Vesmírna inžinierka zo Slovenska: V Belgicku zarábam 2 400 eur, doma by to bolo len pár stoviek

  • Michaela vyštudovala vesmírne a letecké inžinierstvo v Holandsku
  • V rámci svojho doktorandského štúdia sa venuje predikcii vesmírneho počasia
Michaela Brchnelová
  • Michaela vyštudovala vesmírne a letecké inžinierstvo v Holandsku
  • V rámci svojho doktorandského štúdia sa venuje predikcii vesmírneho počasia

Michaela Brchnelová sa stala doktorandka na univerzite v Belgickom meste Leuven. Bakalársky a magisterský diplom má z leteckého a vesmírneho inžinierstva z Holandskej univerzity TU Delft.

Bola najmladšou stážistkou v oddelení aerotermodynamiky Európskej Vesmírnej Agentúre (ESA), neskôr pracovala v Nemeckej Vesmírnej Kancelárii (DLR) a zároveň bola členkou študentského raketového inžinierskeho tímu v Delfte (DARE). V rámci doktorátu pracuje na projektoch ESA a oddelenia amerického letectva pre výskum (AFOSR). 

„V rámci práce veľa programujem, podarilo sa nám dokončiť kód, na ktorom sme s tímom pracovali asi rok a pol. Náš kód bude súčasťou obrovského európskeho systému a má slúžiť na predikciu vesmírneho počasia,“ opisuje Michaela Brchnelová. 

Suma, ktorá bola vyčlenená na projekt, dosiahla hodnotu troch miliónov eur. „Keď sme prvýkrát videli reálne výsledky, ktoré fungovali, tak sme z toho boli veľmi šťastní. Uľahčí to prácu ľuďom, ktorí sa starajú o vesmírne satelity. Náš softvér im tak umožní lepšiu ochranu satelitov pred slnečnými búrkami,“ približuje.

  • Čomu všetkému sa venuje
  • Čo sú autonómne drony a aká je ich výhoda
  • Či by chcela ísť do vesmíru 
  • Ako vyzerá jej vysnívaná práca
  • Aký má názor na bežných ľudí vo vesmíre. Budú tam v budúcnosti cestovať?

Čomu sa ešte venuješ okrem doktorandského štúdia?

V rámci doktorandského štúdia robím na predvídaní vesmírneho počasia. Ide o to, že zo Slnka k nám prichádza slnečný vietor, z ktorého niekedy vznikajú slnečné búrky, ktoré vedia zničiť satelity.

My pozorujeme Slnko a prípadné erupcie na jeho povrchu. Pokiaľ nejaké silnejšie spozorujeme, použijeme náš simulačný softvér, aby sme zistili, či tieto erupcie môžu znamenať hrozbu pre systémy na Zemi.

Okrem toho začnem pracovať ešte na jednom projekte belgickej vlády. Chceme pozorovať, ako štáty vytvárajú drony, resp. ako používajú a nakupujú drony v rámci otázky národnej bezpečnosti.

O čo pôjde?

Teraz sa veľmi mení spôsob, akým sa USA a iné krajiny stavajú k medzinárodným konfliktom. Drony vplývajú na vývoj medzinárodných vzťahov a otázku národnej bezpečnosti.

V posledných rokoch sa začína viac používať sila autonómnych dronov, čo má aj výhody i nevýhody. Mení to spôsob, akým sa budú viesť jednak konflikty, ale aj ako sa budú vyvíjať medzinárodné vzťahy. Takže sa chceme pozrieť na to, aké sú stratégie rôznych krajín, aké sú ich možnosti, keďže trh s dronmi je veľmi dynamický, a ako by to mohlo prípadne ovplyvniť momentálny balans síl.

Autonómne drony, v kombinácii s dobrou stratégiou, umožňujú krajinám pristupovať k medzinárodným konfliktom s výhodou. Veľa krajín na to nie je uspôsobených, prípadne defenzívne systémy, ktoré majú, nie sú na drony vôbec prispôsobené.

Je teda možnosť, že si štáty, ktoré majú medzinárodné dišputy ohľadom hraníc a teritórií, uvedomia, že o dekádu neskôr už ich systémy môžu byť veľmi zaostalé voči vyvíjajúcim sa autonómnym systémom, čo by v tomto prípade mohlo viesť k predčasnej eskalácii konfliktov a agresii.

ESA
zdroj: Michaela Brchnelová

V čom sú autonómne drony výhodnejšie?

Drony majú oproti klasickým lietadlám veľkú výhodu v tom, že tam nie je prítomný človek. Keď vo vašom lietadle nesedí človek, zrazu sa toho dá spraviť s jeho dizajnom omnoho viac. Ide o to, že keď chceš viesť misie na získavanie inteligencie a dát, nepotrebuješ pilota. Takýto veľký dron dokáže letieť vyššie a dlhšie.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá