Michal je IT-čkár, no aj napriek tomu sa rozhodol zasvätiť svoj život gastronómii

  • Michal Hamaš je „ajťák“. Taký klasický, so svojským humorom, na ktorý si najprv musíte zvyknúť, aby ste následne zistili, že za týmto veľkým chlapom sa ukrýva ešte väčšie srdce
  • Od piatich rokov sa venoval počítačom, ktoré mu nedali skrátka spať. Pracoval s pokladničnými systémami pre prevádzky, „hasil“ prúsery- všade a vždy kedy sa dalo, aby si povedal dosť
  • Poznám ho vlastne celkom dobre. Chodieval sa stravovať do podniku mojich rodičov a počas obeda vybavil asi 100 telefonátov
  • Opravoval pokladnice na diaľku. Neskutočné tempo
  • Rodina a túžba po niečom vlastnom ho hnala dopredu. Až do segmentu doplnkového sortimentu, ktorý ovláda absolútne dokonale
Tomáš Turek
  • Michal Hamaš je „ajťák“. Taký klasický, so svojským humorom, na ktorý si najprv musíte zvyknúť, aby ste následne zistili, že za týmto veľkým chlapom sa ukrýva ešte väčšie srdce
  • Od piatich rokov sa venoval počítačom, ktoré mu nedali skrátka spať. Pracoval s pokladničnými systémami pre prevádzky, „hasil“ prúsery- všade a vždy kedy sa dalo, aby si povedal dosť
  • Poznám ho vlastne celkom dobre. Chodieval sa stravovať do podniku mojich rodičov a počas obeda vybavil asi 100 telefonátov
  • Opravoval pokladnice na diaľku. Neskutočné tempo
  • Rodina a túžba po niečom vlastnom ho hnala dopredu. Až do segmentu doplnkového sortimentu, ktorý ovláda absolútne dokonale

Michal, ako sa dostane it-čkár do sveta gastronómie? Teda ak opomenieme to, že si veľký gurmán.

V oblasti gastronómie pracujem od roku 2001. Do roku 2011 som fungoval ako zamestnanec, pracoval som s registračnými pokladnicami. Neskôr som však už mal tejto práce dosť a chcelo to zmenu. Ak totiž mali prevádzkari problém, nepozerali na čas – zdvihli telefón a hneď volali. Bolo jedno, či to bolo o piatej ráno alebo o pol jedenástej večer či dokonca o druhej v noci. Raz mi volal klient nadránom o piatej a keď som prišiel do prevádzky, riešením problému bolo stlačiť „Num Lock“ na klávesnici a fungovalo to. Vtedy som si povedal DOSŤ! Nastal teda zlom a odvtedy som vo vlastnom biznise.

zdroj: Tomáš Turek

Tak to asi nebolo zo dňa na deň…

Samozrejme, bol to proces. Od pokladní som prešiel k pokladničným páskam s vidinou, že samostatné podnikanie bude jednoduchšie, než byť zamestnancom. Myslel som si, že získam viac voľného času. Opak je však pravdou. Bol som mladý a naivný (smiech). Postupom času som k pokladničným páskam doplnil asi pätnásťtisíc ďalších produktov. S páskami som to ale dotiahol až k tým najväčším klientom. Všade tam, kde som predtým robil s pokladňami, som začal dodávať pásky. A neskôr sa zákazníci pýtali na iné produkty. Vedeli, že mám pásky za dobrú cenu a ponúkam kvalitné služby, tak chceli aj iný tovar, akým sú slamky, servítky, škatule na pizzu a pod. Tak sa naše portfólio postupe rozšírilo a dnes som dospel k tomu, že zamestnávam dvadsať zamestnancov v Bratislave, päť v Banskej Bystrici a voľného času mi ostalo približne rovnako ako predtým. Teraz však robím sám na seba, predtým som robil na niekoho iného.

zdroj: Tomáš Turek

To je celkom slušný počet ľudí. Ako si vyberáš kolegov?

Manažéri, ktorí riadia pobočky sú ľudia, ktorých som poznal už pred tým, v čase keď som pracoval s pokladnicami. Viete, je rozdiel, keď Vám zavolá prevádzkar, vy sa tam dopravíte o 2 v noci a zapojíte kábel do elektriny… a je iné, keď komunikujete s prevádzkarom, ktorý má presnú predstavu o tom, čo ako má fungovať, čo si ako predstavuje, aká je jeho vízia, kadiaľ chce smerovať podnik. Takto som sa dostal k úžasným ľudom, s ktorými som veľmi rád, že pokračujem v napredovaní spoločnosti. No a čo sa týka priamych kolegov v Bratislave, tak najpodstatnejšia je pre mňa spoľahlivosť a zodpovednosť.  Sme v podstate jedna veľká rodina, je so mnou sranda, s ľuďmi vychádzam veľmi dobre, ale zároveň viem byť veľmi zlý, ak niekto nerobí to čo má. Pri ich výbere na prijímacom pohovore dám väčšinou na svoj pocit a feeling, ktorý z človeka vyžaruje.

Čo všetko vlastne dokážete zabezpečiť?

Kompletný spotrebný materiál pre kaviareň, reštauráciu, kantínu, bufet, jedáleň… Od toho, čo vidí zákazník – slamky, servítky, cez menu boxy, obaly na jedlo, zatavovacie misky, vrecia do smetného koša, až po to, čo zákazník nevidí – prostriedky do umývačiek riadu, handry na dlážku, mopy… Samozrejme to závisí od individuálnych potrieb prevádzky. Je dôležité, aby si prevádzkar najskôr rozmyslel, či chce kupovať hotové prípravky, ktoré sú bezprácne, alebo či sa zameria na kvalitnejšie produkty, ktoré sa predávajú v koncentrátoch, treba riediť, no sú lacnejšie v prepočte na jednotky. Čiastočne vieme zabezpečiť aj potraviny (ako smotanu do kávy či kávu), ale vyberám si také, aby korešpondovali s mojou víziou a bol som odlišný od konkurencie.

zdroj: Tomáš Turek

Ale veď to sú veci, ktoré si celkom „v pohode“ vieš kúpiť aj inde… Prečo by sa mali ľudia rozhodnúť práve pre WGO?

To je celá podstata – BYŤ INÝ. Dať kompletný servis, ušetriť čas a koniec koncov i peniaze. Aj účtovníčka sa poteší, keď vidí jeden doklad a nie 25 malých…

zdroj: Tomáš Turek

Dá sa pri týchto spotrebných veciach rozprávať aj o ekológii? Čo napríklad dnes tak veľmi diskutované slamky do nápojov?

Myslím si, že slamka bude vždy súčasťou baru. Neviem si predstaviť, ako by sme bez nej pili mojito. Existujú však materiály, ktoré až tak nezaťažujú životné prostredie, napr. papier, cukrová trstina, pšenica. Nevýhodou týchto surovín je, že nemôžu byť v drinku príliš dlho. Okrem toho, že sa rozmočia, látky, ktoré sa z nich vylučujú, môžu meniť aj chuť nápoja. Ďalšou alternatívou je plast PLA. Je to vlastne kyselina mliečna, a preto je to kompostovateľný produkt. Z neho sa dnes už vyrábajú slamky – máme na sklade priesvitné a čierne. Snažíme sa aj my prinášať viac ekologických produktov. Problém je však stále cena. Kým neekologická slamka stojí približne pol centu, ekologická slamka stojí cca 2 centy. Ceny ekologických produktov sú približne štyrikrát vyššie ako ceny štandardných produktov. Keď niektoré podniky zdvihnú ceny o 10 centov, nestane sa nič. Pre niektoré „low costové“ podniky to však môže byť likvidačné. Ekológia nikdy nebude lacná. Myslím si, že vždy tu budú aj neekologické aj ekologické alternatívy, a je to na konkrétnom podniku, ktorou cestou sa vydá. A potom už je na zákazníkovi, ako sa rozhodne, a ktorý podnik si vyberie. Problémom však nie je plast, papier, sklo, alumínium alebo iné materiály.

zdroj: Tomáš Turek

A čo teda?

Problémom je separácia odpadu. Ak napr. v Nemecku a v Rakúsku separujú 70 % odpadu, v Čechách 60 %, u nás je to len do 20 %. V severských štátoch Európy alebo v Číne dokonca odpad nakupujú. Môžeme sa hrať na čokoľvek a zakazovať čokoľvek, pokiaľ sa nezmení zmýšľanie ľudí a kompetentných. Prečo ľuďom nevysvetľujeme, ako separovať, ale radšej hovoríme: kupujte to a nekupujte tamto… Otázkou je napríklad, koľko plastu je v automobiloch – celá karoséria. Ľudia si teraz všímajú malú tašku, ktorá váži 5 gramov a nie napr. auto, ktoré váži stovky kíl.

Ty si nám v knihe Gastrolove prezradil, že takmer 97% produktov sa dá nahradiť ekologickým variantom. Prečo to nerobíme?

Je to tak. Na Slovensku ešte stále žijeme v čase, kedy väčšina ľudí nedokáže oceniť kvalitnú gastronómiu ale rieši iba cenu. A to je jediný dôvod, prečo je doteraz len málo podnikov, ktoré fungujú ekologicky – CENA. Situácia sa už začína zlepšovať, ale na Slovensku ide tento pokrok pomaly.

Ty osobne si za ekologickejší prístup?

 Som za to, aby sa podniky prezentovali tým, že sú ekologické, ľudia to ocenia. Musia však žiaľ počítať s vyššími nákladmi. Rovnako aj vy ste vydali Gastrolove, knihu ktorá je vytlačená na recyklovanom papieri, A viem, že to stálo minimálne 1,5 násobne, než klasický papier.

zdroj: Tomáš Turek

To je pravda. U nás to bolo vecou vnútorného presvedčenia. Vráťme sa však spať k podnikom. Dáš nám nejaké tipy, na čom sa dá ušetriť?

Nemyslím si, že je niečo, na čom sa dá vyslovene ušetriť. Keď si totiž objednáte balenie lacnejších servítok, kde má byť 500 ks, je veľmi pravdepodobné, že ich tam bude iba 420 ks. Nikto si to nikdy nepreráta. Nikto neráta útržky toaletného papiera. A firmy to využívajú. Raz za čas je teda dobré si to prerátať a dodávateľa preveriť. Taktiež je dôležité prepočítať si produkty na jednotky a nehľadieť iba na cenu celého balenia. Myslím si však, že sa oplatí napr. dávať vo fast foodoch zásobníky servítok – zákazník si vezme jedu prípadne dve, a to mu stačí. Keď sú voľne položené, vezme, koľko chytí a ďalšie zašpiní. Oplatí sa investovať do umývačky riadu, ktorá má kratší cyklus, a je v nej potrebné menej chemických čistiacich prostriedkov. Dôležité je mať však spoľahlivého dodávateľa, ktorý neklame na počte kusov a pod..

Zdroj: Kávičkári.sk

 

 

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá