­vek naozaj spra­vod­li­vo a moti­vač­ne ohod­no­te­ný, tak podá kva­lit­ný výkon. Keď­že som si nie­koľ­ko rokov vyskú­ša­la, aké to je byť „zamest­nan­com“, teším sa, že budem raz na stra­ne „zamest­ná­va­teľ“ a viem, že ak chcem ponú­kať kva­li­tu a nebu­dem to môcť časom už kapa­cit­ne zvlá­dať sama, nasta­ne čas na tím. Bude ťaž­ké nájsť rov­na­kých nad­šen­cov, ale ja verím, že ľuďom sa pra­co­vať a rea­li­zo­vať v tej­to tvo­ri­vej oblas­ti chce a urči­te sa budem sna­žiť okrem pla­to­vých pod­mie­nok dať tímu pocit, že sme na rov­na­kej lodi a v pria­teľ­skom spô­so­be fun­go­vať.

zdroj: archív Mar­ti­ny Han­ke­ro­vej

Aké máš ďal­šie plá­ny do budúc­nos­ti – vlast­ná cuk­rá­reň, nové dru­hy kolá­či­kov, expan­zia ale­bo nie­čo iné?

Dlho­do­bé plá­ny sú ešte troš­ku vzdia­le­né, ale jed­no­znač­ne si pra­jem vybu­do­vať sta­bil­né posta­ve­nie na trhu, kde by zákaz­ní­ci vede­li, že môžu oča­ká­vať naozaj kva­li­tu a top prá­cu. Keď bude pries­tor na seba­re­a­li­zá­ciu, urči­te sa pus­tím do vlast­nej cuk­rár­nič­ky, kde si všet­ci prí­du na svo­je. Som kávič­kár, vyskú­ša­la som nie­koľ­ko miest a už mám vlast­nú pred­sta­vu, ako by mal asi pries­tor vyze­rať. Káva v spo­je­ní s vlast­ný­mi cup­ca­kes a tor­tič­ka­mi by bola kaž­do­den­nou ponu­kou a verím, že by sme mali svo­jich skal­ných fanú­ši­kov a že ponúk­ne­me to, čo sa kúpiť nedá.

Čo je pre teba tvoj dote­raj­ší naj­väč­ší úspech? Na čo si naj­viac hrdá?

Vždy som fun­go­va­la pod­ľa cie­ľov a za nimi som sa po kús­koch posú­va­la. Ukon­če­nie spo­lu­prá­ce v advo­kát­skej kan­ce­lá­rii priš­lo z mojej stra­ny dá sa pove­dať zo dňa na deň a nema­la som pres­ný plán, akým sme­rom pôj­dem. Avšak dnes viem, že keby som ten krok neuro­bi­la, ener­giu by som do peče­nia nev­kla­da­la, nakoľ­ko by nebol na to čas a cel­ko­vo mys­lím, že by som na nápad zdo­biť cup­ca­kes prá­ve kré­mom do tva­ru ruží a tvo­riť z toho kyti­ce, nikdy nema­la. Hrdá som na oko­lie, kto­ré ma v tom­to nápa­de podrža­lo, moti­vo­va­lo a sú pri mne dodnes. Pat­rí im veľ­ké ďaku­jem.

Spo­mí­naš si aj na “tra­pa­sy” v kuchy­ni?

Samoz­rej­me, pus­ti­la som sa do via­ce­rých prác naraz a poda­ri­lo sa mi tak spiecť kor­pus ale­bo cup­ca­kes. Už mám v tom ale sys­tém a zis­ťu­jem, že aj pod­ľa vône veľa­krát viem, či je ces­to dope­če­né. Na iné tra­pa­sy si zatiaľ nespo­mí­nam, verím, že dáke veľ­ké ani nebu­dú. :)

Pridať komentár (0)