Michal Krištof: Mladý architekt zo zoznamu 30 pod 30

  • Nie je u nás veľa mladých architektov, ktorí by mali za sebou úspechy ako Michal, čo potvrdzuje aj to, že sa dostal do výberu Forbes 30 pod 30. Prečo práve architektúra, a v čom vníma svoje čaro?
titulna1
  • Nie je u nás veľa mladých architektov, ktorí by mali za sebou úspechy ako Michal, čo potvrdzuje aj to, že sa dostal do výberu Forbes 30 pod 30. Prečo práve architektúra, a v čom vníma svoje čaro?

Ahoj Michal, predstav sa prosím bližšie našim čitateľom :)

Som architekt, pochádzam z Kláštora pod Znievom zo stredného Slovenska. Mám ešte pár mesiacov 29, žijem prevažne v Brne. Máme už 5 rokov vlastný architektonický ateliér s kolegom Ondrejom Chybíkom, a za sebou pár úspechov, ako napríklad víťazstvo a realizáciu Českého národného pavilónu na svetovej výstave EXPO v Miláne.

Optimized-CHKAA_promofoto

fotograf: Ondřej Surý

Čo ťa viedlo ku štúdiu architektúry?

Veľa architektov na to má nejakú špeciálnu odpoveď, u mňa to bola skôr náhoda, ako že by som vedel už v škôlke, že chcem v živote stavať domy. Bol som vedený od malička ku výtvarnej výchove a dobre som sa učil. Chcel som byť najskôr ornitológ, potom pilot. Dva roky pred skončením gymnázia som sa rozhodol, že skúsim architektúru, kde môžem skombinovať kreslenie a to, že som mal dobré všeobecné vzdelanie a rozhľad. Dva roky som sa pripravoval, a zobrali ma.

A prečo do Brna?

Zobrali ma do Bratislavy, Prahy, aj do Brna. Pre kvalitu českého školstva som bol rozhodnutý hneď. No a pre Brno som sa rozhodol viacmenej kvôli tomu, že som sa zoznámil s pár slovenskými študentami, ktorí tam už študovali prvý ročník, a oni mi odporučili práve Brno. Hovorili, že je to dobrá škola, s dobrými učiteľmi a fajn komornou atmosférou, kde každý pozná každého. Do prvého ročníka brali len 100 študentov, nie 300-400 ako v Prahe a Bratislave, kde ich potom väčšinu po prvom ročníku povyhadzujú. Skúšky na túto školu boli zároveň najťažšie, tak som si povedal, že to bude asi najlepšia škola.

CHKAU_profile_photo_2016

fotograf: Ondřej Surý

Počas štúdia si získal i cenu od rektora

Áno, na túto cenu ma nominoval náš bývalý dekan, a to kvôli mojim aktivitám pre školu. V prvých ročníkoch sme na škole mali jedného úžasného učiteľa, ktorý organizoval strašne moc prednášok architektov z praxe a organizoval nám exkurzie. Potom ale musel zo školy odísť, a zrazu sa tam nič moc nedialo. Tak ma napadlo, že radšej, ako by som sa mal sťažovať, tak skúsim zorganizovať prednášky na škole sám. Na druhý deň som šiel na študijné, tam boli nadšení, že od nich chcem len voľnú aulu raz za týždeň a o nič sa nemusia starať. Obvolal som pár architektov, všetci povedali, že jasne, že prídu, radi a zadarmo. Oslovili sme pár sponzorov, tí nám dali dokonca nejaké peniaze na občerstvenie, urobili sme pár plagátov, webovú stránku… a tak som usporiadal za niekoľko rokov na škole približne 30 – 40 prednášok slovenských, českých a rakúskych architektov pod názvom MADE IN SK, CZ, AT. Okrem toho som bol niekoľko rokov členom senátu fakulty. Tak asi za to všetko som dostal nakoniec pochvalu v podobe ceny rektora.

IMG_1799

fotograf: Lukáš Pelech

Už počas štúdia si založil spolu so spolužiakom Ondřejom Chybíkom vlastné štúdio

My dvaja sme na škole hrozne moc súťažili v študentských súťažiach, Ondro mal svoj tím, ja zas svoj. Potom, ako sme sa obaja vrátili zo zahraničných stáži, Ondro študoval v Grazi a pracoval vo Viedni v ateliéry PPAG, ja zas študoval v Gente, a pracoval v Kodani v Bjarke Ingels Group, tak sme si povedali, že skúsime spolupracovať a dať dohromady naše skúsenosti. Prvú súťaž sme ešte nevyhrali, ale zistili sme, že to celkom dobre funguje. No a druhú súťaž sme už vyhrali, bola to súťaž na bytové domy Danubiapark v Čunove a založili sme spoločný ateliér. Nakoniec z tej zákazky zišlo, ale fungujeme stále spolu.

Optimized-IMG_2972

fotograf: Ondřej Surý

Za tie roky ste vyhrali mnoho cien, na ktoré ste najviac hrdí?

Bude to asi bronzová medaila za architektúru na EXPO v Miláne. EXPO je niečo ako olympiáda v rámci architektúry. Je to veľmi prestížna udalosť a dostať ocenenie za 3. Najlepší pavilón z približne stovky pavilónov z celého sveta bolo super prekvapenie.

V čom vidíš váš faktor úspechu?

Ono to je ako v športe, človek musí stále strašne moc pracovať a niekedy vyhrá, inokedy prehrá. Ak by by som mal porozmýšlať o nejakom faktore úspechu, tak je to asi založené na pracovitosti. Každému projektu a klientovi sa snažíme dať maximum, čo umožňuje čas. Neflákame to a myslím, že to sa opláca najviac. Okrem toho sa snažíme byť čo najinovatívnejší, snažíme sa zúročovať naše skúsenosti zo zahraničia, a zároveň sa snažíme pristupovať ku projektom čo najprofesionálnejšie a najzodpovednejšie.

Máte dokonca pobočku v Miláne. Prečo Miláno a ako teraz fungujete?

Áno okrem pobočiek v Prahe a Brne máme jednu i v Miláne. Táto pobočka bola vytvorená kvôli EXPO, potrebovali sme byť v Miláne pri stavbe pavilónu a skúšali sme sa etablovať na trhu. Taliansky stavebný trh je ale stále v kríze a nie je tam až toľko príležitostí, ako napríklad v dnešnej dobe v USA alebo Číne, takže budeme Miláno opúšťať, namiesto toho budeme rozširovať pôsobnosť konečne i na Slovensku, pobočkou v Bratislave. Medzinárodné vody ale neopúšťame, jednoznačne chceme pôsobiť v zahraničí. Architektúra je globálne remeslo. Na projektoch do zahraničia stále pracujeme, prípadne jednáme o nich. Práve teraz sme odovzdali projekt do Švajčiarska, prišla nám ponuka na prácu v Kazachstane, Dubaji alebo Ománe. Takže uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť.

4

fotograf: Lukáš Pelech

Tento mesiac si sa dostal do Forbes 30 pod 30. Ako to vnímaš, a prečo si myslíš, že si tam?

Som hrdý a mám radosť, že som sa dostal do spoločnosti takých osobností ako je Hamšík alebo Sagan. Zároveň mám radosť, že tento výber každý rok prichádza, okrem pár známych športovcov, s desiatkami ďalších verejne menej známych ľudí, ktorí ale toho stihli dokázať už veľa. Mladí architekti to nemajú ľahké v našej spoločnosti. Ku veľkým a zaujímavým zákazkám majú vždy ďaleko kvôli tvrdému konkurenčnému prostrediu, a nám sa podarilo preraziť. Myslím, že i preto som sa v rebríčku ocitol a snáď to bude inspiráciou pre radu ďalších mladých ludi, architektov, ci dizajnérov. Všetko je možné.

Akú víziu, či plány, máš do budúcna?

No teraz mám plány hlavne s priateľkou, sme čerstvo zasnúbení, takže plánujeme svadbu :).

Čo by si poradil začínajúcim architektom?

Učiť sa anglicky, čo najviac využiť príležitosti pracovať alebo študovať v zahraničí a potom sa skúsiť vrátiť a zúročiť skúsenosti u nás doma. Nehľadieť len na peniaze a vlastnú spokojnosť, zodpovedne, tvrdo a poctivo pracovať, úspech sa vždy dostaví. Na Slovensku je ešte strašne moc práce, a to nielen pre architektov, ale pre každú profesiu. Je toho dôkazom aj stav po posledných voľbách. Verím, že všetko je možné, len treba chcieť, prestať reptať, nadávať a stažovať sa a urobiť pre to niečo.

posledna

fotograf: Ondřej Surý

autor titulnej fotografie: Ondřej Surý

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá