Michal Vaško: Bez dobrého dizajnu nemôžete mať najlepšiu čokoládu

  • Na dizajne ho fascinuje spájanie bodiek, ale aj to, keď vidí dizajn dýchať v reálnom svete. Len nedávno sa presťahoval do Silicon Valley a ešte sa spamätáva z časového posunu. Chýbajú mu tam krásne slovenské ženy a chutná kuchyňa. Počas svojej kariéry pracoval pre známe značky ako LA Times alebo Tesco, no má pod drobnohľadom aj slovenské automaty na lístky MHD. Dizajnér Michal Vaško.
image_1398615482.jpeg
  • Na dizajne ho fascinuje spájanie bodiek, ale aj to, keď vidí dizajn dýchať v reálnom svete. Len nedávno sa presťahoval do Silicon Valley a ešte sa spamätáva z časového posunu. Chýbajú mu tam krásne slovenské ženy a chutná kuchyňa. Počas svojej kariéry pracoval pre známe značky ako LA Times alebo Tesco, no má pod drobnohľadom aj slovenské automaty na lístky MHD. Dizajnér Michal Vaško.

 

Čím práve žiješ?

Momentálne som sa čerstvo presťahoval do Palo Alto, takže žijem zariaďovaním, kupovaním nábytku, bojujem s jet-lagom. Ale tiež si zvykám (a to celkom ľahko) na krásne a teplé počasie v Silicon Valley. S tímom makáme na nových projektoch a vylepšeniach pre Voxer, v rámci ktorého sa snažíme zjednodušiť a vylepšiť bežnú komunikáciu medzi ľuďmi doma, ale najmä v práci.

 

Žil si dlhodobo v Londýne, teraz funguješ v San Franciscu. Prečo taká zmena? Chcel si sa dostať do Silicon Valley alebo sa len posúvaš opačným smerom späť na Slovensko?

Cítil som, že chcem zmenu a novú výzvu – či už prostredia alebo kultúry. Sedem rokov  v Londýne mi dalo veľmi veľa a je to v podstate miesto, kde som ako dizajnér vyrástol. Mesto má svoje čaro a neskutočné množstvo možností. Mám tam stále veľa priateľov a kontaktov, takže Londýn má v mojom srdci špeciálne miesto. To aj napriek tomu, že som sa ho rozhodol opustiť a skúsiť niečo nové.

Na Slovensko by som sa rád niekedy v budúcnosti vrátil, ale momentálne sa cítim ešte príliš hladný a mladý na to, aby som nad tým premýšľal.

 

Takže by si chcel na dôchodok zakotviť na Slovensku? Mnohí, čo odchádzajú, nemajú už ambície vrátiť sa.

Veľmi rád by som sa vrátil. Záleží to však od mnohých faktorov. Ja sa domov vraciam často a rád. Čo ma ale mrzí, je to, že veci sa hýbu dopredu len veľmi pomaly. Niekedy mám pocit, že idú dokonca opačným smerom.

 

Chýba ti Slovensko?

Chýba mi rodina a ľudia, čo je úplne prirodzené. Okrem toho mi tiež chýbajú také veci ako naše krásne ženy či nezdravá, ale veľmi chutná kuchyňa (úsmev). Na druhej strane som v poslednom čase doma celkom často, takže to až tak veľmi nepociťujem. Rád cestujem a najmä lietam. Človek má tam hore čas v pokoji premýšľať nad všetkým, čo ho dole čaká. Mám to veľmi rád. Veď aj teraz, keď dopisujem tieto riadky, sedím v lietadle do San Francisca.

 

Aký je rozdiel v živote v Londýne a San Franciscu?

Spíme tam o osem hodín dlhšie a zväčša je tam v priemere o desať stupňov teplejšie a slnečnejšie (úsmev). Samozrejme, je to nepatrný rozdiel. San Francisco mi príde kompaktnejšie a príjemnejšie. Ľudia sa tu viac smejú a sú zhovorčivejší. Určite je to aj počasím. Veľký rozdiel vidím aj v prostredí. V okolí San Francisca je neskutočné množstvo parkov a miest, kam môže človek autom vypadnúť na výlet, na vínnu cestu alebo aj na lyžovačku. To v Londýne nebolo v takejto miere možné, žiaľ.

Super je tiež to, že celá Bay Area žije startupmi, a tak nie je zriedkavé, že v kaviarni natrafíte na top ľudí zo startup sveta.

 

 

Ako dlho si už v Silicon Valley? Vieš už povedať, aký je výsledok konfrontácie predstáv a reality?
Prvýkrát som bol vo Valley na dovolenke v roku 2012 a zapáčilo sa mi tu. Minulý rok v apríli som sa sem realokoval a strávil tu krásne leto. Finálne sťahovanie však muselo počkať kvôli všetkým potrebným papierom. Americká imigrácia nie je zábava. To vám potvrdí každý, kto s tým mal dočinenia. Valley je jedna realita a Amerika je druhá realita, a tá je tvrdá. Samozrejme, že človek selektuje, čo sa mu páči a čo nie. Ale ja sa tu momentálne cítim veľmi príjemne.

 

Ako by si v jednej vete charakterizoval startupovú atmosféru Silicon Valley?

Silicon Valley je pre mňa najväčší zhluk kapitálu, potenciálu, nadšenia a talentu na meter štvorcový na Zemi.

 

Kto ťa inšpiruje v živote a  v práci?

Toho je viac. Mňa inšpiruje skoro všetko, preto by som nepovedal jednu konkrétnu vec. Je to zmes ľudí, farieb, miest, charakterov, cestovania… Tiež nachádzam inšpiráciu v každodenných problémoch, ktoré sa dajú riešiť lepšie a jednoduchšie. Keď vidím problém, tak sa nad ním zamyslím a začínam hľadať riešenie – či už po logickej alebo vizuálnej stránke. Človek si rád komplikuje veci (úsmev).

 

Aký problém ťa naposledy inšpiroval?

Naposledy to boli asi automaty na lístky MHD v Bratislave. Ten automat je neprehľadný, hrozne replikatívny a úplne nejasný. Nehovoriac o všade mega natlačenom texte, ktorý nemá priestor na dýchanie. Alebo teraz ma inšpirovalo niečo v súvislosti s lietaním. V rámci konkrétneho letu by sa len vytvorila extra platforma, kde by človek mohol ešte pred odletom predať svoje lepšie miesto v lietadle, a tak si znížiť cenu letenky daného letu. Profitovala by z toho aj letecká spoločnosť, ktorá by si teoreticky brala 10% províziu z transferu. Na druhej strane by človek, ktorý nerád sedí napríklad v strede, mal šancu sa dostať k lepšiemu miestu za omnoho nižšiu sumu peňazí (ako upgrade na vyššiu triedu).

 

Aké sú tri veci, ktoré ťa na dizajne najviac bavia?
Samozrejme, je to logická stránka projektu. Fascinuje ma spájať bodky, riešiť nové postupy a vytvárať tak rôzne flows pre aplikáciu, na ktorej pracujem. Aj keď ľudia zmýšľajú podobne, každý človek je individualita, a tak nikto nepremýšľa úplne rovnako. Preto musí byť aplikácia vytvorená tak, aby si všetci našli v danom prostredí svoju cestu. Patrične mám rád aj vizuálnu časť, pri ktorej sa doťahuje vizuál do finálnej podoby a tweakujú sa detaily.

A po tretie, najkrajšie a veľmi potešujúce je vidieť dizajn dýchať v reálnom svete, keď už ľudia aplikáciu či web používajú. Veľmi ma teší, ak vidím ľudí používať môj dizajn alebo produkt, na ktorom som pracoval.

<!–[endif]–>

  

V poslednej dobe sa slovo dizajn dostáva do úst ľuďom stále viac. Máš pocit, že je okolo toho akási bublina?

Dizajnéri sú ľudia z mäsa a kostí, ako každý iný. To, že robia dizajn, je na základe ich predpokladov a talentu. Myslím si, že spoločnosť po celom svete si začína uvedomovať silu dizajnu. V dnešnej dobe totiž nemôžete mať najlepšiu čokoládu na svete, pokiaľ ju nezabalíte do krásneho obalu, ktorý daný produkt reprezentuje. Dizajnéri sú akýmsi spájacím mechanizmom medzi komerčným svetom a konzumným sektorom. Nemyslím si, že okolo dizajnu je bublina. Možno mám len pocit, že u nás doma sa tomu začalo venovať viac ľudí. Čo je ale veľmi príjemné zistenie.

 

Dizajn nie je len to, čo človek vidí na obrazovke alebo to, čo vytvorí vo Illustratore. Je to oveľa širší pojem. Ako by si vysvetlil laikovi, čo to ten dizajn je?

Dizajn je nástroj, ktorým človek môže meniť veci k jednoduchšiemu, príjemnejšiemu a praktickejšiemu.

 

V máji sa v Bratislave bude konať konferencia o dizajne a o tom, ako vie dobrý dizajn meniť veci  k lepšiemu – By Design Conference.  Vie dizajn meniť veci k lepšiemu? Ako?

V prvom rade som rád, že sú na Slovensku ľudia, ktorí tieto konferencie v poslednej dobe robia a privádzajú k nám známych a kvalitných ľudí zo zahraničia. Títo hostia potom inšpirujú najmä mladých, lokálnych ľudí myslieť globálne a bez zábran. To je v dnešnom svete azda najpodstatnejšie.

Dizajn je bez pochyby tou súčasťou spoločnosti, ktorá je určená na evolúciu a v každodennom živote vie meniť veci k lepšiemu. Pozrime sa len na orientačné tabule na cestách, popis na automatoch na lístky, bežné menu v reštauráciách či na domáce spotrebiče. Riešenia týchto objektov by mohli byť oveľa jednoduchšie, ak by bol dizajn lepšie premyslený a postavený na potrebách užívateľa. Ak ide o digitálny dizajn aplikácií, ktorému sa venujem ja, tak určite je to v dnešnej dobe jedna z najpodstatnejších častí produktu – musí totiž spĺňať účel, a pritom vyzerať pre oko lahodne.

 

 

Sleduješ slovenskú dizajnovú scénu?
Jedným okom. Síce som na Slovensku nikdy veľmi aktívne nepôsobil, mám tam veľa známych a priateľov. Momentálne sme aj tu, v Silicon Valley, skupinka dizajnérov práve zo Slovenska. Takže sa dá povedať, že sledujem slovenskú dizajnovú scénu zo Silicon Valley (úsmev).

 

Pracoval si už pre mnoho klientov a startupov – VisualDNA, ShipServ, Badoo, Tesco a iné. Okrem toho si bol prítomný aj na projekte pre Los Angeles Times. Práca pre noviny je asi špecifická. Čo si pre nich robil?

Pre Los Angeles Times sme robili zaujímavý projekt s VisualDNA. V dnešnej dobe noviny vedia veľmi málo o svojich čitateľoch a my sme chceli LA Times pomôcť rozlúsknuť tento oriešok. Projekt sa zakladal na jednoduchom vizuálnom kvíze, na ktorý sa človek dostal cez teaser “Personalize your LA Times”. Ten vyzeral ako obyčajná časť webu. Užívateľ sa dostal do prostredia, v ktorom dostal rôzne otázky spojené s jeho osobnosťou. Odpovedal pomocou výberu obrázka. Po približne ôsmich – deviatich otázkach sme užívateľa vyprofilovali a povedali sme mu, že je napríklad “Sport Junkie”. Následne sme podľa špeciálnych algoritmov podávali špecifický obsah webu LA Times, ktorý bol personalizovaný na základe selekcie a osobnosti užívateľa.

 

Budem trochu zabŕdať – dajú sa robiť kreatívne veci aj pre takého klienta ako je Tesco?

V minimálnej miere. TESCO je najväčšia britská firma, ktorá má svoje pravidlá a praktiky, ako aj ďalších x postupov, ktoré bežnému človeku prídu absolútne nepodstatné. Ale Británia je významná tým, že nepostavila celosvetové impérium len tak, že ľudia sedeli doma a hladkali koníka alebo tým, že by si každý robil, čo chcel.

Na druhej strane, ak sa človek dostane k príležitosti robiť pre takúto firmu, ponuka sa neodmieta. Ide o to, že nie možno práve TESCO bude tá firma, pri ktorej kreatívne explodujete, ale na základe referencií od takého giganta, akým TESCO bez pochýb je, sa môžete dostať k iným veľmi zaujímavým projektom. A pri tých si tú kreatívnosť vynahradíte. To je aj moja skúsenosť.

 

A dostal si sa vďaka Tescu k iným zaujímavým projektom?

Áno, ako som spomenul, bola to aj moja skúsenosť. Vďaka TESCU sme sa dostali k riešeniu extranetu pre Exxon Mobil, čo je najväčší ropný gigant na svete. A keďže Exxon Mobil je aj jeden z najväčších sponzorov v motošporte, dostal som sa k dizajnovaniu tohto projektu. Najviac som si užil prácu na Hospitality section pre Formulu 1 a NASCAR v Amerike, v rámci ktorej Exxon Mobil ponúkal rozhranie pre svojich dvorných zákazníkov, klientov. Malo napomôcť tomu, aby sa dostali k celému hospitality eventu, napríklad na Veľkú cenu alebo špeciálny závod NASCAR. Systém bol neskutočne detailne prešpekulovaný, a aj pri tomto projekte som sa naučil, čo je to starostlivosť o zákazníka. Zároveň som zisitil, ako veľa sa toho ešte mám naučiť.

 

 

A skúsme sa vrátiť na Slovensko. Vidíš medzi slovenskými startupmi nejakú globálnu začínajúcu hviezdu?
Myslím si, že v posledných rokoch sa naša scéna pomaličky ale isto prebúdza, či už počtom alebo kvalitou jednotlivých projektov. Ak by som mal povedať jeden, ktorý má taký potenciál, to si asi nedovolím. Každopádne by som bol neskutočne rád, ak by po ESET-e niekto prebral štafetu a opäť potiahol tak latku ako aj značku MADE IN SLOVAKIA v digitálnom svete o trošku vyššie. 
 

Vidíš niekoho takého?

Momentálne nevidím nikoho, kto by bol v tejto pozícii.

 

Na záver moja obľúbená otázka – piješ kávu? :)

Kávu zbožňujem a pijem ju denne. Medzi moje obľúbené kaviarne patrí jednoznačne Blue Bottle v San Franciscu a Monmouth v Londýne. Na zdravíčko! (úsmev)
 

 

Zdroj: huffingtonpost.com, logoeps.net, archív Michal Vaško

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá